Preskočiť na obsah
  |  

Útočník na austrálsku poslankyňu sa postavil pred súd

Austrálsky súd sa v stredu zaoberal prípadom 43-ročného Brendana Nugenta, ktorý podľa polície v pondelok dvakrát úmyselne narazil autom do poslankyne Helen Hainesovej pred jej kanceláriou v meste Wangaratta severovýchodne od Melbourne. Lekári jej museli amputovať jednu nohu a naďalej je v kritickom stave.

Nugenta po incidente zadržali prítomní ľudia a následne ho zatkla polícia. Čelí obvineniam z nebezpečnej jazdy s následkom vážneho zranenia, úmyselného spôsobenia vážnej ujmy na zdraví a ublíženia verejnému činiteľovi. Obvinili ho aj z pestovania a držby konope.

Obhajca uviedol, že jeho klient trpí zriedkavým neurologickým ochorením, lieči sa z otrasu mozgu a má aj určité psychické ťažkosti. O prepustenie na kauciu nepožiadal. Ďalšie pojednávanie je naplánované na 4. februára.

Motív útoku zostáva neznámy. Polícia ho považuje za cielený, no izolovaný incident. Na vyšetrovaní sa podieľajú protiteroristické zložky. Vyšetrovatelia nezistili žiadny predchádzajúci priamy kontakt medzi podozrivým a poslankyňou.

Premiér Anthony Albanese označil incident za jednoznačne násilný čin a upozornil na rastúce rozdelenie spoločnosti.

(reuters, lud)

  |  

Lula obviňuje Trumpa zo zasahovania do volieb v Brazílii

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva pred nedeľným druhým kolom prezidentských volieb stupňuje kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tvrdí, že Spojené štáty zasahujú do brazílskej politiky a podporujú jeho pravicového vyzývateľa Flávia Bolsonara.

„Brazília nepatrí na nikoho zadný dvor,“ vyhlásil Lula minulý mesiac na pôde OSN. Vo volebnej debate obvinil rodinu Bolsonarovcov z podriadenosti americkým záujmom. Trumpove clá na brazílsky tovar označil za výsledok sprisahania, ktorého cieľom bolo ovplyvniť voľby.

Bolsonarovci obvinenia odmietajú. Americké ministerstvo zahraničia už skôr poprelo zasahovanie do brazílskych volieb.

Lula napriek ostrej kampani vstupuje do rozhodujúceho súboja v nevýhodnej pozícii. Flávio Bolsonaro získal v prvom kole viac než 47 percent hlasov a podľa prieskumov si udržiava mierny náskok.

Jeho otec, bývalý prezident Jair Bolsonaro, si odpykáva 27-ročný trest za prípravu neúspešného prevratu po volebnej porážke v roku 2022.

Lula sa prezentuje ako hrádza proti návratu krajnej pravice. Jeho spojenci považujú voľby aj za zápas o politické smerovanie Latinskej Ameriky, kde v poslednom období posilňujú konzervatívne strany.

(reuters, est)

  |  

Exlídri KDH sa zastali Karasa: Mikloško nie je členom strany

Bývalí funkcionári KDH na čele s niekdajším predsedom hnutia Pavlom Hrušovským sa v spore medzi Viliamom Karasom a Františkom Mikloškom postavili na stranu podpredsedu kresťanských demokratov.

„Podpredseda hnutia má právo slobodne vyjadrovať svoje názory a očakávať, že na ne bude reagované vecnou polemikou, nie pripisovaním skrytých politických záujmov či osobných ambícií,“ uviedli v spoločnom vyhlásení.

Pod dokument sa okrem Hrušovského podpísali aj bývalý minister práce Július Brocka, niekdajší minister školstva Martin Fronc, bývalý europoslanec Ján Hudacký a ďalší bývalí predstavitelia KDH Pavol Abrhan, Alojz Přidal, Marián Radošovský a Ladislav Štefanec.

Spor vyvolalo Karasovo vystúpenie v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12. Podpredseda KDH v nej podporil rozhodnutie vlády Roberta Fica nezapojiť Slovensko do ďalšej európskej pôžičky Ukrajine. Mikloško to označil za neprijateľné a spochybnil aj Karasovu vhodnosť na prípadné vedenie hnutia.

Signatári vyhlásenia v tejto súvislosti pripomenuli Mikloškov odchod z KDH v roku 2008. Po neúspešnej snahe presadiť Vladimíra Palka do čela hnutia, stranu opustil. Hoci sa v parlamentných voľbách v roku 2023 vrátil do Národnej rady na kandidátke KDH, členom hnutia sa opäť nestal.

„Je preto namieste položiť otázku, s akou legitimitou chce zasahovať do personálnych otázok a verejne určovať, kto by mal alebo nemal viesť KDH,“ konštatujú bývalí funkcionári.

(est, postoj)

  |  

Slovan vysoko prehral v Ríme s miestnym AS

Futbalisti Slovana Bratislava sú po troch kolách ligovej fázy Ligy majstrov naďalej bez zisku bodu. V utorkovom stretnutí 3. kola nezaskočili favorita a na pôde AS Rím prehrali vysoko 0:4.

Svoj tlak zužitkovali Rimania v 21. minúte po priamom kope Pellegriniho. Pozornosť obrancov aj Takáča na seba upútal Ghilardi, ktorý hlavičkoval do zeme a odrazenú loptu upratal do odkrytej brány Hermoso – 1:0. V 29. minúte predviedol Takáč prvý zákrok po strele Pellegriniho. V závere polčasu síce zastavil strelu Malena, ale z dorážky mu už nedal šancu Molina a domácich poslal do dvojgólového vedenia.

Hneď po zmene strán spálil výbornú príležitosť Barseghjan, ale nemusel ľutovať, keďže situácii predchádzalo ofsajdové postavenie Marcelliho. Kapitán Slovana však následne neubránil Souleho, Malen loptu posunul na Pisilliho a ten do tretice rozvlnil sieť – 3:0.

Toure poslal namiesto Barseghjana do hry Yirajanga. Blackman vzápätí v pokutovom území stiahol na zem Wesleyho a po preskúmaní systémom VAR rozhodca odpískal penaltu. Na biely bod si loptu postavil Malen a hoci Takáč vystihol smer, proti prudkej strele holandského útočníka nemal šancu – 4:0.

Toure potom prišiel s trojitým striedaním, ale na obraze hry sa nič nezmenilo. Domáci naďalej tlačili, v závere ešte mohol zvýšiť skóre Ghilardi, ale jeho zásah neplatil pre ofsajd.

Najbližším súperom Slovana v milionárskej súťaži je LASK Linz (3. novembra o 21.00 h).

 AS Rím - ŠK Slovan Bratislava 4:0 (2:0)

Góly: 21. Hermoso, 39. Molina, 52. Pisilli, 58. Malen (z 11 m). Rozhodovali: Schärer - De Almeida, Erni (všetci Švaj.), ŽK: Barseghjan, Sul. Camara, Martinez, 64 399 divákov.
    

(tasr, im)

  |  

Anthropic skončil v prvej polovici tohto roka s obrovskou stratou

Start-up zameraný na umelú inteligenciu Anthropic zaznamenal v prvej polovici tohto roka čistú stratu viac ako 80 miliárd dolárov, informoval v utorok denník Wall Street Journal s odvolaním sa na návrh prospektu pre prvotnú verejnú ponuku akcií.

Prevažná väčšina tejto straty, 72 miliárd dolárov, bola spôsobená účtovnými nákladmi spojenými so zmenami hodnoty konvertibilných dlhopisov a iných nástrojov, ktoré spoločnosť vydala na získanie financovania, uvádza sa v správe denníka.

(reuters, im)

  |  

Trump: Je čas, aby Ukrajina uzavrela dohodu s Ruskom

Americký prezident Donald Trump v utorok zdôraznil, že je čas, aby sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s Ruskom dohodol na ukončení vojny. Zdôraznil, že Kyjev aj Moskva stratili mnoho ľudí, avšak Rusko je na rozdiel od Ukrajiny obrovská krajina, ktorá môže vo vojne ešte dlho pokračovať.

„Chceme, aby Zelenskyj uzavrel dohodu. Je schopný uzavrieť dohodu. Bude musieť chcieť uzavrieť dohodu, lebo si nemyslím, že to jeho ľudia budú ešte dlhšie znášať,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. „Ukrajine sme dali veľa. Na oplátku sme nedostali absolútne nič, okrem smútku, smrti a obrovských finančných strát a drahej nafty,“ vyhlásil. Neskôr však uznal, že s Ukrajinou podpísali dohodu o nerastných surovinách.

Trump tvrdí, že Rusko mohlo na Ukrajine zvíťaziť už v úvodných dňoch vojny. „Rusi mali tisíc tankov, ktoré sa valili po betónovej diaľnici. Pri maximálnej rýchlosti tankov, ktorá je presne 48 míľ za hodinu (77,25 kilometra za hodinu), by boli na Ukrajine za štyri hodiny,“ vyhlásil Trump.

Rusov by podľa amerického prezidenta nič nezastavilo nebyť „hlúpeho ruského generála“. „Rozhodol sa odbočiť doprava na poľnohospodársku pôdu a potom odbočiť doľava a vyraziť smerom na Kyjev.

Namiesto toho, aby zostal na tej betónovej diaľnici, uviazol v blate,“ vyhlásil. Z týchto vyjadrení však nie je jasné, o akej udalosti zo začiatku invázie Ruska na Ukrajinu presne hovoril.

Šéf Bieleho domu sa takto vyjadril krátko po skončení rokovaní v nórskom Osle medzi Zelenským, americkým vyslancom Steveom Witkoffom, nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom. Witkoff v stredu odcestuje do Petrohradu, kde ruským predstaviteľom predstaví dohodnuté návrhy, ktoré by podľa Störeho mohli „pripraviť pôdu pre stretnutie na úrovni lídrov“.

(tasr, afp, ap, im)