Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron po nepokojoch odmietol demisiu ministra vnútra

Laurent Nunez zostáva na čele francúzskeho rezortu vnútra. Prezident Emmanuel Macron neprijal jeho ponuku odstúpiť po rozsiahlych víkendových nepokojoch, oznámil v pondelok Elyzejský palác.

Minister má podľa hlavy štátu zostať vo funkcii, aby sa zachovala kontinuita velenia v polícii a bezpečnostných zložkách. Macron ho zároveň požiadal, aby čo najrýchlejšie zaviedol nové postupy proti rabovaniu.

Demonštrácie vyvolala nespokojnosť s rastúcimi životnými nákladmi, zhoršovaním verejných služieb a stavom škôl.

Sobotné protesty naprieč krajinou prerástli do násilností. Skupiny výtržníkov sa stretli s políciou, podpálili radnicu, vyrabovali obchody a pokryli budovy grafitmi.

Ďalšie strety vypukli v nedeľu v Paríži a Marseille. Zásahová polícia tam bránila pokusom o vyplienenie prevádzok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EÚ chce sankcie proti Rusku, bojí sa nástupu Le Penovej

Ukrajinskí a európski predstavitelia pripravujú nové obmedzenia voči Rusku v obave, že aprílové prezidentské voľby vo Francúzsku skomplikujú ich prijímanie. Podľa zdroja denníka The Telegraph by február mohol byť poslednou príležitosťou.

Marine Le Penová, favoritka volieb, presadzuje ukončenie sankcií a odmieta vstup Ukrajiny do Európskej únie. Prijatie Kyjeva označuje za ekonomické „harakiri“.

Únia od ruskej invázie schválila 22 sankčných balíkov. Každý vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členov, takže ktorýkoľvek štát môže opatrenia zablokovať. Najnovší balík z 12. októbra pridal na sankčný zoznam 1 600 ruských osôb a organizácií.

Kyjev sa preto usiluje aj o čo najväčší pokrok v prístupových rokovaniach pred možnou zmenou francúzskeho vedenia.

Ukrajinský vicepremiér Vsevolod Čencov zdôraznil, že krajina nežiada skratky, ale pochopenie geopolitickej situácie. Pripomenul nevyhnutnosť reforiem, legislatívnych zmien a stabilných inštitúcií.

Ukrajina zároveň pripravuje „manifest členstva“, ktorým chce Le Penovú presvedčiť o svojom bezpečnostnom prínose. Ponúka skúsenosti s obranou proti ruskej hybridnej vojne.

Podľa Čencova podpora Ukrajiny znamená investíciu do bezpečnosti samotnej Únie. Volodymyr Zelenskyj označil obrannú spoluprácu za obojstranne výhodnú.

(telegraph, bak)

Minúta  |  

Vojny a sucho zdražujú jedlo aj na budúci rok

Svetová potravinová inflácia sa má v najbližších mesiacoch zrýchliť a pretrvávať aj počas roka 2027. Dodávky obilnín obmedzujú vojnové narušenia lodnej dopravy a suchá spojené s javom El Niño.

Podľa hlavného ekonóma Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo Maxima Torera sa výraznejšie dosahy prejavia koncom roka a začiatkom nasledujúceho. Najviac trpia chudobné domácnosti na Blízkom východe, v severnej Afrike a Ázii.

Septembrový index svetových cien potravín dosiahol 136 bodov, najviac od novembra 2022. Pšenica tento rok zdražela o vyše 30 percent, ryža v hlavných ázijských vývozných krajinách o desať až trinásť percent.

Útoky na čiernomorskú obilnú infraštruktúru narúšajú prepravu pšenice. Nebezpečenstvo v Červenom mori núti lode obchádzať Afriku. Vojna USA a Izraela proti Iránu zvýšila ceny palív a obmedzila vývoz hnojív cez Hormuzský prieliv. Preprava na niektorých trasách zdražela približne o polovicu.

V Egypte cena nedotovaného chleba stúpla o štvrtinu, v Spojených arabských emirátoch olej na varenie približne o 40 percent.

Tlak môže zosilnieť návratom veľkých dovozcov na svetové trhy. Rezervy z predchádzajúcich úrod slabnú a spracovatelia obnovujú kontrakty za vyššie ceny. Zdražovanie zvyšuje riziko sociálnych nepokojov aj vývozných zákazov, ktoré by nedostatok ešte prehĺbili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj varuje pred chybou, Trump ho obviňuje

Americký prezident tvrdí, že pri rokovaniach o ukončení vojny dosahuje „veľký pokrok“, ukrajinského lídra však obvinil z nezáujmu o mier.

„Zelenskému je to jedno a úprimne, pri všetkých tých peniazoch, ktoré mu Európa dáva, nechce túto vojnu ukončiť a pravdepodobne nikdy nechcel,“ napísal Donald Trump v nedeľu na Truth Social.

Zároveň kritizoval ukrajinské útoky na ruské rafinérie, ktoré podľa neho vážne poškodzujú svetový trh s naftou vrátane amerického.

Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po rozhovore s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom zdôraznil, že vojnu treba ukončiť. Ukrajina je podľa neho pripravená pracovať „konštruktívne“ a „čestne“ a rovnaký prístup očakáva od európskych aj amerických partnerov. Rokovali tiež o dodávkach protivzdušných systémov Patriot.

V rozhovore pre NBC varoval, že formálna podpora Ruska zo strany Washingtonu by bola „historickou chybou“. Dúfa, že Trump svoje rozhodnutia zmení. Zároveň poďakoval za obnovenie zdieľania spravodajských informácií po prestávke.

Napätie vzrástlo po Trumpovom zablokovaní nových sankcií proti Moskve a dohode o ruskej nafte. Zelenskyj zároveň obvinil Rusko zo 76 porušení energetického prímeria vyhláseného americkým prezidentom.

(france24, bak)

Minúta  |  

Keňa hlási ôsmy prípad eboly, ktorá sa šíri do provincií

V Keni potvrdili ďalšieho nakazeného vírusom eboly. Podľa generálneho riaditeľa pre zdravotníctvo Patricka Amotha ide o 49-ročného muža, ktorý nie je zdravotníkom.

„Dnes otestovali 38 ľudí a jeden mal pozitívny výsledok na ebolu,“ povedal v nedeľu televízii Citizen TV. Pacient dostal horúčku, bolesti hlavy a svalov.

Muž pomáhal pri starostlivosti o pacienta, čistil riad a posteľnú bielizeň. Podľa Amotha bol pravdepodobne vystavený prvému kenskému prípadu nákazy. Išlo o človeka, ktorý pricestoval z Konžskej demokratickej republiky do Nairobi a 5. októbra zomrel v tamojšej nemocnici.

Najnovší pacient začal pociťovať príznaky v sobotu. Podľa zdroja z ministerstva zdravotníctva ho oddelili od ostatných ľudí v karanténe a otestovali. Pozitívny výsledok prišiel v nedeľu.

Keňa zostáva vo zvýšenej pohotovosti pre rozsiahlu epidémiu s epicentrom v Konžskej demokratickej republike, ktorá sa šíri cez hranice regiónu.

Konžské úrady v nedeľu potvrdili rozšírenie nákazy do ôsmej provincie, Severné Ubangi. Vývoj prehlbuje obavy z ďalšieho regionálneho prenosu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Let do Viedne prerušili pre hrozbu bomby na palube

Lietadlo Austrian Airlines smerujúce do Viedne v nedeľu večer mimoriadne pristálo v Sofii po bombovej hrozbe. Na palube bolo 51 cestujúcich a šesť členov posádky.

Posádka nahlásila hrozbu počas letu pri hranici s Rumunskom a rozhodla sa pristáť v bulharskom hlavnom meste.

Podľa aerolínií let OS82 bezpečne dosadol o 20.42 h stredoeurópskeho letného času. Airbus A320 následne podrobili prehliadke. Po jej dokončení majú cestujúcim zabezpečiť náhradný let.

Lietadlo až do pristátia sprevádzala vojenská stíhačka. Cestujúcich potom vyviedli zo stroja, dodala stanica Sky news.

Odklon lietadla potvrdili aj údaje služby Flightradar24. Bulharské ministerstvo dopravy na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.