Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko neprestane pomáhať Ukrajine, ale žiada reformy

Nemecko bude naďalej podporovať Ukrajinu, od jej vlády však očakáva ďalšie politické reformy. Vyhlásil to minister financií Lars Klingbeil počas zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Bangkoku. Podľa neho má Kyjev v tejto oblasti stále priestor na zlepšenie.

Klingbeil zdôraznil, že nemecká pomoc zostáva pevná, ale vláda musí občanom vysvetľovať jej vysoký rozsah, najmä v čase škrtov v domácom rozpočte.

Európska únia prisľúbila Ukrajine na rok 2027 finančnú pomoc vo výške 45 miliárd eur. Jej skutočné potreby však budú podstatne vyššie, preto Brusel hľadá ďalšie zdroje financovania aj mimo EÚ, napríklad v Nórsku, Švajčiarsku, Kanade, Japonsku či Británii.

Nemecký minister zároveň rokoval s ďalšími medzinárodnými partnermi. Austrália a Južná Kórea podľa neho potvrdili, že budú v podpore Ukrajiny pokračovať. Klingbeil však pripomenul, že európske krajiny vzhľadom na geografickú blízkosť nesú osobitnú mieru zodpovednosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Lídri EÚ rokujú o čínskom exporte aj cenách energií

Lídri členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok stretávajú v Bruseli na samite, ktorému dominujú rastúce dovozy z Číny, vysoké ceny energií a budúci sedemročný rozpočet Únie.

Rokovanie prichádza necelý týždeň po dohode Európskej komisie s Pekingom o obmedzení dovozu čínskych hybridných áut. Brusel ju považuje za prvý krok k riešeniu obchodnej nerovnováhy.

Deficit EÚ v obchode s Čínou dosiahol vlani približne 360 miliárd eur a tento rok by mohol byť ešte vyšší.

Podľa návrhu záverov majú lídri vyzvať Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s Čínou, ale zároveň naplno využívala nástroje obchodnej ochrany a pripravila nové. Osobitnú pozornosť majú dostať francúzsko-nemecké návrhy na rýchlejšie zásahy proti dovozom poškodzujúcim európsky priemysel, najmä v chemickom sektore a pri plastoch PET.

Ďalšou témou budú vysoké ceny energií, ktoré návrh záverov označuje za problém kritického významu. Komisia má pripraviť ďalšie krátkodobé opatrenia.

Lídri budú rokovať aj o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Jeho schválenie si vyžaduje jednomyseľnosť.

V piatok bude hlavnou témou Ukrajina. Na rokovaní sa má zúčastniť Volodymyr Zelenskyj a diskutovať sa bude aj o finančných potrebách Kyjeva na rok 2027 a o postoji k dočasnému uvoľneniu amerických sankcií na ruskú naftu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Polícia obvinila žiaka, ktorý sa s nožom vyhrážal učiteľovi

Polícia obvinila 18-ročného študenta Spojenej školy vo Veľkých Kapušanoch z nebezpečného vyhrážania. Podľa vyšetrovateľov mladík počas utorkového vyučovania 13. októbra schytil voľne položený nôž a vyhlásil, že niekoho pichne. Učiteľ pohotovo zareagoval a zbraň mu odobral.

Incident sa tým však neskončil. Rozčúlený študent sa podľa polície začal vyhrážať aj samotnému pedagógovi a vo vyhrážkach pokračoval po odchode z triedy.

Následne zo školy utiekol, policajti ho však krátko nato vypátrali a zadržali.

Prokurátorka podala návrh na jeho vzatie do väzby, o ktorom rozhodne súd. Polícia zároveň preveruje ďalší incident z konca septembra, s ktorým má byť mladík spojený.

Na prípad upozornil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa neho sa študent učiteľovi údajne vyhrážal zabitím. Zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní budú na podobné prípady dôsledne reagovať.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajine vypadáva Starlink, ale Európa je odkázaná na USA

Ukrajina hlási problémy so satelitným internetom Starlink aj s americkými varovaniami pred ruskými balistickými útokmi. Situácia zároveň poukázala na výraznú závislosť Kyjeva a európskych krajín od amerických vesmírnych technológií, za ktoré v súčasnosti neexistuje okamžitá európska náhrada.

Európa je v tejto oblasti odkázaná najmä na americký systém Space-Based Infrared System, ktorý dokáže z obežnej dráhy zaznamenať teplo vznikajúce pri štarte rakiet. Podľa odborníkov nemajú európske štáty v súčasnosti porovnateľný systém.

Rovnako neexistuje jednoduchá náhrada za Starlink, ktorého terminály Ukrajina vo veľkom využíva na fronte. Európska satelitná sieť OneWeb spoločnosti Eutelsat poskytuje na Ukrajine pripojenie, podľa odborníkov však nie je vhodná na rovnaké vojenské využitie. Prechod na ňu by navyše vyžadoval výmenu tisícov terminálov.

Problémy so Starshieldom opätovne otvorili diskusiu o potrebe vlastných európskych kapacít. Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius priznal, že Európa je výrazne závislá od amerických vesmírnych systémov.

Za jedno z riešení označil pripravovanú európsku satelitnú konšteláciu IRIS². Tá však bude plne funkčná až o niekoľko rokov. Vlastnú vojenskú satelitnú sieť medzitým pripravuje aj Nemecko.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Svetu hrozí nedostatok nafty aj v roku 2027

Svet môže zápasiť s nedostatkom nafty ešte hlboko v roku 2027. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej októbrovej správe upozornila, že zásoby paliva sa pred zimou výrazne znížili a produkcia zostáva obmedzená, informuje denník Handelsblatt.

Za problémami stoja výpadky výroby a dodávok spôsobené útokmi na energetickú infraštruktúru v súvislosti s vojnami na Blízkom východe a na Ukrajine. Vývoz nafty z Ruska a Blízkeho východu sa v septembri medziročne prepadol spolu o 1,3 milióna barelov denne.

Napätie na trhu vyhnalo rafinérske marže pri nafte na rekordných takmer 95 dolárov za barel. Členské krajiny IEA sa snažia situáciu zmierniť uvoľňovaním strategických zásob, ich účinok je však obmedzený.

Drahá nafta už zvyšuje náklady na prepravu a tovary, oslabuje kúpnu silu domácností a zaťažuje hospodárstvo.

Hoci agentúra očakáva koncom roka zotavenie rafinérskej výroby, na doplnenie vyčerpaných zásob to pravdepodobne nebude stačiť. Zlepšenie situácie by mohlo prísť až v druhej polovici roka 2027.

(mja)

Minúta  |  

Rusko a Čína rokovali o Ukrajine a Iráne

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho čínsky náprotivok Wang I rokovali v Azerbajdžane o vzájomnej spolupráci, vzťahoch so Spojenými štátmi a konfliktoch na Ukrajine a v Iráne.

Stretnutie sa uskutočnilo na okraji bezpečnostnej konferencie ázijských krajín, informovalo v stredu ruské ministerstvo zahraničia.

Podľa vyhlásenia obaja ministri pozitívne zhodnotili rozvoj komplexného partnerstva a strategickej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom. Zároveň koordinovali postoje k aktuálnym medzinárodným otázkam vrátane vojny na Ukrajine a situácie na Blízkom východe.

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching už na regionálnom samite vlani v auguste potvrdili svoje strategické partnerstvo a vyzdvihli možnosti jeho ďalšieho prehlbovania.

Rusko aj Čína opakovane vyzvali na ukončenie konfliktu v Iráne a varovali pred jeho rozšírením do ďalších krajín regiónu.

Peking zároveň počas vojny na Ukrajine deklaruje partnerstvo s Moskvou „bez hraníc“, hoci oficiálne podporuje diplomatické riešenie konfliktu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.