Preskočiť na obsah
  |  

Merz: Stojíme na prahu novej geopolitickej éry

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval európske a ázijské krajiny na vytvorenie strategického partnerstva v oblasti obchodu, technológií a bezpečnosti. Počas utorkového prejavu v Singapure varoval, že oslabovanie doterajšieho svetového poriadku ohrozuje ich spoločné záujmy.

„Stojíme na prahu novej geopolitickej éry. V stávke je naša sloboda, suverenita, bezpečnosť a prosperita,“ vyhlásil Merz na začiatku týždňovej cesty po Ázii, počas ktorej navštívi aj Japonsko a Južnú Kóreu.

Kancelár navrhol medziregionálnu dohodu s členmi 12-členného obchodného zoskupenia CPTPP, medzi ktorých patria Japonsko, Británia, Kanada či Singapur. Spolu s Európskou úniou predstavujú tieto krajiny viac ako tretinu svetového obchodu.

Merz zároveň odmietol úplné hospodárske oddelenie od Číny, ktoré by podľa neho neprinieslo väčšiu bezpečnosť ani prosperitu. Európa a Ázia by však mali obmedziť jednostrannú závislosť v dodávateľských reťazcoch, technológiách a surovinách.

Zdôraznil potrebu opatrení proti narúšaniu hospodárskej súťaže nadmernými výrobnými kapacitami či obmedzovaním vývozu a prístupu na trh.

(reuters, lud)

  |  

Francúzskym učiteľom vládne ústupky nestačia, protesty pokračujú

Francúzski učitelia považujú vládne návrhy na zlepšenie školstva za nedostatočné a varujú, že neupokoja študentov, ktorí už niekoľko týždňov protestujú. Vláda v pondelok predstavila opatrenia vrátane obmedzenia počtu žiakov v niektorých triedach na 28, miliardových úverov na obnovu školských budov a zmien v prijímaní na vysoké školy.

Šéfka učiteľského odborového zväzu SNES-FSU Sophie Venetitayová žiada rozšíriť limity počtu žiakov na viac tried a prijať ďalších zamestnancov. „To, čo ministerstvo oznámilo, je len začiatok odpovede. Na utlmenie hnevu to nebude stačiť,“ zdôraznila.

Protesty sa začali blokádami stredných škôl pre nedostatok personálu a financií. Postupne sa pridali odbory aj hnutie žltých viest, ktoré kritizujú zhoršovanie verejných služieb a rast životných nákladov.

Opatrenia majú podľa ministra pre rozpočet Davida Amiela stáť päť miliárd eur. Vláda ich chce financovať škrtmi v iných oblastiach.

Študentskí predstavitelia označili ústupky za prvý krok, no plánujú ďalšie demonštrácie 31. októbra a 5. novembra. Minister vnútra Laurent Nuñez avizoval rozsiahle bezpečnostné opatrenia.

Predchádzajúce násilnosti a rabovanie viedli vo Francúzsku k zákazom vychádzania a veľkých zhromaždení.

(reuters, lud)

  |  

Kandidáta na starostu obvinili z volebnej korupcie

Polícia obvinila štyroch mužov z prečinu volebnej korupcie v súvislosti so sobotňajšími komunálnymi voľbami v Košickom kraji.

Medzi obvinenými je aj 29-ročný kandidát na starostu obce v okrese Michalovce. Spolu s ďalším mužom údajne zabezpečil zmenu trvalého pobytu dvom voličom, ktorým za hlas konkrétnemu kandidátovi vraj poskytli potraviny a peniaze. Informovala o tom košická krajská polícia na sociálnej sieti.

Podľa polície údajne kandidát spolu s 39-ročným mužom zabezpečil dvom ďalším mužom zmenu trvalého pobytu, aby mohli v obci hlasovať. Poskytli im vraj potraviny a jeden z voličov údajne navyše dostal najmenej desať eur.

„Krajský policajný vyšetrovateľ obvinil všetkých štyroch mužov z prečinu volebnej korupcie. Dvojici, ktorá úplatky poskytovala, hrozia až dva roky väzenia. Mužom, ktorí ich prijali, až jeden rok,“ konkretizovala polícia s tým, že o vine a treste rozhodne súd.

(tasr, lud)

  |  

Putin rokoval s lídrami Fínska a Nórska o ukončení vojny

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre v utorok telefonovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine. O rozhovore informovala kancelária fínskeho prezidenta, jeho uskutočnenie potvrdil aj Kremeľ.

„Diskusia bola otvorená a vecná. Sme susednými krajinami Ruska. Výsledok tejto vojny bude mať priamy vplyv na našu bezpečnosť aj bezpečnosť širšej Európy,“ ozrejmil Stubb. Zdôraznil, že ukončenie vojny si vyžaduje priame rokovania.

Väčšina západoeurópskych lídrov sa kontaktom s Putinom vyhýba od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Stubb a Støre sa minulý týždeň v Osle stretli s americkým osobitným vyslancom Stevom Witkoffom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Witkoff následne rokoval s Putinom v Petrohrade.

Kremeľ po tomto stretnutí oznámil, že Rusko je pripravené v novembri obnoviť mierové rokovania s Ukrajinou za sprostredkovania Spojených štátov. Išlo by o prvé takéto rozhovory od februára.

Zelenského poradca uviedol, že ukrajinský prezident telefonoval s lídrami Fínska a Nórska po ich rozhovore s Putinom.

(reuters, lud)

  |  

SaS kritizuje aplikáciu Cyril, náklady na lístok vyčíslila na 93 eur

Opozičná SaS kritizuje vysoké náklady štátnej aplikácie Cyril, ktorá má zjednodušiť cestovanie verejnou dopravou. Podľa prepočtov strany pripadá na jeden predaný lístok až 93 eur bez DPH. SaS preto žiada revíziu projektu a jeho hospodárnosť chce dať preveriť Najvyššiemu kontrolnému úradu.

Projekt podľa strany stál približne 30 miliónov eur, no od júla do septembra sa cez aplikáciu predalo približne iba 15-tisíc lístkov. Údaje o predaji získala SaS od ministerstva dopravy na základe infožiadosti. Využitie aplikácie odhaduje na 0,02 percenta.

Tímlíder strany pre dopravu Peter Báthory upozornil, že štát platí Slovenskej pošte mesačný paušál 70-tisíc eur bez ohľadu na počet predaných lístkov. Podľa neho majú sumu zvýšiť na 95-tisíc eur. Samotná mesačná prevádzka tak pri súčasnom predaji vychádza približne na 14 eur za lístok.

Aplikácia mala umožniť nákup jedného lístka na spoje viacerých dopravcov a integrovať dopravu minimálne v šiestich krajoch. SaS však tvrdí, že tento cieľ sa nepodarilo naplniť.

Predseda strany Branislav Gröhling vyzval ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru), aby vysvetlil financovanie projektu a jeho nízke využitie.

(lud)

  |  

Kongo hlási už viac ako 10-tisíc nakazených ebolou

Počet potvrdených prípadov eboly v Konžskej demokratickej republike prekročil 10-tisíc. Podľa utorkových údajov tamojšieho inštitútu verejného zdravotníctva sa nakazilo 10 060 ľudí a 4 887 ochoreniu podľahlo. Rastú pritom obavy zo šírenia nákazy do ďalších afrických krajín.

Epidémia, ktorú spôsobuje vzácny druh vírusu eboly Bundibugyo, vypukla v polovici mája. Je najväčšou a najsmrteľnejšou v dejinách Konga a druhou najhoršou na svete. Rozsiahlejšia bola iba epidémia v západnej Afrike v rokoch 2014 až 2016, ktorá si vyžiadala viac ako 11-tisíc obetí.

Začiatkom októbra potvrdila prvý prípad Keňa, kde odvtedy zaznamenali deväť nakazených. Minulý týždeň sa ebola objavila aj v Nigérii. Nakazila sa manželka švajčiarskeho diplomata, ktorá podľa švajčiarskych úradov pravdepodobne ochorela v Ugande. V pondelok ju spolu s manželom previezli do švajčiarskych nemocníc.

Uganda, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia v auguste vyhlásila za krajinu bez eboly, aktuálne nehlási žiadne prípady. Jej občania vracajúci sa z ciest do Konga však budú musieť podstúpiť 21-dňovú karanténu.

(reuters, lud)