Preskočiť na obsah
  |  

Slovan podľahol v Lige majstrov Stuttgartu 0 : 3

Futbalisti ŠK Slovan Bratislava prehrali s VfB Stuttgart 0 : 3 v stredajšom dueli ligovej fázy Ligy majstrov na Tehelnom poli. „Belasí“ tak na svoj historicky prvý bodový zisk v „milionárskej súťaži“ stále čakajú. Skóre otvoril Deniz Undav, vlastný gól si dal Sandro Cruz a do streleckej listiny sa zapísal aj Ermedin Demirovič.

Ďalšími súpermi Slovana v súťaži sú vonku AS Rím (20. októbra o 21.00 h) a LASK Linz (3. novembra o 21.00 h), doma Real Betis Sevilla (24. novembra o 21.00 h) a Šachtar Doneck (9. decembra o 18.45 h), vonku LOSC Lille (19. januára 2027 o 21.00) a účinkovanie ligovej fáze ukončia „belasí“ 27. januára 2027 o 21.00 h na Tehelnom poli proti Interu Miláno.

Priamo do osemfinále postúpi osmička najlepších, tímy na 9. až 24. mieste si zahrajú play off. Finále 72. ročníka najprestížnejšej európskej klubovej súťaže je na programe 5. júna 2027 v Madride na Estadio Metropolitano.

(tasr)

  |  

Fico odmieta spájať ďalšiu pôžičku pre Ukrajinu s rozpočtom EÚ

Slovensko sa nezapojí do ďalšej plánovanej pôžičky Európskej únie pre Ukrajinu a bude opäť žiadať o výnimku (tzv. opt-out). Zároveň odmieta jej spájanie s rokovaniami o budúcom rozpočte Únie na roky 2028 – 2034, vyhlásil v stredu po rokovaní premiérov Vyšehradskej štvorky (V4) premiér Robert Fico.

Podľa neho bude na dvojdňovom samite EÚ v Bruseli zrejme snaha dostať do záverov Európskej rady politické stanovisko, že o ďalšom úvere pre Ukrajinu sa rozhodne na decembrovom zasadnutí. „Za vládu Slovenskej republiky dopredu varujem, že nie je možné spájať túto multimiliardovú ďalšiu pôžičku pre Ukrajinu s rozpočtom Európskej únie na roky 2028 až 2034,“ povedal premiér.

Podľa neho by bolo veľmi nebezpečné, ak by členské štáty podmieňovali podporu požiadaviek jednotlivých krajín v rokovaniach o budúcom rozpočte ich účasťou na pôžičke pre Ukrajinu.

Pripomenul, že Slovensko sa nezapojilo ani do už vyplácanej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Tú podľa neho Ukrajina nikdy nesplatí, a preto ju považuje za dar. Slovensko podľa premiéra nebude brániť ostatným krajinám, aby Kyjev finančne podporili, samo sa však na takomto mechanizme nezúčastní.

(tasr)

  |  

Eurostat: Elektroniky pribúda, zber elektroodpadu zaostáva

Na trh Európskej únie sa v roku 2024 dostalo približne 32 kilogramov elektrických a elektronických zariadení na obyvateľa. Oficiálne sa však na recykláciu alebo likvidáciu vyzbieralo iba približne 12 kilogramov elektroodpadu. Vyplýva to z údajov Eurostatu, na ktoré upozornila agentúra DPA.

V roku 2015 predstavovalo množstvo nových zariadení približne 18 kilogramov na obyvateľa. Za deväť rokov tak vzrástlo takmer o 80 percent. Nárast súvisel najmä s veľkými spotrebičmi, ako sú práčky a umývačky riadu, a so solárnymi panelmi.

Najvyššie hodnoty zaznamenali Nemecko a Rakúsko, kde na trh pripadlo približne 38 kilogramov nových zariadení na obyvateľa. V Nemecku pritom vyzbierali len jedenásť kilogramov elektroodpadu.

Rozdiel medzi novými výrobkami a oficiálne vyzbieraným odpadom dosiahol v únii približne dvadsať kilogramov na osobu. Nie je jasné, či sa staršie zariadenia naďalej používajú, zostávajú uskladnené alebo boli zlikvidované neoficiálnymi cestami.

(tasr, bak)

  |  

Musk Kyjevu: O systéme Starshield rozhoduje vláda USA

Ukrajina v stredu uviedla, že spoločnosť SpaceX Elona Muska obmedzila poskytovanie služieb Starlinku na vojenské účely, čím skomplikovala ukrajinské dronové útoky a protivzdušnú obranu.

Musk však zodpovednosť odmieta.

„Systémy Starshield [vojenská verzia Starlinku vyvinutá pre Pentagón, pozn. red.] vlastní a kontroluje vláda USA,“ uviedol v stredu v príspevku na sieti X. Dodal, že o akýchkoľvek obmedzeniach rýchlosti či využívania rozhoduje americká armáda alebo prezident.

„Starlink je komerčná služba, ktorú vlastní a kontroluje SpaceX. Jeho využívanie je obmedzené na civilné alebo obranné účely a nesmie sa používať na útočné vojenské operácie,“ dodal.

(reuters, sak)

  |  

Fico: V4 podá pozmeňujúce návrhy k záverom Európskej rady

Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) navrhnú tri konkrétne pozmeňujúce návrhy k záverom Európskej rady, oznámil v stredu po rokovaní premiérov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska v Bruseli premiér Robert Fico.

Podľa jeho slov budú žiadať Európsku radu, aby jasnejšie formulovala svoje požiadavky voči Európskej komisii (EK). Ďalej vyzvú na odklad systému obchodovania s emisnými povolenkami ETS2 o viac ako rok. Treťou požiadavkou je využitie rezervy na stabilizáciu trhu pri ETS1.

Premiér naznačil, že pozícia krajín V4, ktorú vo štvrtok dopoludnia doručia predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, sa bude dolaďovať počas noci a pravdepodobne sa k výzve pripoja aj ďalšie štáty.

„Premiéri V4 sa domnievajú, že v čase, keď prudko narastá cena pohonných hmôt, zavedenie tohto systému bude znamenať prudké zdražovanie v oblasti dopravy a bývania. Preto aj v tomto duchu chceme prísť s konkrétnymi návrhmi. Naša koordinačná porada skončila dohodou, že slovenské predsedníctvo bude v tomto okamihu pracovať na troch konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch k záverom,“ vysvetlil Fico.

Upozornil, že medzi lídrami EÚ nepanuje zhoda čo sa týka obchodovania s emisnými povolenkami (ETS 1), lebo sú krajiny, ktoré z tohto systému majú "obrovské príjmy".

„Často máme vyjadrenia o spoločnej Európe, jednotnom trhu, ale pri elektrickej energii to neplatí, pretože máme regióny v Európe, kde cena môže byť 50 až 60 eur za megawatt a máme regióny, do ktorých patrí aj Slovensko, kde táto cena je vysoko nad 100 eur, dokonca môže atakovať až 200 eur za megawatt,“ upozornil.

Dodal, že Európska rada by mala zohľadniť pozíciu krajín V4, lebo tie reprezentujú viac než 60 miliónov obyvateľov. Očakáva kompromisy na oboch stranách.

„Chceme, aby Európska komisia prestala skúmať možnosti, pozorovať, sledovať. Chceme, aby prišli s niečím konkrétnym,“ odkázal Fico. Potvrdil tiež, že v rámci V4 je súlad čo sa týka možnosti dlhšieho odkladu ETS 2, než iba o jeden rok, a to kvôli obavám z nárastu cien v oblasti bývania a dopravy.

(tasr)

  |  

Le Penová chce zastaviť financovanie Ukrajiny

Francúzsko podľa prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej, ktorá momentálne jasne vedie v prieskumoch, nemôže pokračovať vo finančnej podpore Ukrajiny. Dôvodom je podľa nej vysoký deficit a slabý hospodársky rast druhej najväčšej ekonomiky eurozóny.

„Už nemôžeme financovať Ukrajinu,“ povedala v stredu novinárom v Bruseli. Dodala, že Francúzsko sa nachádza v „mimoriadne nebezpečnej situácii“.

V prípade zvolenia za prezidentku preto plánuje ukončiť finančnú pomoc do šiestich mesiacov od nástupu do úradu.

V rozhovore pre britský denník Financial Times tiež uviedla, že odmieta vstup Ukrajiny do Európskej únie. Spochybnila aj európske sankcie proti Rusku: „My Európania sme začali energetickú vojnu proti Rusku, hoci sami nemáme energonosiče. Nie je to veľmi rozumné.“

Na otázku, či Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť Európy, odpovedala vyhýbavo s tým, že prezidentovi Vladimirovi Putinovi „do hlavy nevidí.“ V zahraničnej politike presadzuje podľa britského denníka „nezávislosť“ a „rovnaký odstup“ od jednotlivých strán, pričom sa odvoláva na gaullistickú tradíciu nezúčastňovania sa na mocenských blokoch.

(reuters, bak, tasr)