Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Let do Viedne prerušili pre hrozbu bomby na palube

Lietadlo Austrian Airlines smerujúce do Viedne v nedeľu večer mimoriadne pristálo v Sofii po bombovej hrozbe. Na palube bolo 51 cestujúcich a šesť členov posádky.

Posádka nahlásila hrozbu počas letu pri hranici s Rumunskom a rozhodla sa pristáť v bulharskom hlavnom meste.

Podľa aerolínií let OS82 bezpečne dosadol o 20.42 h stredoeurópskeho letného času. Airbus A320 následne podrobili prehliadke. Po jej dokončení majú cestujúcim zabezpečiť náhradný let.

Lietadlo až do pristátia sprevádzala vojenská stíhačka. Cestujúcich potom vyviedli zo stroja, dodala stanica Sky news.

Odklon lietadla potvrdili aj údaje služby Flightradar24. Bulharské ministerstvo dopravy na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Putin navrhuje rokovať o Ukrajine s Trumpom a Si Ťin-pchingom

Ruský prezident podľa denníka The Wall Street Journal navrhol novembrový samit s americkým a čínskym lídrom. Cieľom má byť dohoda o ukončení vojny na Ukrajine výhodná pre Moskvu.

Vladimir Putin mal návrh predložiť Donaldovi Trumpovi počas telefonátu 9. októbra, ktorý priniesol aj dohodu o ruskej nafte. Denník sa odvoláva na ľudí oboznámených s rokovaniami vrátane bývalého ruského spravodajského dôstojníka.

Kremeľ navrhuje stretnutie na okraj samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, naplánovaného na 18. a 19. novembra v Šen-čene.

Hovorca Dmitrij Peskov potvrdil diskusie o možnom rokovaní. Zdôraznil však, že zatiaľ neexistuje jasná predstava o samotnom stretnutí ani jeho programe, hoci všetky tri strany pripúšťajú jeho hypotetickú možnosť.

Podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa Trump so samitom nesúhlasil, mohol by však byť návrhu naklonený.

Biely dom ani ruské a čínske veľvyslanectvá vo Washingtone bezprostredne nereagovali na otázky Reuters. Kremeľ mimo pracovného času nebol dostupný.

Návrh prichádza počas zbližovania Trumpa s Putinom. Volodymyr Zelenskyj kritizoval dohodu o nafte aj piatkové zmiernenie sankcií voči Moskve. Varuje, že povzbudia Putina a predĺžia vojnu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA navrhujú návrat ruského plynu, Európa sa bráni

Trumpova administratíva presadzuje obnovenie väčších dodávok ruského plynu do Európy ako súčasť mierovej dohody o Ukrajine. Podľa The New York Times návrh predložili vyslanci Jared Kushner a Steve Witkoff ukrajinským aj európskym predstaviteľom vrátane Volodymyra Zelenského.

Washington vníma export ako hospodársky stimul pre Moskvu a zdroj tranzitných príjmov pre Kyjev. Ukrajina zastavila prepravu ruského plynu v januári 2025, čím prišla približne o miliardu dolárov ročne.

Európski predstavitelia návrh odmietajú ako zvrátenie snahy zbaviť sa závislosti od Ruska. Únia plánuje ukončiť všetok dovoz ruského plynu do budúceho roka. Vlani tvoril trinásť percent jej dovozu oproti 45 percentám v roku 2021.

Nemecko patrí medzi najvýraznejších odporcov. Varuje, že lacnejšia energia by znamenala bezpečnostné riziko a zraniteľnosť pri ďalšom zastavení dodávok. Ruský plyn odmieta aj cez sprostredkovateľov.

Podľa zdrojov sa v americko-ruských rozhovoroch objavil aj Nord Stream. Biely dom však poprel, že bol predmetom nedávnych diskusií, a zdôraznil potrebu koordinácie s Európou.

Trump medzitým po uvoľnení sankcií na ruskú naftu vyňal Rusko aj z nových sankcií Kongresu. Kritici varujú, že hospodárske ústupky posilnia Moskvu bez zmeny Putinových požiadaviek.

(nytimes, bak)

Minúta  |  

Macron po protestoch hovorí o hneve a hanbe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu ostro odsúdil rabovanie a vandalizmus, ktoré sprevádzali protesty proti rastúcim životným nákladom vo viacerých francúzskych mestách. Zábery násilia označil za šokujúce.

„Keď sme videli tieto zábery, všetci sme si kládli otázku: Čo sa tým ľuďom odohrávalo v hlavách? Ako môžu Francúzi urobiť niečo také Francúzsku?“ vyhlásil v televíznom príhovore k národu.

Podľa prezidenta nič nedokáže takéto konanie ospravedlniť. „Dnes večer všetci cítime hnev a hanbu,“ dodal.

Macron nariadil preveriť, či pred protestmi nedošlo k zlyhaniam spravodajských služieb alebo v príprave polície. Demonštrácie totiž na viacerých miestach prerástli do násilia a rabovania.

Zároveň oznámil, že prefekti a starostovia dostanú právomoci zakazovať určité zhromaždenia, ak to bude potrebné.

Prezident tiež vyzval vládu, aby ešte tento týždeň zorganizovala rokovania so študentmi, učiteľmi, poslancami, odborármi a zástupcami podnikateľov. Ich cieľom má byť príprava konkrétnych návrhov na riešenie krízy.

„Musíme si sadnúť za jeden stôl a spoločne hľadať riešenia,“ povedal Macron.

Francúzsky prezident vstupuje do posledných šiestich mesiacov svojho mandátu v čase rastúceho politického, rozpočtového a spoločenského napätia.

(reuters, est)

Minúta  |  

Lula a Bolsonaro mobilizujú svojich voličov

Priaznivci brazílskych prezidentských kandidátov Luiza Inácia Lulu da Silvu a Flávia Bolsonara vyšli v nedeľu do ulíc pred ich prvou televíznou debatou. Do rozhodujúceho druhého kola prezidentských volieb zostáva týždeň.

Bolsonarovi podporovatelia zaplnili ulicu Paulista v São Paule. Kandidát im vyhlásil, že Brazíliu delí sedem dní od oslobodenia spod vlády Lulovej Strany pracujúcich. Priaznivci súčasného prezidenta sa zhromaždili v hlavnom meste Brasília, zatiaľ čo študenti protestovali proti Bolsonarovi v Riu de Janeiro.

Druhé kolo sa uskutoční 25. októbra. Bolsonaro v prvom kole získal približne o dva percentuálne body viac hlasov než Lula. Prieskumy naznačujú tesný súboj. Obaja kandidáti sa snažia osloviť aj 33 miliónov voličov, ktorí v prvom kole nehlasovali.

Flávio Bolsonaro je synom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý si odpykáva 27-ročný trest za prípravu prevratu po volebnej porážke v roku 2022. Jeho syn sľubuje, že sa v prípade víťazstva pokúsi presadiť otcovu amnestiu.

Záver kampane sprevádza aj spor o sociálne siete. Lulov tábor obvinil spoločnosť Meta z obmedzovania prezidentových príspevkov a zvýhodňovania Bolsonara. Meta politickú zaujatosť odmieta a problémy vysvetľuje technickými poruchami.

Televízna debata je naplánovaná na nedeľný večer v São Paule.

(reuters, est)

Minúta  |  

Radnica prežila vojny, v Limoges ju podpálil maskovaný dav

Obyvatelia francúzskeho Limoges v nedeľu s otrasením sledovali zhorenú historickú radnicu. Novorenesančnú budovu z 19. storočia, ktorá prežila dve svetové vojny, počas sobotných nepokojov podpálil maskovaný dav.

Plamene zachvátili strechu a zrútila sa hodinová veža. Miestnym to pripomenulo pád veže parížskej katedrály Notre-Dame pri požiari v roku 2019.

„Zlomilo mi to srdce. Znova som videla Notre-Dame, ibaže tentoraz to bolo naše mesto,“ povedala svedkyňa Françoise Faurieová. Zdôraznila, že právo protestovať neznamená právo na násilie.

Podľa prefekta Mauricea Barata sa strecha prepadla na nižšie podlažia a ušetrené zostalo iba západné krídlo. Zničenie pamiatkovo chránenej radnice, otvorenej v roku 1883 a inšpirovanej parížskou radnicou, označil za katastrofu pre kultúrne dedičstvo.

Starosta Guillaume Guérin opísal dav, ktorý rozbíjal okná a baranidlom vyrazil hlavný vchod. Miestnu políciu podľa neho rýchlo premohli.

Kritizoval nedostatok ochrany budovy, pretože štátnych policajtov nasadili na pouličný protest. „Nemal som jediného štátneho policajta na ochranu radnice,“ povedal.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.