Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká vláda chce kúpiť polovicu zbrojárskeho gigantu

Nemecká vláda vedie rokovania o kúpe 50-percentného podielu vo francúzsko-nemeckej zbrojárskej spoločnosti KNDS. Získať ho chce od nemeckých vlastníckych rodín združených vo Wegmann Holding, povedal agentúre Reuters zdroj oboznámený so situáciou.

Strany podľa neho nemajú výrazne rozdielne predstavy o cene. Denník Handelsblatt informoval, že rozhodnutie sa očakáva v najbližších týždňoch.

Dva zdroje Reuters potvrdili, že plánovaný vstup výrobcu tankov Leopard 2 na burzu pozastavili po zhoršení podmienok v tomto roku. Išlo by o jednu z najväčších prvotných verejných ponúk akcií v európskom obrannom priemysle za posledné roky.

Firmu dnes rovným dielom vlastnia nemecké rodiny a Francúzsko. Podľa pôvodného mala každá strana predať investorom po desať percent. Zvyšných 40 percent rodinných akcií malo kúpiť Nemecko.

Ministerstvo hospodárstva však potvrdilo, že vláda zvažuje získanie podielu rovnocenného s Francúzskom na ochranu kľúčových obranných technológií. Rozhodnutie o predaji a kúpe podľa neho patrí akcionárom.

KNDS rokovania nekomentovala, jej hovorca však zdôraznil, že vstup na burzu zostáva cieľom spoločnosti. Vlastnícke rodiny sa odmietli vyjadriť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Väznice treba modernizovať, kapacity postačujú

Slovenské väzenstvo čelí potrebe postupnej modernizácie zastaranej infraštruktúry a humanizácie podmienok výkonu väzby aj trestu, avšak celkové ubytovacie kapacity sú v súčasnosti plne postačujúce. Vyplýva to z materiálu Súhrnné vyhodnotenie rozvoja a optimalizácie väzenskej infraštruktúry Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), ktorý v stredu vzal na vedomie vládny kabinet.

Dokument vychádza z aktualizovanej štúdie uskutočniteľnosti a technicko-ekonomickej analýzy, ktoré posudzovali ďalší rozvoj väzenských zariadení.

Štúdia pôvodne porovnávala výstavbu nového ústavu s kapacitou 832 miest v lokalite Rimavská Sobota – Sabová s rekonštrukciou vybraných objektov v ústavoch Ilava a Leopoldov. Hoci výstavbu v Sabovej vyhodnotili ako prevádzkovo efektívnejšiu s diskontovanými nákladmi 286 miliónov eur v rokoch 2027 až 2045, viedla by k vzniku nadbytočných kapacít až na úrovni 1 690 miest.

Analýza preto neodporúča realizovať projekt v Rimavskej Sobote, a to ani formou PPP projektu, ani zo štátneho rozpočtu, keďže by to neúmerne navýšilo prevádzkové výdavky. V krátkodobom horizonte preto odporúča investovať do zlepšovania ubytovacích štandardov v existujúcich zariadeniach.

Ak by dopyt po kapacitách v strednodobom horizonte troch až piatich rokov ďalej klesal, autori štúdie odporúčajú zvážiť zatvorenie niektorých neefektívnych ústavov či objektov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poslanci odobrili dokument Vízia Slovensko 2040

Poslanci v stredu vzali na vedomie dokument Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, ktorý predložila vláda. Vznikol spoluprácou takmer 400 odborníkov prostredníctvom okrúhlych stolov a regionálnych workshopov.

Dokument určuje dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav v roku 2040, hlavné ciele a princípy verejných politík. Scenáre zohľadňujú príležitosti, hrozby, riziká aj silné a slabé stránky Slovenska.

Nadviaže naň Stratégia Slovensko 2040 s konkrétnymi reformami a opatreniami. Slovenská akadémia vied ju má vypracovať do 31. januára 2027, vláde má byť predložená do 31. marca. Oba dokumenty sa majú prepojiť s Investičným plánom Slovenska a Národným a regionálnym partnerským plánom na roky 2028 až 2034.

Vízia poukazuje na šesť transformačných oblastí, po ktorých by sa SR mala vydať. Prvou je reforma štátu, ktorej cieľom je pomôcť ozdraviť verejné financie, premyslieť daňový mix pre novú dobu, zvýšiť dostupnosť služieb a modernizovať územné usporiadanie štátu.

Ďalej je to transformácia ekonomiky. Tá má byť založená na predvídateľnej a férovej podpore vedy, výskumu a inovácií, zatraktívnení podnikateľského prostredia, podpore regionálnych, strategických a duálnych investícií a zabezpečení dostupnej energie. Týka sa to veľkých, stredných, ale aj malých podnikov.

Slovensko takisto musí investovať do ľudí. Je potrebné ich vzdelávať pre éru umelej inteligencie, rozvíjať vysoké školy, aktivovať potenciál všetkých, ktorí sú aj málo ekonomicky zapojení, upozorňuje štúdia poukazujúca na nepriaznivý demografický vývoj.

Štvrtou oblasťou je zdravie, ktoré je pre Slovensko dôležité z pohľadu kvality života, ekonomickej výkonnosti aj obranyschopnosti populácie. Reformným cieľom je tiež spájať a reformovať spoločnosť. Jej autori apelujú na to, že štát má spájať ľudí, posilňovať kultúru a občiansku spoločnosť.

Poslednou oblasťou je bezpečnosť, a to fyzická, kybernetická, potravinová, energetická aj klimatická. Štát by sa mal sústrediť na ochranu infraštruktúry ako celku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pellegrini podpísal rozšírenie zoznamu zakázaných látok

Do zoznamu omamných a psychotropných látok pribudnú 2-metylmetkatinón (2-MMC) a 4-brómometkatinón (4-BMC). Vyplýva to z novely, ktorú v stredu podpísal prezident Peter Pellegrini.

Podľa ministerstva zdravotníctva, ktoré zmenu pripravilo, zaradenie reaguje na vedecké poznatky aj výskyt látok na nelegálnom trhu v Európskej únii. Má chrániť verejné zdravie a bezpečnosť pred akútnymi otravami, závažnými zdravotnými komplikáciami a možnými smrteľnými následkami ich užívania.

Pri 4-BMC zaznamenali akútne otravy s podozrením na vystavenie tejto látke. Vyskytuje sa najmä ako prášok a distribuuje sa ako psychoaktívny stimulant alebo náhrada kontrolovaných stimulantov. Nemá známe uznané terapeutické ani veterinárne využitie.

Látka 2-MMC je syntetický katinón s psychostimulačnými účinkami na centrálny nervový systém. Jej užívanie prináša riziko akútnych otráv a nežiaducich srdcovo-cievnych aj neuropsychiatrických účinkov. V niektorých členských štátoch zaznamenali aj úmrtia a viacero akútnych otráv s potvrdeným alebo pravdepodobným vystavením tejto látke.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Právnici obvineného Ukrajinca: Nord Stream mohol byť oprávnený cieľ

Právnici bývalého ukrajinského dôstojníka Serhija Kuznecova tvrdia, že ruský plynovod mohol byť zákonným terčom útoku ako infraštruktúra agresora. Na začiatku stredajšieho procesu v Nemecku požiadali o zastavenie konania.

Advokát Nicola Canestrini označil Nord Stream za „ruskú zbraň“. „Je nezákonné zničiť infraštruktúru agresora bez toho, aby utrpel ujmu ktorýkoľvek človek?“ pýtal sa.

Prokuratúra obviňuje Kuznecova z vedenia tímu ukrajinských agentov, potápačov a experta na výbušniny. Z prenajatej plachetnice Andromeda mali v septembri 2022 umiestniť špeciálne vojenské výbušniny na morské dno pri ostrove Bornholm a poškodiť rusko-nemecké plynovody.

Podľa vyšetrovateľov operáciu pripravoval s príslušníkmi ukrajinskej armády v mene neidentifikovaných štátnych subjektov. Prokuratúra tvrdí, že útok na civilnú infraštruktúru by predstavoval vojnový zločin.

Päťdesiatročný obžalovaný účasť popiera a využil právo mlčať. Obhajcovia tvrdia, že ho obmedzuje povinnosť chrániť ukrajinské štátne tajomstvá. Zapojenie odmieta aj Kyjev.

Proces má pokračovať do februára. Pre Berlín, významného podporovateľa Ukrajiny, predstavuje politicky citlivý prípad. Moskva očakáva odhalenie páchateľov aj objednávateľov.

Výbuchy zničili tri zo štyroch potrubí a spôsobili masívny únik metánu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rusko obnovilo vývoz nafty, zmluvy s USA očakáva čoskoro

V prístave Primorsk v Baltskom mori naložili 13. októbra približne 40-tisíc ton nafty s nízkym obsahom síry na tanker údajne smerujúci do Maroka. Informoval o tom portál orf.at podľa údajov spoločnosti LSEG.

Vyslanec Kremľa pre hospodársku spoluprácu Kirill Dmitrijev podľa AFP očakáva prvé zmluvy o dodávkach do Spojených štátov v najbližších dňoch. Obe strany komunikujú každú hodinu. Podľa Interfaxu priznal obmedzenia a logistické problémy, no verí, že ich prekonajú a ukážu schopnosť spolupracovať a obchodovať.

Vicepremiér Alexander Novak potvrdil rokovania a hľadanie mechanizmu dodávok napriek západným sankciám voči ruským spoločnostiam.

Donald Trump oznámil dočasné zmiernenie sankcií 9. októbra po telefonáte s Vladimirom Putinom. Dodávky na svetové trhy majú zvýšiť ponuku palív a znížiť ceny.

Rozhodnutie kritizovali v Európe aj v USA. Volodymyr Zelenskyj ho označil za nespravodlivé a nečestné a prirovnal k narodeninovému darčeku pre Putina.

Dvanásť amerických senátorov vrátane šiestich republikánov listom žiadalo zrušenie dohody. Podľa nich prinesie Moskve príjmy na vojnu, pričom zlacnenie pre spotrebiteľov môže byť obmedzené. Kritici upozorňujú aj na oslabenie snahy Washingtonu obmedziť ruské energetické príjmy.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.