Preskočiť na obsah
  |  

Viceprezident košickej oceliarne spomína modulárny reaktor

Košická oceliareň Nippon Steel Slovakia bude po plánovanom prechode na elektrickú oblúkovú pec čeliť výraznému nárastu spotreby elektrickej energie. Na konferencii Energofórum 2026 to uviedol viceprezident spoločnosti Miroslav Kiraľvarga.

Ročná spotreba podniku sa po dokončení transformácie zdvojnásobí zo súčasných 1,5 na približne tri terawatthodiny. Podnik navyše stratí schopnosť vyrábať si polovicu elektriny vlastnými silami spaľovaním hutníckych plynov, keďže pri elektrickom tavení ocele žiadne podporné plyny nevznikajú.

Kiraľvarga v tejto súvislosti uviedol, že prípadný malý modulárny reaktor v blízkosti závodu by bol obojstranne výhodným projektom, a to najmä vďaka stabilnému odberateľovi a prístupu k demineralizovanej vode potrebnej na chladenie. Zdôraznil však, že samotný koncern Nippon Steel sa v súčasnosti sústredí výhradne na zefektívnenie výroby ocele a výstavbu reaktora vo vlastnej réžii neplánuje.

(tasr, max)

  |  

Írske krízové centrum po kritike stiahlo video o objímaní vnúčat

Írski starí rodičia tento týždeň dostali správu, ktorá sa mnohým z nich nepáčila: objímanie vnúčat bez ich súhlasu je antisociálne správanie.

Írska vláda zasiahla proti kontroverznej reklamnej kampani financovanej zo štátnych prostriedkov, ktorú pripravilo Dublinské krízové centrum pre obete znásilnenia.

Reklama zameraná na koncept súhlasu pri fyzickom kontakte zobrazovala starých rodičov, pri ktorých jedno z vnúčat odmietalo objatie.

Video vyvolalo masívnu vlnu rozhorčenia na sociálnych sieťach aj v medzinárodných médiách. Írsky minister spravodlivosti Jim O’Callaghan označil kampaň za nevhodnú aj ponižujúcu voči starým rodičom a po konzultácii s úradom bola stiahnutá.

Kritici kampani vytýkali nebezpečné spájanie sexuálneho súhlasu s bežnými rodinnými interakciami a neprimeraný zásah štátu do súkromného života.

Pobúrenie verejnosti umocnil aj fakt, že štátna agentúra pre ochranu detí Tusla v rovnakom čase čelí škandálu pre nedostatočné kapacity na ochranu zneužívaných maloletých.

Incident podľa komentátorov poukázal na výrazné odtrhnutie niektorých mimovládnych organizácií od skutočných problémov a priorít spoločnosti.

(max, x)

  |  

Filip Kuffa: Taraba chcel proti Ficovi poštvať aj môjho otca

Prezident Peter Pellegrini zatiaľ nevymenoval Filipa Kuffu za ministra životného prostredia a požiadal premiéra Roberta Fica (Smer) o prehodnotenie jeho nominácie.

Kuffa v relácii Kráľ na ťahu televízie TA3 kritizoval spôsob, akým hlava štátu svoje výhrady verejne prezentovala, keďže zmienky o trestných činoch a spravodajských informáciách mohli vyvolať dojem, že sa týkajú priamo jeho osoby.

Zároveň vyslovil mimoriadne ostrú kritiku na adresu svojho predchodcu Tomáša Tarabu, ktorého označil za „klamára v obleku“ a obvinil ho z pokusov naviesť aj jeho otca, taktiež štátneho tajomníka envirorezortu Štefana Kuffu, na odpor voči premiérovi.

Kuffa potvrdil, že čelil tlaku zo všetkých strán, aby sa vzdal kandidatúry, no odmieta ustúpiť. Zastal sa ho aj poslanecký klub SNS. Predseda klubu Roman Michelko označil postup prezidenta za nebezpečný precedens v podobe zasahovania do koaličnej dohody na základe neoverených podaní.

SNS naďalej trvá na svojom nároku na rezort životného prostredia a odmieta stiahnuť Kuffovu nomináciu. Michelko dodal, že ak by sa koaličné dohody nemali plniť, bolo by namieste uvažovať o vypovedaní koaličnej zmluvy.

(max)

  |  

Trump pre ropu aktivoval zákon z čias studenej vojny

Americký prezident Donald Trump rozhodol, že produkcia, rafinácia a skladovanie ropy sú kľúčové pre národnú obranu Spojených štátov. Vydaným prezidentským memorandom aktivoval ustanovenia zákona o obrannej výrobe z obdobia studenej vojny.

Tento krok vláde umožňuje poskytovať priame finančné stimuly pre ropné projekty, ropovody a palivovú infraštruktúru.

Podľa memoranda sú tieto opatrenia nevyhnutné na riešenie problémov s obmedzeným financovaním, dlhými dodacími lehotami a pomalými povoľovacími procesmi.

Kroky administratívy prichádzajú v reakcii na prudký nárast cien ropy a nafty po spoločnom vojenskom zásahu USA a Izraela proti Iránu koncom februára, ako aj po útokoch na ruské rafinérie. Rastúce náklady na energie vytvárajú značný tlak na spravovanie ekonomiky pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu.

Hoci memorandum konkrétne projekty nemenuje, viceprezident JD Vance už avizoval využitie legislatívy na rozšírenie rafinérie spoločnosti Delek US Holdings v Texase pomocou už schválenej miliardovej dotácie.

(reuters, max)

  |  

Z cvičenia s granátmi bol požiar, niekoľko vojakov zomrelo

Rýchlo sa šíriaci požiar trávy na západokanadskej vojenskej základni vo Wainwrighte si v sobotu vyžiadal životy najmenej štyroch vojakov. Brigádna generálka Vanessa Hanrahanová aktuálne potvrdila, že plamene vznikli na strelnici pre automatické granátomety počas rutinného cvičenia s použitím ostrej munície.

Silný vietor následne požiar bleskovo rozšíril po celom areáli základne, čo viedlo k jednej z najhorších mierových tragédií v histórii kanadskej armády.

Vojaci a záložníci sa v tom čase intenzívne pripravovali na nasadenie do Lotyšska, kde kanadské ozbrojené sily v súčasnosti velia svojej najväčšej medzinárodnej vojenskej misii.

Udalosť si okrem obetí na životoch vyžiadala aj desiatky zranených. Podľa úradov zostáva v nemocniciach hospitalizovaných 27 ľudí, pričom viacerí z nich sa nachádzajú v kritickom stave.

(reuters, max)

  |  

Venezuelčania po zajatí Madura žiadajú stanoviť termín volieb

Tisíce Venezuelčanov vyšli vo štvrtok do ulíc v Caracase aj ďalších mestách na prvom celoštátnom opozičnom proteste za takmer dva roky.

Demonštranti zorganizovaní hnutím Vente Venezuela požadovali stanovenie pevného termínu slobodných prezidentských a legislatívnych volieb a prepustenie viac ako 320 politických väzňov.

„Chceme sa posunúť vpred a konečne sa dostať z tejto nočnej mory,“ vyjadrila sa jedna z protestujúcich.

Zatiaľ čo opozičná líderka a nositeľka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová požaduje konanie volieb najneskôr do júla 2027, dočasná vláda úradujúcej prezidentky Delcy Rodríguezovej ani americký prezident Donald Trump presný harmonogram doteraz neurčili.

Protesty prebehli bez výraznejšieho zásahu bezpečnostných zložiek, čo predstavuje výraznú zmenu oproti minulosti, keď režim Huga Cháveza a Nicolása Madura demonštrácie tvrdo potláčal.

Kým Washington úzko spolupracuje s Rodríguezovou po januárovom zajatí Madura americkými silami, v krajine prebiehajú rozhovory o reforme najvyššieho súdu a volebnej rady. Mnohí obyvatelia však zostávajú v neistote, keďže zásadné politické a hospodárske problémy v krajine pretrvávajú.

(reuters, max)