Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj cíti zradu, keď Trump nestojí na strane Ukrajiny

Ukrajinský prezident označil za bolestivé, keď jeho americký náprotivok v prebiehajúcej vojne s Ruskom podporuje druhú stranu. Reagoval tak po tom, čo Donald Trump vyzval na jeho výmenu na poste lídra krajiny.

„Je bolestivé, keď si prezident Trump vyberie jednu stranu, nie tú našu,“ povedal Volodymyr Zelenskyj v stredajšom rozhovore pre reláciu Piers Morgan Uncensored.

Pripustil, že mu neprekáža, ak Washington vystupuje medzi Ukrajinou a Ruskom ako nestranný sprostredkovateľ. Zdôraznil však: „Ak ste uprostred, musíte zostať uprostred.“

Na otázku, či sa cíti Trumpom zradený, odpovedal kladne. Dodal, že situácia je komplikovanejšia než jeho osobné emócie či pocity. „Je škoda, že strácame silného partnera,“ poznamenal.

Zelenskyj zároveň odmietol vnímať osud svojej krajiny ako obchodnú záležitosť. „Nepredávame našu krajinu,“ zdôraznil s tým, že pre Ukrajincov ide o ich život.

(reuters, bak)

  |  

Netflix prepustí tisíc ľudí, čelí tlaku YouTube a TikToku

Streamovacia spoločnosť Netflix ruší približne šesť percent pracovných miest, čo predstavuje asi tisíc zamestnancov. Ide o najväčšie prepúšťanie od roku 2022, vyplýva z interného e-mailu, ktorý získala agentúra Reuters.

Škrty zasiahnu najmä produktové, technologické, právne a personálne tímy. Spoluriaditelia Greg Peters a Ted Sarandos zdôraznili potrebu dôsledne určovať priority pri využívaní ľudí a zdrojov. Podnikanie podľa nich zostáva silné a rastie, pričom firma naďalej smeruje k splneniu celoročnej prognózy.

Netflix mal koncom minulého roka približne 16-tisíc zamestnancov. Jeho akcie v stredu stúpli o 0,7 percenta, od začiatku roka však stratili približne štvrtinu hodnoty.

Investorov znepokojuje čas, ktorý diváci trávia na platforme. YouTube a TikTok lákajú bezplatným obsahom od používateľov, čo im prináša nákladovú výhodu.

Pochybnosti o stratégii prehĺbil aj neúspešný pokus získať streamovacie a filmové aktíva Warner Bros Discovery. Paramount tento mesiac dokončil akvizíciu Warner Bros za 110 miliárd dolárov.

Analytik Ross Benes upozorňuje na závislosť od predplatného, ktorého rast sa môže blížiť k stropu. Netflix hľadá ďalšie príjmy prostredníctvom reklamy, živého vysielania a hier. V roku 2022 firma zrušila približne 450 miest po prvom úbytku predplatiteľov za vyše desaťročie.

(reuters, bak)

  |  

Pred francúzskymi voľbami posilňujú Le Penová a Mélenchon

Francúzska pravicová líderka a jej ľavicový súper si upevňujú svoje pozície pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Prieskum agentúry Odoxa naznačuje prehlbovanie politickej polarizácie na konci éry Emmanuela Macrona.

Marine Le Penová by v prvom kole získala 37 alebo 38 percent hlasov podľa skúmaného scenára. Jean-Luc Mélenchon by skončil druhý s podporou 18 až 18,5 percenta.

Prieskum testoval dvojicu proti jednému centristickému kandidátovi: expremiérom Édouardovi Philippovi alebo Gabrielovi Attalovi. Philippe by získal 17 percent, Attal jedenásť percent.

V druhom kole by Le Penová podľa výsledkov výrazne porazila Mélenchona. Zvíťazila by aj nad Philippom, hoci s menším náskokom.

Odoxa oslovila 12-tisíc ľudí medzi 24. septembrom a 7. októbrom. Prvé kolo volieb sa uskutoční 18. apríla, rozhodujúce druhé kolo 2. mája.

(reuters, bak)

  |  

Nemecká vláda chce kúpiť polovicu zbrojárskeho gigantu

Nemecká vláda vedie rokovania o kúpe 50-percentného podielu vo francúzsko-nemeckej zbrojárskej spoločnosti KNDS. Získať ho chce od nemeckých vlastníckych rodín združených vo Wegmann Holding, povedal agentúre Reuters zdroj oboznámený so situáciou.

Strany podľa neho nemajú výrazne rozdielne predstavy o cene. Denník Handelsblatt informoval, že rozhodnutie sa očakáva v najbližších týždňoch.

Dva zdroje Reuters potvrdili, že plánovaný vstup výrobcu tankov Leopard 2 na burzu pozastavili po zhoršení podmienok v tomto roku. Išlo by o jednu z najväčších prvotných verejných ponúk akcií v európskom obrannom priemysle za posledné roky.

Firmu dnes rovným dielom vlastnia nemecké rodiny a Francúzsko. Podľa pôvodného mala každá strana predať investorom po desať percent. Zvyšných 40 percent rodinných akcií malo kúpiť Nemecko.

Ministerstvo hospodárstva však potvrdilo, že vláda zvažuje získanie podielu rovnocenného s Francúzskom na ochranu kľúčových obranných technológií. Rozhodnutie o predaji a kúpe podľa neho patrí akcionárom.

KNDS rokovania nekomentovala, jej hovorca však zdôraznil, že vstup na burzu zostáva cieľom spoločnosti. Vlastnícke rodiny sa odmietli vyjadriť.

(reuters, bak)

  |  

Väznice treba modernizovať, kapacity postačujú

Slovenské väzenstvo čelí potrebe postupnej modernizácie zastaranej infraštruktúry a humanizácie podmienok výkonu väzby aj trestu, avšak celkové ubytovacie kapacity sú v súčasnosti plne postačujúce. Vyplýva to z materiálu Súhrnné vyhodnotenie rozvoja a optimalizácie väzenskej infraštruktúry Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), ktorý v stredu vzal na vedomie vládny kabinet.

Dokument vychádza z aktualizovanej štúdie uskutočniteľnosti a technicko-ekonomickej analýzy, ktoré posudzovali ďalší rozvoj väzenských zariadení.

Štúdia pôvodne porovnávala výstavbu nového ústavu s kapacitou 832 miest v lokalite Rimavská Sobota – Sabová s rekonštrukciou vybraných objektov v ústavoch Ilava a Leopoldov. Hoci výstavbu v Sabovej vyhodnotili ako prevádzkovo efektívnejšiu s diskontovanými nákladmi 286 miliónov eur v rokoch 2027 až 2045, viedla by k vzniku nadbytočných kapacít až na úrovni 1 690 miest.

Analýza preto neodporúča realizovať projekt v Rimavskej Sobote, a to ani formou PPP projektu, ani zo štátneho rozpočtu, keďže by to neúmerne navýšilo prevádzkové výdavky. V krátkodobom horizonte preto odporúča investovať do zlepšovania ubytovacích štandardov v existujúcich zariadeniach.

Ak by dopyt po kapacitách v strednodobom horizonte troch až piatich rokov ďalej klesal, autori štúdie odporúčajú zvážiť zatvorenie niektorých neefektívnych ústavov či objektov.

(tasr, max)

  |  

Poslanci odobrili dokument Vízia Slovensko 2040

Poslanci v stredu vzali na vedomie dokument Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, ktorý predložila vláda. Vznikol spoluprácou takmer 400 odborníkov prostredníctvom okrúhlych stolov a regionálnych workshopov.

Dokument určuje dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav v roku 2040, hlavné ciele a princípy verejných politík. Scenáre zohľadňujú príležitosti, hrozby, riziká aj silné a slabé stránky Slovenska.

Nadviaže naň Stratégia Slovensko 2040 s konkrétnymi reformami a opatreniami. Slovenská akadémia vied ju má vypracovať do 31. januára 2027, vláde má byť predložená do 31. marca. Oba dokumenty sa majú prepojiť s Investičným plánom Slovenska a Národným a regionálnym partnerským plánom na roky 2028 až 2034.

Vízia poukazuje na šesť transformačných oblastí, po ktorých by sa SR mala vydať. Prvou je reforma štátu, ktorej cieľom je pomôcť ozdraviť verejné financie, premyslieť daňový mix pre novú dobu, zvýšiť dostupnosť služieb a modernizovať územné usporiadanie štátu.

Ďalej je to transformácia ekonomiky. Tá má byť založená na predvídateľnej a férovej podpore vedy, výskumu a inovácií, zatraktívnení podnikateľského prostredia, podpore regionálnych, strategických a duálnych investícií a zabezpečení dostupnej energie. Týka sa to veľkých, stredných, ale aj malých podnikov.

Slovensko takisto musí investovať do ľudí. Je potrebné ich vzdelávať pre éru umelej inteligencie, rozvíjať vysoké školy, aktivovať potenciál všetkých, ktorí sú aj málo ekonomicky zapojení, upozorňuje štúdia poukazujúca na nepriaznivý demografický vývoj.

Štvrtou oblasťou je zdravie, ktoré je pre Slovensko dôležité z pohľadu kvality života, ekonomickej výkonnosti aj obranyschopnosti populácie. Reformným cieľom je tiež spájať a reformovať spoločnosť. Jej autori apelujú na to, že štát má spájať ľudí, posilňovať kultúru a občiansku spoločnosť.

Poslednou oblasťou je bezpečnosť, a to fyzická, kybernetická, potravinová, energetická aj klimatická. Štát by sa mal sústrediť na ochranu infraštruktúry ako celku.

(tasr, bak)