Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj oznámil dohodu s Ruskom a USA o rokovaniach

Ukrajina, Rusko a Spojené štáty sa podľa prezidenta Volodymyra Zelenského dohodli na technických mierových rokovaniach v Abú Zabí v prvej polovici novembra. Ukrajinský prezident dúfa, že na stretnutie vyjednávačov neskôr nadviažu aj rozhovory lídrov troch krajín.

Zelenskyj v piatok telefonoval s americkými vyslancami Jaredom Kushnerom a Steveom Witkoffom, ktorí sa začiatkom týždňa stretli s Vladimirom Putinom.

Zdôraznil, že prípadná mierová dohoda musí zahŕňať spoľahlivé bezpečnostné záruky a financovanie ukrajinskej armády na desať rokov.

Termín rokovaní však podľa Zelenského závisí najmä od ruskej strany. Pripomenul, že podobné stretnutie plánované na október sa neuskutočnilo. Zároveň požaduje, aby sa do mierového procesu zapojila aj Európa.

Ukrajinský prezident upozornil aj na pokračujúce obmedzenia systémov Starlink a Starshield, hoci Washington tvrdil, že služby boli obnovené. Kyjev navyše stále čaká na dohodnuté dodávky rakiet do protivzdušnej obrany.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kráľ a pápež si vymenili čestné tituly po stáročiach rozdelenia

Pápež Lev XIV. prijal pozvanie britského kráľa Karola III. a stal sa čestným členom kapituly Kaplnky svätého Juraja na Windsorskom hrade. Britská kráľovská rodina o tom informovala v piatok. Ide o symbolický krok smerujúci k zbližovaniu katolíckej a anglikánskej cirkvi, informuje Katholisch.de.

Pápež získal titul pápežského spolubrata, zatiaľ čo Karol III. prijal obdobné čestné členstvo v rímskej Bazilike svätého Pavla za hradbami už počas návštevy Vatikánu v októbri 2025.

Podľa predstaviteľov windsorskej kaplnky obe gestá vyjadrujú vzájomnú úctu a spoločnú snahu o kresťanskú jednotu. Majú tiež pripomenúť historické väzby medzi britskou monarchiou a Svätou stolicou.

Význam udalosti súvisí s rozkolom medzi Anglickom a Rímom v roku 1534 za vlády Henricha VIII. Odvtedy sa obe cirkvi vyvíjali oddelene.

Pápež aj britský kráľ budú mať v príslušných chrámoch vlastné čestné miesta. Podľa kráľovskej rodiny ide o prvé vzájomné udelenie takýchto náboženských titulov za približne päťsto rokov.

(mja)

Minúta  |  

Lichtenštajnský knieža vetoval reformu v oblasti interrupcií

Dedičný princ Lichtenštajnska Alois odmietol podpísať návrh zákona, ktorý mal dekriminalizovať interrupcie počas prvých 12 týždňov tehotenstva. Využil tak právomoc veta, ktorú kniežací rod formálne nepoužil celé desaťročia.

Návrh zákona schválil 2. septembra 25-členný parlament najtesnejšou možnou väčšinou 13 hlasov proti 12. Okrem dekriminalizácie interrupcií do 12. týždňa mal zrušiť obmedzenia reklamy interrupčných služieb a umožniť ich úhradu zo zdravotného poistenia.

Za reformou stála občianska iniciatíva, ktorá získala 4 970 podpisov, teda približne štvrtinu oprávnených voličov. Na predloženie návrhu parlamentu pritom stačilo tisíc podpisov.

Alois svoj nesúhlas odôvodnil ochranou nenarodeného života, ktorú kniežací rod označil za základnú právnu hodnotu. V Lichtenštajnsku tak zostávajú interrupcie vo všeobecnosti zakázané s výnimkami, napríklad pri vážnom ohrození života alebo zdravia ženy či pri tehotenstve po sexuálnom trestnom čine.

Lichtenštajnská monarchia má na rozdiel od väčšiny európskych kráľovských rodov výrazné politické právomoci. Knieža môže vetovať zákony či rozpustiť parlament.

O zachovaní práva veta rozhodovali aj občania v referende v roku 2012. Za jeho ponechanie hlasovalo 76,4 percenta voličov.

Minúta  |  

Francúzsko sa pripravuje na druhý víkend nepokojov

Francúzsko sa pripravuje na ďalšiu napätú sobotu po nepokojoch a rabovaní, ktoré zasiahli viaceré mestá minulý víkend. Úrady zavádzajú zákazy vychádzania a zhromažďovania, posilňujú policajné hliadky a zvažujú aj nasadenie vojakov na ochranu citlivých objektov.

Na protestoch sa majú zúčastniť stredoškoláci, študenti, odborári aj prívrženci hnutia Žltých viest. Ich požiadavky sa líšia, spája ich však kritika vysokých životných nákladov a podpora požiadaviek mladých ľudí. Úrady sa obávajú, že mierové demonštrácie môžu opäť prerásť do násilia a rabovania.

V Paríži sa má nasadiť približne o 20 percent viac bezpečnostných síl než minulý víkend. Zvažuje sa využitie obrnených vozidiel žandárstva a vojakov z operácie Sentinelle. Tí by však mali chrániť objekty a verejné priestory, nie priamo zasahovať proti demonštrantom.

Kontroverziu vyvolalo aj odporúčanie parížskej prefektúry, aby si obchodníci najímali súkromnú bezpečnostnú službu. Prefekt Patrice Faure neskôr pripustil, že formulácia bola nešťastná, a zdôraznil, že za ochranu prevádzok zodpovedá štát.

Sobota 24. októbra tak bude skúškou schopnosti vlády obnoviť verejný poriadok bez ďalšieho obmedzovania občianskych slobôd.

(lemonde)

Minúta  |  

Prímerie v Oleškách sa začne budúci týždeň v noci na utorok

Ruská armáda oznámila, že 27. októbra od 4:00 miestneho času preruší paľbu v oblasti okupovaného ukrajinského mesta Olešky. Podľa náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova má tento krok umožniť humanitárnu operáciu vrátane pomoci civilistom.

Kremeľ už predtým potvrdil dohodu o miestnom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú sprostredkovali Spojené štáty.

Biely dom pripísal významnú úlohu americkej prvej dáme Melanii Trumpovej. Tá podľa Washingtonu rokovala s predstaviteľmi oboch krajín o bezpečnom prístupe humanitárnej pomoci a evakuácii obyvateľov.

Americká administratíva pôvodne oznámila začiatok prímeria na 29. októbra. Gerasimovovo neskoršie vyhlásenie však počíta už s 27. októbrom.

V Oleškách podľa odhadov zostáva približne 1700 až 2-tisíc civilistov, ktorí čelia vážnemu nedostatku potravín, vody a liekov. Moskva tvrdí, že obyvatelia, ktorí budú chcieť mesto opustiť, dostanú túto možnosť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump sľubuje vyriešiť problém so Starlinkom na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump prisľúbil, že sa postará o vyriešenie problémov so satelitným komunikačným systémom Starlink na Ukrajine, ak sa potvrdí, že jeho prevádzka zostáva obmedzená. Novinárom v Bielom dome v piatok povedal, že o situácii zatiaľ nehovoril s generálnym riaditeľom spoločnosti SpaceX Elonom Muskom, no v prípade potreby ho kontaktuje.

Ukrajinskí predstavitelia totiž informovali, že obmedzenia rýchlosti pripojenia naďalej platia. Ich vyjadrenia odporujú predchádzajúcemu Trumpovmu tvrdeniu, podľa ktorého boli služby už úplne obnovené.

Rýchlostné obmedzenia systému Starlink platia od 13. októbra. Zavedené boli v období zhoršujúcich sa vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom.

Trump zároveň odmietol naznačovať pochybenie zo strany Muska. Označil ho za férového človeka a zdôraznil, že mu dôveruje. Situáciu považuje za nezvyčajnú aj preto, že riešenie problémov závisí od súkromnej spoločnosti.

Zatiaľ nie je potvrdené, kedy a za akých podmienok by sa mohli obmedzenia odstrániť.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.