Preskočiť na obsah
  |  

Pápež sa po operácii zotavuje, chodí po izbe a prijíma potravu

Pápež Lev XIV. sa po operácii rakoviny pľúc zotavuje podľa očakávaní. Sedemdesiatjedenročný pontifik už chodí po nemocničnej izbe a normálne prijíma potravu, informoval v stredu Vatikán.

Lekári mu v utorok odstránili dolný lalok pravých pľúc pre adenokarcinóm, najčastejší typ rakoviny pľúc. Približne 90-minútová operácia bola bez komplikácií. Stredajšie krvné testy a röntgen hrudníka ukázali výsledky zodpovedajúce bežnému pooperačnému priebehu. Pápež absolvoval aj respiračnú fyzioterapiu.

Vatikán zatiaľ nezverejnil veľkosť nádoru ani informácie o prípadnom rozšírení ochorenia do lymfatických uzlín.

Predpokladá však, že zostane hospitalizovaný približne týždeň. Všetky jeho verejné vystúpenia do 20. októbra zrušili. Plánovaná návšteva Uruguaja, Argentíny a Peru od 6. do 17. novembra však zatiaľ zostáva v platnosti.

(reuters, lud)

  |  

Záujem o naftové autá klesá, elektromobily sa presadzujú

Rast cien palív utlmil predaj naftových jazdených áut, ktorý podľa Aures Holdings medziročne klesol takmer o šesť percent. Na Slovensku pokles dosiahol 2,7 percenta, v Česku 7,2 percenta a v Poľsku takmer päť percent. Skupina tento rok predala rekordných 87 214 vozidiel.

Podľa riaditeľa Petra Vaněčka dopyt výraznejšie klesal pri nafte okolo dvoch eur za liter. Benzínové autá dosiahli na Slovensku podiel 46,8 percenta, v Česku 45,9 percenta.

Záujem o hybridy vzrástol o 25 percent, predaj elektromobilov o 75 percent. Dominovala Tesla Model 3 pred Škodou Enyaq. Predaj zánovných čínskych áut stúpol o vyše sto percent, najžiadanejší bol MG ZS.

SUV tvorili 29 percent predajov na Slovensku, 31 percent v Česku a 35 percent v Poľsku. Slovenskému a českému trhu dominovala Škoda s modelmi Octavia a Fabia, poľskému Opel Astra.

Podiel automatických prevodoviek stúpol takmer o 12 percent. Na Slovensku dosiahol 38,3 percenta, v Poľsku 38,4 percenta a v Česku 40,5 percenta.

Na Slovensku malo 83 percent áut jednu hnaciu nápravu, 17 percent pohon všetkých kolies. Najžiadanejšia bola biela farba pred sivou a čiernou.

(tasr, bak)

  |  

V Hormuzskom prielive zasiahli dve lode, jedna sa potopila

Dve kontajnerové lode registrované v Singapure zasiahli pri plavbe Hormuzským prielivom neznáme projektily. Jedna z lodí po zásahu začala horieť a následne sa potopila, druhá utrpela poškodenie trupu. Informoval o tom singapurský Úrad pre námornú a prístavnú dopravu (MPA).

Loď GFS Pride zasiahli 13. októbra. Následne na nej vypukol požiar a neskôr sa potopila. Všetkých 21 členov posádky sa podarilo bezpečne evakuovať, pričom nikto neutrpel zranenia.

Druhú loď GFS Giselle zasiahli 14. októbra. Napriek poškodeniu trupu dokázala vlastným pohonom doplávať na bezpečné kotvisko. Všetkých 22 členov jej posádky je v bezpečí a nikto nie je zranený.

Podľa singapurských úradov sa na palube ani jednej z lodí nenachádzali občania Singapuru. Úrad je v kontakte so spoločnosťou, ktorá plavidlá spravuje, a situáciu naďalej monitoruje.

(reuters, lud)

  |  

Netanjahu pred voľbami neplánuje útok na Irán

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 27. októbra neplánuje preventívny útok na Irán. V rozhovore pre izraelské armádne rádio zároveň varoval Teherán a jeho spojencov, že Izrael na prípadný útok dôrazne odpovie.

Netanjahu tak reagoval na obvinenia politických rivalov, podľa ktorých sa pred voľbami usiluje vyvolať vojenskú konfrontáciu. Zároveň upozornil, že iránski spojenci môžu zaútočiť na Izrael. K možnosti preventívneho útoku po voľbách ani k nedávnym rokovaniam s Washingtonom sa bližšie nevyjadril.

Izraelský minister obrany Israel Katz medzitým varoval libanonské hnutie Hizballáh pred ďalšími útokmi. Pohrozil mu rozsiahlym vojenským zásahom a obsadením ďalších území južného Libanonu, ktoré by sa stali súčasťou trvalej izraelskej bezpečnostnej zóny.

Katz zároveň pohrozil vysídlením milióna šiitov a útokmi na bašty Hizballáhu v Bejrúte.

(reuters, lud)

  |  

V Bruseli sa ľavica stavia na stranu Moslimského bratstva

Európsky parlament schválil uznesenie vyzývajúce na vytvorenie spoločnej stratégie proti vplyvu Moslimského bratstva a prenikaniu politického islamizmu do európskych inštitúcií. Za dokument hlasovalo 381 poslancov, proti bolo 167 a ďalších 15 sa zdržalo.

Uznesenie požaduje dôslednejšiu kontrolu európskych financií poskytovaných organizáciám podozrivým z väzieb na Moslimské bratstvo, väčšiu transparentnosť zahraničného financovania a užšiu spoluprácu bezpečnostných služieb.

V prípade splnenia zákonných podmienok navrhuje zvážiť aj zaradenie konkrétnych organizácií a jednotlivcov na zoznam teroristických subjektov.

Dokument podporili najmä ľudovci, konzervatívci, pravicové frakcie a väčšina liberálov. Proti hlasovala prevažná väčšina sociálnych demokratov, zelených a ľavice. Tieto tri skupiny odovzdali spolu 159 zo 167 hlasov proti.

Uznesenie čiastočne vychádza z francúzskej vládnej správy z mája 2025, ktorá skúmala údajný vplyv sietí napojených na Moslimské bratstvo na verejné inštitúcie.

Schválený dokument nie je právne záväzný a neznamená zákaz Moslimského bratstva v Európskej únii. Jeho cieľom je ovplyvniť ďalší postup Európskej komisie a členských štátov pri prijímaní opatrení.

(red)

  |  

Vyšetrovanie MOM-iek pokračuje, návrh obžaloby nepadol

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Prezídia Policajného zboru stále vyšetruje podvodné vyplácanie finančných prostriedkov určených na prevádzku mobilných odberových miest (MOM) z obdobia covidovej pandémie.

Vyšetrovateľ v tejto veci zatiaľ nepredložil prokurátorovi návrh na podanie obžaloby, keďže v súčasnosti vykonáva ďalšie potrebné procesné úkony.

Závažná kauza sa týka augustového obvinenia vzneseného voči A. K., ktorá mala ako vtedajšia zamestnankyňa ministerstva zdravotníctva spôsobiť rezortu finančnú škodu dosahujúcu takmer 1,8 milióna eur.

Ministerstvo zdravotníctva v reakcii na stíhanie uviedlo, že nateraz nedisponuje podrobnejšími informáciami o aktuálnom stave vyšetrovania.

(tasr, max)