Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské nehnuteľnosti pri základniach NATO vyvolávajú obavy

Západné bezpečnostné úrady sa obávajú, že Rusko by mohlo využívať rekreačné nehnuteľnosti v blízkosti vojenských základní NATO na špionáž, sabotáže či útoky dronmi. Podľa zistení britského denníka The Telegraph prijímajú Švédsko, Litva a Nórsko opatrenia týkajúce sa stoviek nehnuteľností napojených na Rusko.

Najvážnejší prípad sa týka Švédska, kde sa pri vstupe na námornú základňu Muskö nachádza vila patriaca manželke ruského oligarchu Stanislava Aleščenka, spojenca prezidenta Vladimira Putina. Nehnuteľnosť kúpili v roku 2017 za 18,6 milióna švédskych korún.

Švédsky minister obrany Pål Jonson oznámil, že vláda chce strategicky významnú nehnuteľnosť vyvlastniť. Jej majiteľku považujú úrady za bezpečnostnú hrozbu. Podľa ministra ide o jediné miesto v oblasti, ktoré armáda nemá k dispozícii, čo oslabuje obranu základne.

Podobné obavy vyvolávajú nehnuteľnosti vlastnené Rusmi pri leteckých základniach Šiauliai a Panevėžys v Litve či pri nórskej základni Bardufoss, ktorá hostí aj stíhačky F-35.

Bezpečnostní predstavitelia upozorňujú, že takéto objekty by mohli slúžiť na sledovanie vojenských zariadení alebo prípravu sabotáží.

Litva prijala obmedzenia ruského vlastníctva nehnuteľností pri citlivých objektoch. Švédsko od 1. júla sprísnilo bezpečnostné preverovanie prevodov strategicky významných nehnuteľností a pripravuje ďalšie obmedzenia zahraničných nákupov.

(lud)

Minúta  |  

Musk nariadil obmedziť Starlink pre Ukrajinu, tvrdí Wall Street Journal

Americký miliardár Elon Musk minulý týždeň nariadil obmedziť rýchlosť vojenskej verzie satelitnej služby Starlink, ktorú Ukrajina využíva vo vojne proti Rusku. S odvolaním sa na amerických predstaviteľov a ďalšie oboznámené zdroje o tom informoval denník Wall Street Journal. Agentúre Reuters sa tieto informácie zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

Obmedzenie služby, ktorú ukrajinská armáda využíva na komunikáciu a riadenie dronov, skomplikovalo útočné operácie aj nasadzovanie dronov protivzdušnej obrany. Musk mal o rozhodnutí rokovať s prezidentom Donaldom Trumpom pred jeho prijatím aj po zverejnení informácií o výpadkoch.

Reuters už skôr informoval, že pokyn na obmedzenie satelitného systému prišiel z Bieleho domu. Trump však poprel, že by za stratou prístupu Ukrajiny k službe stál on alebo Musk. Ten tvrdí, že o prípadných obmedzeniach rozhoduje americká armáda alebo prezident.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok rokoval o obnovení služby Starlink/Starshield s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Minister obrany USA Pete Hegseth vyhlásil, že Washington Ukrajine prístup k satelitnej sieti neodobral. Naznačil však, že problém súvisí s podmienkami využívania služby, ktoré musí Kyjev dodržiavať.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Maďarsko zablokovalo postup Ukrajiny a Moldavska do EÚ

Maďarsko zablokovalo ďalší krok v prístupovom procese Ukrajiny a Moldavska do Európskej únie, hoci obe krajiny už splnili jeho predchádzajúce požiadavky. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informoval portál Kyiv Independent.

Zástupcovia členských štátov sa v utorok stretli, aby odsúhlasili procedurálny krok smerujúci k otvoreniu posledných dvoch zo šiestich rokovacích klastrov. Tie zahŕňajú oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a dopravy. Maďarsko však návrh odmietlo podporiť, čím podľa troch diplomatov vyvolalo nespokojnosť ostatných 26 krajín.

Budapešť svoje rozhodnutie nevysvetlila. Na otázky ostatných diplomatov iba odkázala, že jej postoj zostáva nezmenený.

Ukrajina pritom 12. októbra prijala zákon rozširujúci vzdelávacie práva maďarsky hovoriacej menšiny, čím reagovala na predchádzajúce požiadavky Budapešti. Následne sa 13. októbra podarilo otvoriť ďalšie dva rokovacie klastre.

Podľa diplomatických zdrojov môže byť blokáda dočasná a súvisieť so snahou maďarskej vlády nepôsobiť pred domácou opozíciou príliš ústretovo voči Ukrajine.

Otázka sa má opakovane vracať na rokovania v Bruseli. Predstavitelia Únie podľa Kyiv Independent očakávajú otvorenie posledných dvoch klastrov v decembri.

(lud)

Minúta  |  

Útočník na austrálsku poslankyňu sa postavil pred súd

Austrálsky súd sa v stredu zaoberal prípadom 43-ročného Brendana Nugenta, ktorý podľa polície v pondelok dvakrát úmyselne narazil autom do poslankyne Helen Hainesovej pred jej kanceláriou v meste Wangaratta severovýchodne od Melbourne. Po útoku jej lekári najskôr amputovali ľavú nohu. V stredu ráno však podľa manžela museli pristúpiť aj k amputácii pravej nohy.

Nugenta po incidente zadržali prítomní ľudia a následne ho zatkla polícia. Čelí obvineniam z nebezpečnej jazdy s následkom vážneho zranenia, úmyselného spôsobenia vážnej ujmy na zdraví a ublíženia verejnému činiteľovi. Obvinili ho aj z pestovania a držby konope.

Obhajca uviedol, že jeho klient trpí zriedkavým neurologickým ochorením, lieči sa z otrasu mozgu a má aj určité psychické ťažkosti. O prepustenie na kauciu nepožiadal. Ďalšie pojednávanie je naplánované na 4. februára.

Motív útoku zostáva neznámy. Polícia ho považuje za cielený, no izolovaný incident. Na vyšetrovaní sa podieľajú protiteroristické zložky. Vyšetrovatelia nezistili žiadny predchádzajúci priamy kontakt medzi podozrivým a poslankyňou.

Premiér Anthony Albanese označil incident za jednoznačne násilný čin a upozornil na rastúce rozdelenie spoločnosti.

(reuters, bbc, lud)

Minúta  |  

Lula obviňuje Trumpa zo zasahovania do volieb v Brazílii

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva pred nedeľným druhým kolom prezidentských volieb stupňuje kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tvrdí, že Spojené štáty zasahujú do brazílskej politiky a podporujú jeho pravicového vyzývateľa Flávia Bolsonara.

„Brazília nepatrí na nikoho zadný dvor,“ vyhlásil Lula minulý mesiac na pôde OSN. Vo volebnej debate obvinil rodinu Bolsonarovcov z podriadenosti americkým záujmom. Trumpove clá na brazílsky tovar označil za výsledok sprisahania, ktorého cieľom bolo ovplyvniť voľby.

Bolsonarovci obvinenia odmietajú. Americké ministerstvo zahraničia už skôr poprelo zasahovanie do brazílskych volieb.

Lula napriek ostrej kampani vstupuje do rozhodujúceho súboja v nevýhodnej pozícii. Flávio Bolsonaro získal v prvom kole viac než 47 percent hlasov a podľa prieskumov si udržiava mierny náskok.

Jeho otec, bývalý prezident Jair Bolsonaro, si odpykáva 27-ročný trest za prípravu neúspešného prevratu po volebnej porážke v roku 2022.

Lula sa prezentuje ako hrádza proti návratu krajnej pravice. Jeho spojenci považujú voľby aj za zápas o politické smerovanie Latinskej Ameriky, kde v poslednom období posilňujú konzervatívne strany.

(reuters, est)

Minúta  |  

Exlídri KDH sa zastali Karasa: Mikloško nie je členom strany

Bývalí funkcionári KDH na čele s niekdajším predsedom hnutia Pavlom Hrušovským sa v spore medzi Viliamom Karasom a Františkom Mikloškom postavili na stranu podpredsedu kresťanských demokratov.

„Podpredseda hnutia má právo slobodne vyjadrovať svoje názory a očakávať, že na ne bude reagované vecnou polemikou, nie pripisovaním skrytých politických záujmov či osobných ambícií,“ uviedli v spoločnom vyhlásení.

Pod dokument sa okrem Hrušovského podpísali aj bývalý minister práce Július Brocka, niekdajší minister školstva Martin Fronc, bývalý europoslanec Ján Hudacký a ďalší bývalí predstavitelia KDH Pavol Abrhan, Alojz Přidal, Marián Radošovský a Ladislav Štefanec.

Spor vyvolalo Karasovo vystúpenie v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12. Podpredseda KDH v nej podporil rozhodnutie vlády Roberta Fica nezapojiť Slovensko do ďalšej európskej pôžičky Ukrajine. Mikloško to označil za neprijateľné a spochybnil aj Karasovu vhodnosť na prípadné vedenie hnutia.

Signatári vyhlásenia v tejto súvislosti pripomenuli Mikloškov odchod z KDH v roku 2008. Po neúspešnej snahe presadiť Vladimíra Palka do čela hnutia, stranu opustil. Hoci sa v parlamentných voľbách v roku 2023 vrátil do Národnej rady na kandidátke KDH, členom hnutia sa opäť nestal.

„Je preto namieste položiť otázku, s akou legitimitou chce zasahovať do personálnych otázok a verejne určovať, kto by mal alebo nemal viesť KDH,“ konštatujú bývalí funkcionári.

(est, postoj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.