Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obnovíme útoky na ruské ropné rafinérie, avizuje Zelenskyj

V rozhovore pre Financial Times ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina obnoví útoky na ruské ropné rafinérie. „Blok na útoky proti rafinériám sa skončil. Sme hotoví,“ povedal.

Kyjev útoky na ruskú energetickú infraštruktúru na dva dni prerušil po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie.

Zelenskyj však tvrdí, že počas tejto prestávky Ukrajina prestala dostávať americké varovania pred prichádzajúcimi balistickými raketami a spomalila sa aj služba Starlink, čo komplikovalo operácie na fronte.

Podľa Zelenského ukrajinskí vojenskí predstavitelia od amerických partnerov počuli, že ak Kyjev útoky na energetiku nezastaví, Washington obmedzí spravodajskú podporu. Neskôr mala byť situácia vysvetľovaná ako technická porucha, čo Zelenskyj odmietol. „Nebolo to technické. Bola to vôľa,“ povedal.

Ukrajinský prezident zároveň kritizoval snahu Washingtonu uzatvárať obchodné dohody s Moskvou a Trumpov postoj k Vladimirovi Putinovi.

Možnosť ďalšieho zastavenia útokov na energetiku Zelenskyj nevylúčil, ale podmienil ju dodávkou ďalších amerických systémov Patriot. To podľa neho predstavuje minimum, ktoré by bolo pre Kyjev prijateľné.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tóth: Konsolidácia sa z 85 percent prejedla

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore pre denník Postoj tvrdí, že tri kolá konsolidácie štvrtej vlády Roberta Fica (Smer) nepriniesli očakávaný výsledok.

Podľa neho sa až 85 percent prijatých opatrení „prejedlo“ vyššími bežnými výdavkami, takže na skutočné ozdravenie verejných financií zostalo minimum.

Ostro kritizoval aj ministra financií Ladislava Kamenického (Smer). Za zavádzajúce označil jeho tvrdenia, že vláda znížila deficit zo 6,5 na necelých päť percent HDP, keďže pôvodných 6,5 percenta bolo iba starým odhadom úradníckej vlády. Tóth tvrdí, že „ľudia na ministerstve financií sa kvôli takejto argumentácii za svojho ministra hanbia“.

Za problém považuje aj štruktúru konsolidácie. Vláda podľa neho príliš zaťažila dane a ekonomickú aktivitu namiesto efektívnejšieho šetrenia na bežných výdavkoch. Aj mechanické proporcionálne zvýšenie daní a zníženie výdavkov by podľa neho prinieslo lepší výsledok než opatrenia prijaté v roku 2026.

Tóth upozorňuje aj na rýchly rast dlhu. V roku 2027 má dosiahnuť približne 100 miliárd eur, pričom bezpečná úroveň je podľa neho okolo 75 miliárd. Budúca vláda by mala deficit čo najskôr znížiť približne na 2,5 percenta HDP, teda nájsť asi 3,7 miliardy eur.

Priestor vidí najmä vo výdavkoch a lepšom zacielení sociálnej pomoci. Na plošné sociálne opatrenia ide podľa neho 4,5 miliardy eur ročne.

(mja)

Minúta  |  

Nemecko neprestane pomáhať Ukrajine, ale žiada reformy

Nemecko bude naďalej podporovať Ukrajinu, od jej vlády však očakáva ďalšie politické reformy. Vyhlásil to minister financií Lars Klingbeil počas zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Bangkoku. Podľa neho má Kyjev v tejto oblasti stále priestor na zlepšenie.

Klingbeil zdôraznil, že nemecká pomoc zostáva pevná, ale vláda musí občanom vysvetľovať jej vysoký rozsah, najmä v čase škrtov v domácom rozpočte.

Európska únia prisľúbila Ukrajine na rok 2027 finančnú pomoc vo výške 45 miliárd eur. Jej skutočné potreby však budú podstatne vyššie, preto Brusel hľadá ďalšie zdroje financovania aj mimo EÚ, napríklad v Nórsku, Švajčiarsku, Kanade, Japonsku či Británii.

Nemecký minister zároveň rokoval s ďalšími medzinárodnými partnermi. Austrália a Južná Kórea podľa neho potvrdili, že budú v podpore Ukrajiny pokračovať. Klingbeil však pripomenul, že európske krajiny vzhľadom na geografickú blízkosť nesú osobitnú mieru zodpovednosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Lídri EÚ rokujú o čínskom exporte aj cenách energií

Lídri členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok stretávajú v Bruseli na samite, ktorému dominujú rastúce dovozy z Číny, vysoké ceny energií a budúci sedemročný rozpočet Únie.

Rokovanie prichádza necelý týždeň po dohode Európskej komisie s Pekingom o obmedzení dovozu čínskych hybridných áut. Brusel ju považuje za prvý krok k riešeniu obchodnej nerovnováhy.

Deficit EÚ v obchode s Čínou dosiahol vlani približne 360 miliárd eur a tento rok by mohol byť ešte vyšší.

Podľa návrhu záverov majú lídri vyzvať Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s Čínou, ale zároveň naplno využívala nástroje obchodnej ochrany a pripravila nové. Osobitnú pozornosť majú dostať francúzsko-nemecké návrhy na rýchlejšie zásahy proti dovozom poškodzujúcim európsky priemysel, najmä v chemickom sektore a pri plastoch PET.

Ďalšou témou budú vysoké ceny energií, ktoré návrh záverov označuje za problém kritického významu. Komisia má pripraviť ďalšie krátkodobé opatrenia.

Lídri budú rokovať aj o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Jeho schválenie si vyžaduje jednomyseľnosť.

V piatok bude hlavnou témou Ukrajina. Na rokovaní sa má zúčastniť Volodymyr Zelenskyj a diskutovať sa bude aj o finančných potrebách Kyjeva na rok 2027 a o postoji k dočasnému uvoľneniu amerických sankcií na ruskú naftu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Polícia obvinila žiaka, ktorý sa s nožom vyhrážal učiteľovi

Polícia obvinila 18-ročného študenta Spojenej školy vo Veľkých Kapušanoch z nebezpečného vyhrážania. Podľa vyšetrovateľov mladík počas utorkového vyučovania 13. októbra schytil voľne položený nôž a vyhlásil, že niekoho pichne. Učiteľ pohotovo zareagoval a zbraň mu odobral.

Incident sa tým však neskončil. Rozčúlený študent sa podľa polície začal vyhrážať aj samotnému pedagógovi a vo vyhrážkach pokračoval po odchode z triedy.

Následne zo školy utiekol, policajti ho však krátko nato vypátrali a zadržali.

Prokurátorka podala návrh na jeho vzatie do väzby, o ktorom rozhodne súd. Polícia zároveň preveruje ďalší incident z konca septembra, s ktorým má byť mladík spojený.

Na prípad upozornil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa neho sa študent učiteľovi údajne vyhrážal zabitím. Zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní budú na podobné prípady dôsledne reagovať.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajine vypadáva Starlink, ale Európa je odkázaná na USA

Ukrajina hlási problémy so satelitným internetom Starlink aj s americkými varovaniami pred ruskými balistickými útokmi. Situácia zároveň poukázala na výraznú závislosť Kyjeva a európskych krajín od amerických vesmírnych technológií, za ktoré v súčasnosti neexistuje okamžitá európska náhrada.

Európa je v tejto oblasti odkázaná najmä na americký systém Space-Based Infrared System, ktorý dokáže z obežnej dráhy zaznamenať teplo vznikajúce pri štarte rakiet. Podľa odborníkov nemajú európske štáty v súčasnosti porovnateľný systém.

Rovnako neexistuje jednoduchá náhrada za Starlink, ktorého terminály Ukrajina vo veľkom využíva na fronte. Európska satelitná sieť OneWeb spoločnosti Eutelsat poskytuje na Ukrajine pripojenie, podľa odborníkov však nie je vhodná na rovnaké vojenské využitie. Prechod na ňu by navyše vyžadoval výmenu tisícov terminálov.

Problémy so Starshieldom opätovne otvorili diskusiu o potrebe vlastných európskych kapacít. Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius priznal, že Európa je výrazne závislá od amerických vesmírnych systémov.

Za jedno z riešení označil pripravovanú európsku satelitnú konšteláciu IRIS². Tá však bude plne funkčná až o niekoľko rokov. Vlastnú vojenskú satelitnú sieť medzitým pripravuje aj Nemecko.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.