Preskočiť na obsah
  |  

Putin rokoval s lídrami Fínska a Nórska o ukončení vojny

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre v utorok telefonovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine. O rozhovore informovala kancelária fínskeho prezidenta, jeho uskutočnenie potvrdil aj Kremeľ.

„Diskusia bola otvorená a vecná. Sme susednými krajinami Ruska. Výsledok tejto vojny bude mať priamy vplyv na našu bezpečnosť aj bezpečnosť širšej Európy,“ ozrejmil Stubb. Zdôraznil, že ukončenie vojny si vyžaduje priame rokovania.

Väčšina západoeurópskych lídrov sa kontaktom s Putinom vyhýba od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Stubb a Støre sa minulý týždeň v Osle stretli s americkým osobitným vyslancom Stevom Witkoffom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Witkoff následne rokoval s Putinom v Petrohrade.

Kremeľ po tomto stretnutí oznámil, že Rusko je pripravené v novembri obnoviť mierové rokovania s Ukrajinou za sprostredkovania Spojených štátov. Išlo by o prvé takéto rozhovory od februára.

Zelenského poradca uviedol, že ukrajinský prezident telefonoval s lídrami Fínska a Nórska po ich rozhovore s Putinom.

(reuters, lud)

  |  

SaS kritizuje aplikáciu Cyril, náklady na lístok vyčíslila na 93 eur

Opozičná SaS kritizuje vysoké náklady štátnej aplikácie Cyril, ktorá má zjednodušiť cestovanie verejnou dopravou. Podľa prepočtov strany pripadá na jeden predaný lístok až 93 eur bez DPH. SaS preto žiada revíziu projektu a jeho hospodárnosť chce dať preveriť Najvyššiemu kontrolnému úradu.

Projekt podľa strany stál približne 30 miliónov eur, no od júla do septembra sa cez aplikáciu predalo približne iba 15-tisíc lístkov. Údaje o predaji získala SaS od ministerstva dopravy na základe infožiadosti. Využitie aplikácie odhaduje na 0,02 percenta.

Tímlíder strany pre dopravu Peter Báthory upozornil, že štát platí Slovenskej pošte mesačný paušál 70-tisíc eur bez ohľadu na počet predaných lístkov. Podľa neho majú sumu zvýšiť na 95-tisíc eur. Samotná mesačná prevádzka tak pri súčasnom predaji vychádza približne na 14 eur za lístok.

Aplikácia mala umožniť nákup jedného lístka na spoje viacerých dopravcov a integrovať dopravu minimálne v šiestich krajoch. SaS však tvrdí, že tento cieľ sa nepodarilo naplniť.

Predseda strany Branislav Gröhling vyzval ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru), aby vysvetlil financovanie projektu a jeho nízke využitie.

(lud)

  |  

Kongo hlási už viac ako 10-tisíc nakazených ebolou

Počet potvrdených prípadov eboly v Konžskej demokratickej republike prekročil 10-tisíc. Podľa utorkových údajov tamojšieho inštitútu verejného zdravotníctva sa nakazilo 10 060 ľudí a 4 887 ochoreniu podľahlo. Rastú pritom obavy zo šírenia nákazy do ďalších afrických krajín.

Epidémia, ktorú spôsobuje vzácny druh vírusu eboly Bundibugyo, vypukla v polovici mája. Je najväčšou a najsmrteľnejšou v dejinách Konga a druhou najhoršou na svete. Rozsiahlejšia bola iba epidémia v západnej Afrike v rokoch 2014 až 2016, ktorá si vyžiadala viac ako 11-tisíc obetí.

Začiatkom októbra potvrdila prvý prípad Keňa, kde odvtedy zaznamenali deväť nakazených. Minulý týždeň sa ebola objavila aj v Nigérii. Nakazila sa manželka švajčiarskeho diplomata, ktorá podľa švajčiarskych úradov pravdepodobne ochorela v Ugande. V pondelok ju spolu s manželom previezli do švajčiarskych nemocníc.

Uganda, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia v auguste vyhlásila za krajinu bez eboly, aktuálne nehlási žiadne prípady. Jej občania vracajúci sa z ciest do Konga však budú musieť podstúpiť 21-dňovú karanténu.

(reuters, lud)

  |  

V Izraeli už volilo vyše milióna ľudí, účasť Arabov môže rozhodnúť

V izraelských parlamentných voľbách dosiahla účasť do 10.00 miestneho času 16,68 percenta, pričom hlas odovzdalo viac ako milión voličov. Výsledok môže výrazne ovplyvniť účasť arabskej menšiny, ktorá by podľa agentúry Reuters mohla posilniť tábor odporcov premiéra Benjamina Netanjahua.

Organizácia Adalah, ktorá sa zaoberá právami arabskej menšiny, vyzvala Ústrednú volebnú komisiu, aby urýchlene zabezpečila hlasovacie lístky v arabčine. Reagovala na hlásenia o ich nedostatku vo viacerých volebných miestnostiach.

Na údajne chýbajúce alebo nesprávne umiestnené hlasovacie lístky upozornili aj strany Jisrael Bejtejnu a Ľud Izraela. Komisia však jedno z podozrení odmietla a uviedla, že príslušná volebná miestnosť mala lístky k dispozícii.

Reuters uvádza, že vyššia účasť arabských voličov môže pomôcť opozičnému lídrovi Gadimu Eisenkotovi. Ten síce odmieta koalíciu s arabskými stranami, analytici však nevylučujú ich podporu prípadnej menšinovej vláde.

Voliť môže približne 7,3 milióna Izraelčanov. Volebné miestnosti sa zatvoria o 22.00 miestneho času.

(reuters, jpost, lud)

  |  

EÚ obmedzí závislosť od čínskych surovín, investuje v Austrálii

Európska únia očakáva výrazný nárast investícií do austrálskeho sektora kritických nerastných surovín. Chce tak znížiť svoju závislosť od Číny, uviedol v utorok veľvyslanec Únie v Austrálii Lawrence Meredith.

Brusel sa zameriava najmä na gálium, antimón a prvky vzácnych zemín, ktoré sú dôležité pre moderné technológie aj obranný priemysel. Investície by mali smerovať do ťažby aj spracovania surovín.

Austrália a EÚ dosiahli v marci po ôsmich rokoch rokovaní dohodu o voľnom obchode. Po jej podpise a ratifikácii, ktoré sa očakávajú začiatkom roka 2027, sa zruší aj 5,5-percentné európske clo na kritické nerastné suroviny.

Podľa Mereditha sa zároveň blíži uzavretie memoranda o porozumení medzi Austráliou a Európskou investičnou bankou, ktorá má slúžiť ako nástroj financovania európskych investícií.

Európska únia zvažuje v rámci návrhu rozpočtu na roky 2028 až 2034 vyčleniť až desať miliárd eur na kritické suroviny. Investovať chce aj v Brazílii, Juhoafrickej republike a Kanade.

(reuters, lud)

  |  

Londýn a Brusel sa približujú k dohode o európskych výrobkoch

Británia a Európska únia hľadajú kompromis v otázke plánovaných pravidiel „Made in Europe“, ktoré by mohli znevýhodniť britských výrobcov. Britský minister obchodu Jonathan Reynolds v utorok uviedol, že obe strany intenzívne rokujú a približujú sa k riešeniu.

Navrhované pravidlá by zvýhodňovali európske výrobky pri verejnom obstarávaní, aukciách a poskytovaní dotácií. Týkali by sa najmä elektromobilov, batérií a ďalších čistých technológií. Najväčšie obavy v Británii vyvolávajú možné dôsledky pre automobilový priemysel.

Brusel chce opatreniami obmedziť závislosť od lacného dovozu, predovšetkým z Číny. Nejasnosti okolo pravidiel však vyvolávajú neistotu medzi britskými výrobcami a investormi.

Agentúra Reuters začiatkom októbra informovala, že Francúzsko a Nemecko diskutujú o kompromise, ktorý by Británii umožnil získať postavenie dôveryhodného partnera. Podmienkou by mohlo byť zosúladenie britských ciel na čínske výrobky s európskymi.

Reynolds pre Sky News potvrdil, že vláda s Úniou intenzívne rokuje. Konečný návrh bude musieť získať súhlas členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu.

(reuters, lud)