Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio varuje pred rozšírením vojny za hranice Ukrajiny

Kyjev a Moskva by sa mali sústrediť na ukončenie bojov, vyhlásil v pondelok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas návštevy Uzbekistanu.

Na otázku o možnom samite Donalda Trumpa, Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga odpovedal, že sa o stretnutí rokovalo, nevie však, či je definitívne dohodnuté. Americký prezident podľa neho jasne deklaroval záujem ukončiť vojnu.

„Nevidíme, že by táto vojna prinášala niečo dobré,“ povedal Rubio. Upozornil na reálne riziko eskalácie a rozšírenia konfliktu do ďalšej krajiny, napríklad pre nevydarenú sabotáž alebo drony, ktoré po zásahu elektronického boja zablúdia za hranice.

Šéf americkej diplomacie pricestoval do Samarkandu v nedeľu večer na rokovania formátu C5+1. Združuje Spojené štáty, Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko.

Washington sa snaží sprostredkovať mierovú dohodu. Trump uzavrel s Ruskom dohodu o dovoze nafty a zmiernil časť sankcií, čo má podľa neho udržať Moskvu pri rokovacom stole. Volodymyr Zelenskyj tieto kroky kritizoval.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Izrael zadržal osem ľudí po útokoch na diplomatov a novinárku

Izraelská polícia vyšetruje víkendové násilie na Západnom brehu vrátane napadnutia americkej fotoreportérky a európskych diplomatov. V pondelok oznámila zadržanie ôsmich podozrivých na výsluch. Ich totožnosť ani konkrétne obvinenia nezverejnila.

Podľa rozhlasovej stanice Galatz ide o Izraelčanov a do vyšetrovania sa zapojila bezpečnostná služba Šin Bet. Stíhanie osadníkov býva zriedkavé.

Maskovaní izraelskí osadníci v piatok napadli Heidi Levinovú z denníka The Washington Post pri dokumentovaní palestínskeho zberu olív. V sobotu zaútočili inde na európskych diplomatov a francúzskeho starostu.

Násilie odsúdili USA, Francúzsko, Belgicko a Poľsko. Minister zahraničných vecí Gideon Saar a armáda označili útočníkov na diplomatov za izraelských výtržníkov.

Premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že diplomati vstúpili do citlivej oblasti bez predchádzajúcej koordinácie s armádou. Okolnosti útoku na Levinovú označil za nejasné.

Organizácia Ješ Din zaznamenala od 27. septembra najmenej 170 útokov osadníkov na Palestínčanov. Terčom sú aj novinári, izraelskí aktivisti a zahraniční pozorovatelia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Macron po nepokojoch odmietol demisiu ministra vnútra

Laurent Nunez zostáva na čele francúzskeho rezortu vnútra. Prezident Emmanuel Macron neprijal jeho ponuku odstúpiť po rozsiahlych víkendových nepokojoch, oznámil v pondelok Elyzejský palác.

Minister má podľa hlavy štátu zostať vo funkcii, aby sa zachovala kontinuita velenia v polícii a bezpečnostných zložkách. Macron ho zároveň požiadal, aby čo najrýchlejšie zaviedol nové postupy proti rabovaniu.

Demonštrácie vyvolala nespokojnosť s rastúcimi životnými nákladmi, zhoršovaním verejných služieb a stavom škôl.

Sobotné protesty naprieč krajinou prerástli do násilností. Skupiny výtržníkov sa stretli s políciou, podpálili radnicu, vyrabovali obchody a pokryli budovy grafitmi.

Ďalšie strety vypukli v nedeľu v Paríži a Marseille. Zásahová polícia tam bránila pokusom o vyplienenie prevádzok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

EÚ chce sankcie proti Rusku, bojí sa nástupu Le Penovej

Ukrajinskí a európski predstavitelia pripravujú nové obmedzenia voči Rusku v obave, že aprílové prezidentské voľby vo Francúzsku skomplikujú ich prijímanie. Podľa zdroja denníka The Telegraph by február mohol byť poslednou príležitosťou.

Marine Le Penová, favoritka volieb, presadzuje ukončenie sankcií a odmieta vstup Ukrajiny do Európskej únie. Prijatie Kyjeva označuje za ekonomické „harakiri“.

Únia od ruskej invázie schválila 22 sankčných balíkov. Každý vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členov, takže ktorýkoľvek štát môže opatrenia zablokovať. Najnovší balík z 12. októbra pridal na sankčný zoznam 1 600 ruských osôb a organizácií.

Kyjev sa preto usiluje aj o čo najväčší pokrok v prístupových rokovaniach pred možnou zmenou francúzskeho vedenia.

Ukrajinský vicepremiér Vsevolod Čencov zdôraznil, že krajina nežiada skratky, ale pochopenie geopolitickej situácie. Pripomenul nevyhnutnosť reforiem, legislatívnych zmien a stabilných inštitúcií.

Ukrajina zároveň pripravuje „manifest členstva“, ktorým chce Le Penovú presvedčiť o svojom bezpečnostnom prínose. Ponúka skúsenosti s obranou proti ruskej hybridnej vojne.

Podľa Čencova podpora Ukrajiny znamená investíciu do bezpečnosti samotnej Únie. Volodymyr Zelenskyj označil obrannú spoluprácu za obojstranne výhodnú.

(telegraph, bak)

Minúta  |  

Vojny a sucho zdražujú jedlo aj na budúci rok

Svetová potravinová inflácia sa má v najbližších mesiacoch zrýchliť a pretrvávať aj počas roka 2027. Dodávky obilnín obmedzujú vojnové narušenia lodnej dopravy a suchá spojené s javom El Niño.

Podľa hlavného ekonóma Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo Maxima Torera sa výraznejšie dosahy prejavia koncom roka a začiatkom nasledujúceho. Najviac trpia chudobné domácnosti na Blízkom východe, v severnej Afrike a Ázii.

Septembrový index svetových cien potravín dosiahol 136 bodov, najviac od novembra 2022. Pšenica tento rok zdražela o vyše 30 percent, ryža v hlavných ázijských vývozných krajinách o desať až trinásť percent.

Útoky na čiernomorskú obilnú infraštruktúru narúšajú prepravu pšenice. Nebezpečenstvo v Červenom mori núti lode obchádzať Afriku. Vojna USA a Izraela proti Iránu zvýšila ceny palív a obmedzila vývoz hnojív cez Hormuzský prieliv. Preprava na niektorých trasách zdražela približne o polovicu.

V Egypte cena nedotovaného chleba stúpla o štvrtinu, v Spojených arabských emirátoch olej na varenie približne o 40 percent.

Tlak môže zosilnieť návratom veľkých dovozcov na svetové trhy. Rezervy z predchádzajúcich úrod slabnú a spracovatelia obnovujú kontrakty za vyššie ceny. Zdražovanie zvyšuje riziko sociálnych nepokojov aj vývozných zákazov, ktoré by nedostatok ešte prehĺbili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj varuje pred chybou, Trump ho obviňuje

Americký prezident tvrdí, že pri rokovaniach o ukončení vojny dosahuje „veľký pokrok“, ukrajinského lídra však obvinil z nezáujmu o mier.

„Zelenskému je to jedno a úprimne, pri všetkých tých peniazoch, ktoré mu Európa dáva, nechce túto vojnu ukončiť a pravdepodobne nikdy nechcel,“ napísal Donald Trump v nedeľu na Truth Social.

Zároveň kritizoval ukrajinské útoky na ruské rafinérie, ktoré podľa neho vážne poškodzujú svetový trh s naftou vrátane amerického.

Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po rozhovore s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom zdôraznil, že vojnu treba ukončiť. Ukrajina je podľa neho pripravená pracovať „konštruktívne“ a „čestne“ a rovnaký prístup očakáva od európskych aj amerických partnerov. Rokovali tiež o dodávkach protivzdušných systémov Patriot.

V rozhovore pre NBC varoval, že formálna podpora Ruska zo strany Washingtonu by bola „historickou chybou“. Dúfa, že Trump svoje rozhodnutia zmení. Zároveň poďakoval za obnovenie zdieľania spravodajských informácií po prestávke.

Napätie vzrástlo po Trumpovom zablokovaní nových sankcií proti Moskve a dohode o ruskej nafte. Zelenskyj zároveň obvinil Rusko zo 76 porušení energetického prímeria vyhláseného americkým prezidentom.

(france24, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.