Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj varuje pred chybou, Trump ho obviňuje

Americký prezident tvrdí, že pri rokovaniach o ukončení vojny dosahuje „veľký pokrok“, ukrajinského lídra však obvinil z nezáujmu o mier.

„Zelenskému je to jedno a úprimne, pri všetkých tých peniazoch, ktoré mu Európa dáva, nechce túto vojnu ukončiť a pravdepodobne nikdy nechcel,“ napísal Donald Trump v nedeľu na Truth Social.

Zároveň kritizoval ukrajinské útoky na ruské rafinérie, ktoré podľa neho vážne poškodzujú svetový trh s naftou vrátane amerického.

Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po rozhovore s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom zdôraznil, že vojnu treba ukončiť. Ukrajina je podľa neho pripravená pracovať „konštruktívne“ a „čestne“ a rovnaký prístup očakáva od európskych aj amerických partnerov. Rokovali tiež o dodávkach protivzdušných systémov Patriot.

V rozhovore pre NBC varoval, že formálna podpora Ruska zo strany Washingtonu by bola „historickou chybou“. Dúfa, že Trump svoje rozhodnutia zmení. Zároveň poďakoval za obnovenie zdieľania spravodajských informácií po prestávke.

Napätie vzrástlo po Trumpovom zablokovaní nových sankcií proti Moskve a dohode o ruskej nafte. Zelenskyj zároveň obvinil Rusko zo 76 porušení energetického prímeria vyhláseného americkým prezidentom.

(france24, bak)

  |  

Keňa hlási ôsmy prípad eboly, ktorá sa šíri do provincií

V Keni potvrdili ďalšieho nakazeného vírusom eboly. Podľa generálneho riaditeľa pre zdravotníctvo Patricka Amotha ide o 49-ročného muža, ktorý nie je zdravotníkom.

„Dnes otestovali 38 ľudí a jeden mal pozitívny výsledok na ebolu,“ povedal v nedeľu televízii Citizen TV. Pacient dostal horúčku, bolesti hlavy a svalov.

Muž pomáhal pri starostlivosti o pacienta, čistil riad a posteľnú bielizeň. Podľa Amotha bol pravdepodobne vystavený prvému kenskému prípadu nákazy. Išlo o človeka, ktorý pricestoval z Konžskej demokratickej republiky do Nairobi a 5. októbra zomrel v tamojšej nemocnici.

Najnovší pacient začal pociťovať príznaky v sobotu. Podľa zdroja z ministerstva zdravotníctva ho oddelili od ostatných ľudí v karanténe a otestovali. Pozitívny výsledok prišiel v nedeľu.

Keňa zostáva vo zvýšenej pohotovosti pre rozsiahlu epidémiu s epicentrom v Konžskej demokratickej republike, ktorá sa šíri cez hranice regiónu.

Konžské úrady v nedeľu potvrdili rozšírenie nákazy do ôsmej provincie, Severné Ubangi. Vývoj prehlbuje obavy z ďalšieho regionálneho prenosu.

(reuters, bak)

  |  

Let do Viedne prerušili pre hrozbu bomby na palube

Lietadlo Austrian Airlines smerujúce do Viedne v nedeľu večer mimoriadne pristálo v Sofii po bombovej hrozbe. Na palube bolo 51 cestujúcich a šesť členov posádky.

Posádka nahlásila hrozbu počas letu pri hranici s Rumunskom a rozhodla sa pristáť v bulharskom hlavnom meste.

Podľa aerolínií let OS82 bezpečne dosadol o 20.42 h stredoeurópskeho letného času. Airbus A320 následne podrobili prehliadke. Po jej dokončení majú cestujúcim zabezpečiť náhradný let.

Lietadlo až do pristátia sprevádzala vojenská stíhačka. Cestujúcich potom vyviedli zo stroja, dodala stanica Sky news.

Odklon lietadla potvrdili aj údaje služby Flightradar24. Bulharské ministerstvo dopravy na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

(reuters, bak)

  |  

Putin navrhuje rokovať o Ukrajine s Trumpom a Si Ťin-pchingom

Ruský prezident podľa denníka The Wall Street Journal navrhol novembrový samit s americkým a čínskym lídrom. Cieľom má byť dohoda o ukončení vojny na Ukrajine výhodná pre Moskvu.

Vladimir Putin mal návrh predložiť Donaldovi Trumpovi počas telefonátu 9. októbra, ktorý priniesol aj dohodu o ruskej nafte. Denník sa odvoláva na ľudí oboznámených s rokovaniami vrátane bývalého ruského spravodajského dôstojníka.

Kremeľ navrhuje stretnutie na okraj samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, naplánovaného na 18. a 19. novembra v Šen-čene.

Hovorca Dmitrij Peskov potvrdil diskusie o možnom rokovaní. Zdôraznil však, že zatiaľ neexistuje jasná predstava o samotnom stretnutí ani jeho programe, hoci všetky tri strany pripúšťajú jeho hypotetickú možnosť.

Podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa Trump so samitom nesúhlasil, mohol by však byť návrhu naklonený.

Biely dom ani ruské a čínske veľvyslanectvá vo Washingtone bezprostredne nereagovali na otázky Reuters. Kremeľ mimo pracovného času nebol dostupný.

Návrh prichádza počas zbližovania Trumpa s Putinom. Volodymyr Zelenskyj kritizoval dohodu o nafte aj piatkové zmiernenie sankcií voči Moskve. Varuje, že povzbudia Putina a predĺžia vojnu.

(reuters, bak)

  |  

USA navrhujú návrat ruského plynu, Európa sa bráni

Trumpova administratíva presadzuje obnovenie väčších dodávok ruského plynu do Európy ako súčasť mierovej dohody o Ukrajine. Podľa The New York Times návrh predložili vyslanci Jared Kushner a Steve Witkoff ukrajinským aj európskym predstaviteľom vrátane Volodymyra Zelenského.

Washington vníma export ako hospodársky stimul pre Moskvu a zdroj tranzitných príjmov pre Kyjev. Ukrajina zastavila prepravu ruského plynu v januári 2025, čím prišla približne o miliardu dolárov ročne.

Európski predstavitelia návrh odmietajú ako zvrátenie snahy zbaviť sa závislosti od Ruska. Únia plánuje ukončiť všetok dovoz ruského plynu do budúceho roka. Vlani tvoril trinásť percent jej dovozu oproti 45 percentám v roku 2021.

Nemecko patrí medzi najvýraznejších odporcov. Varuje, že lacnejšia energia by znamenala bezpečnostné riziko a zraniteľnosť pri ďalšom zastavení dodávok. Ruský plyn odmieta aj cez sprostredkovateľov.

Podľa zdrojov sa v americko-ruských rozhovoroch objavil aj Nord Stream. Biely dom však poprel, že bol predmetom nedávnych diskusií, a zdôraznil potrebu koordinácie s Európou.

Trump medzitým po uvoľnení sankcií na ruskú naftu vyňal Rusko aj z nových sankcií Kongresu. Kritici varujú, že hospodárske ústupky posilnia Moskvu bez zmeny Putinových požiadaviek.

(nytimes, bak)

  |  

Macron po protestoch hovorí o hneve a hanbe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu ostro odsúdil rabovanie a vandalizmus, ktoré sprevádzali protesty proti rastúcim životným nákladom vo viacerých francúzskych mestách. Zábery násilia označil za šokujúce.

„Keď sme videli tieto zábery, všetci sme si kládli otázku: Čo sa tým ľuďom odohrávalo v hlavách? Ako môžu Francúzi urobiť niečo také Francúzsku?“ vyhlásil v televíznom príhovore k národu.

Podľa prezidenta nič nedokáže takéto konanie ospravedlniť. „Dnes večer všetci cítime hnev a hanbu,“ dodal.

Macron nariadil preveriť, či pred protestmi nedošlo k zlyhaniam spravodajských služieb alebo v príprave polície. Demonštrácie totiž na viacerých miestach prerástli do násilia a rabovania.

Zároveň oznámil, že prefekti a starostovia dostanú právomoci zakazovať určité zhromaždenia, ak to bude potrebné.

Prezident tiež vyzval vládu, aby ešte tento týždeň zorganizovala rokovania so študentmi, učiteľmi, poslancami, odborármi a zástupcami podnikateľov. Ich cieľom má byť príprava konkrétnych návrhov na riešenie krízy.

„Musíme si sadnúť za jeden stôl a spoločne hľadať riešenia,“ povedal Macron.

Francúzsky prezident vstupuje do posledných šiestich mesiacov svojho mandátu v čase rastúceho politického, rozpočtového a spoločenského napätia.

(reuters, est)