Preskočiť na obsah
  |  

Šutaj Eštok: O bezpečnostné kamery má záujem vyše 1 400 škôl

O projekt bezpečnostných kamier prejavilo záujem viac ako 1 400 škôl. Prvá fáza sa spustí v decembri a má rozpočet dva milióny eur. Zabezpečí približne 250 kamerových prístupov pre prvých sto škôl, ktoré vyberie komisia. Oznámil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Rezort spolupracuje s ministerstvom školstva. Podľa jeho šéfa Tomáša Druckera (Hlas) má rôzne kamerové vybavenie už vyše polovice škôl. Na desiatich prebieha testovacia prevádzka.

Všetky školy dostanú príručky s postupmi pri rizikovom správaní, problémoch s alkoholom či šikanovaní. Riaditelia ich majú sprístupniť každému učiteľovi. Do podporných činností smerovalo podľa Druckera za posledné tri roky 680 miliónov eur.

Strana Hlas presadzuje možnosť kontroly osobných vecí žiakov pri bezprostrednom bezpečnostnom riziku, ochranu pred radikalizáciou a násilím aj reguláciu prístupu detí k sociálnym sieťam.

Každá škola má prideleného kontaktného policajta. Polícia do 20. októbra uskutočnila 1 100 bezpečnostných nácvikov na 1 015 školách, ďalších takmer 300 plánuje do konca roka. Kampaň Prelom ticho vyškolila 19 055 učiteľov na viac ako 900 školách.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) zdôraznil prevenciu a včasnú psychologickú pomoc. Rezorty chcú spoločne zabezpečiť skoré zachytenie problémov detí, dostupnú odbornú pomoc a bezpečné prostredie.

(tasr, bak)

  |  

Frontex by mohol pôsobiť aj mimo EÚ a pomáhať s deportáciami

Európska komisia v utorok navrhla výrazne rozšíriť právomoci pohraničnej agentúry Frontex. Tá by mohla pôsobiť aj mimo Únie a pomáhať tretím krajinám s návratmi migrantov do krajín pôvodu.

Podľa eurokomisára pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnusa Brunnera sa má Frontex stať ústredným aktérom EÚ pri návratoch. Novú jednotku rýchlej reakcie by dokázali nasadiť do 24 hodín.

Návrh reaguje aj na júlový príchod vyše 72-tisíc ľudí z Maroka do španielskej enklávy Ceuta. Väčšina z nich neskôr odišla, udalosť však opäť otvorila diskusiu o sprísnení migračných pravidiel.

Komisia plánuje postupne rozšíriť stály zbor Frontexu na 30-tisíc príslušníkov vytvorením novej 17-tisícovej rezervy.

Agentúra by získala koordinačné centrum pre návraty a širšie právomoci pri organizovaní deportácií, poskytovaní poradenstva o dobrovoľných návratoch a pri podpore reintegrácie. Ďalšie centrum by monitorovalo dianie na sociálnych sieťach súvisiace s bezpečnosťou hraníc.

Návrh zároveň zužuje pôsobnosť vnútorného orgánu dohľadu nad dodržiavaním práv. Sťažnosti by riešili vnútroštátne úrady. Europoslankyňa Tineke Striková zo skupiny Zelených/EFA varovala pred premenou Frontexu na európsku obdobu amerického imigračného úradu ICE.

(reuters, bak)

  |  

Prezident zatiaľ nevymenuje Kuffu za ministra

Prezident Peter Pellegrini sa obráti na Ústavný súd SR pre nomináciu Filipa Kuffu (SNS) na ministra životného prostredia. Kým súd nerozhodne, Kuffu nevymenuje. Návrh na výklad ústavy podá 28. októbra.

Pellegrini chce, aby súd určil rozsah právomocí prezidenta pri menovaní členov vlády. Žiada možnosť posudzovať kandidátov na základe informácií, ktorými hlava štátu zákonne disponuje, vrátane "požiadaviek na čistotu verejného života".

Ak súd rozhodne, že prezident nemá právomoc posudzovať jednotlivé nominácie, Kuffu vymenuje. V opačnom prípade jeho vymenovanie definitívne odmietne.

Prezident už minulý týždeň vyzval premiéra Roberta Fica (Smer), aby nomináciu prehodnotil. Odvolal sa na medializované informácie naznačujúce možné nekalé konanie niektorej z organizácií envirorezortu či nehospodárne nakladanie so štátnym majetkom. Fico však po dohode s predsedom SNS Andrejom Dankom na Kuffovi trval.

Premiér môže podľa Pellegriniho navrhnúť iného kandidáta, ktorého je pripravený bezodkladne vymenovať, ak splní všetky náležitosti.

Úrad vlády oznámil, že premiér berie utorkové rozhodnutie prezidenta na vedomie.

Rezort dočasne vedie Fico po septembrovom odvolaní Tomáša Tarabu, ktorému parlament vyslovil nedôveru.

(tasr, lud)

  |  

Opozícia kritizuje oslavy ratingu, upozorňuje na rast dlhu

Opozičné strany kritizujú ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), ktorý označil potvrdenie ratingu Slovenska za úspech. Upozorňujú, že napriek trom kolám konsolidácie verejný dlh a deficit rastú a štát si požičiava za vysoké úroky.

Progresívne Slovensko tvrdí, že vláda nedosiahla očakávané výsledky konsolidácie, hoci opatrenia zaťažili obyvateľov. Poslanec Štefan Kišš upozornil, že náklady na obsluhu dlhu môžu do roku 2030 dosiahnuť štyri miliardy eur. Upozornil aj na pokles reálnych miezd.

SaS podľa poslanca Mariána Viskupiča považuje oslavovanie stabilného ratingu za neopodstatnené. Upozornila na rast zadlženia a jedno z najhorších ratingových hodnotení Slovenska za uplynulých 15 rokov.

Hnutie Slovensko vláde vyčíta zvyšovanie daní a odvodov bez prorastových opatrení. KDH zase tvrdí, že k udržaniu ratingu prispievajú najmä euro, stabilný bankový sektor a nízka zahraničná zadlženosť, nie výsledky súčasnej vlády.

Agentúra Standard & Poor’s v piatok potvrdila Slovensku rating A so stabilným výhľadom. Kamenický rozhodnutie privítal a zdôraznil, že hodnotenie je o jeden stupeň lepšie než od agentúr Fitch a Moody’s.

(tasr, bak)

  |  

Španielsko vracia migrantov z Ceuty do Maroka

Madrid deportoval z Ceuty skupinu migrantov zo subsaharskej Afriky a Ázie, ktorým zamietol azyl. Ide o prvé takéto návraty od júlového hromadného prekročenia hranice enklávy.

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že Maroko skupinu prijalo a migranti zostávajú na jeho území. Počet migrantov ani ich štátnu príslušnosť nespresnilo. Podľa mimovládnych organizácií deportovali 16 ľudí zo Senegalu, Nigérie, Jemenu, Kamerunu a Bangladéša.

Organizácie namietajú, že návraty nezohľadňujú riziká spojené s marockým zaobchádzaním s cudzincami. Výskumníčka Amnesty International Virginia Álvarezová označila španielsky postup za pokrytecký a spochybnila dodržiavanie ľudskoprávnych záruk.

Rezort vnútra tvrdí, že Európska únia považuje Maroko za bezpečnú krajinu a deportácie vykonávajú „so všetkými potrebnými zárukami“.

V priebehu 48 hodín v júli prekročilo hranicu približne 80-tisíc ľudí. Väčšina sa vrátila, tisíce však zostávajú. Úrady ubytúvajú 8-tisíc migrantov v prijímacích centrách a spracúvajú žiadosti o azyl.

Vláda Pedra Sáncheza čelí tlaku pred voľbami 29. novembra. Organizácie sa obrátili na ombudsmana aj pre podozrenie, že časť z viac ako 13-tisíc návratov označených od polovice augusta za dobrovoľné bola vynútená.

(reuters, bak)

  |  

Poľsko nedostalo žiadosť o prelet Blanárovho lietadla do Moskvy

Poľské ministerstvo zahraničných vecí nedostalo od Slovenska žiadosť o povolenie na prelet vládneho lietadla, ktorým minister Juraj Blanár (Smer) cestoval do Moskvy. Podľa poľského portálu Interia to uviedol hovorca tamojšej diplomacie Maciej Wewior.

Blanárovo lietadlo sa počas nedeľnej cesty vyhlo poľskému vzdušnému priestoru. Letelo cez Česko a Nemecko, následne ponad Baltské more obišlo aj Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Do ruského vzdušného priestoru vstúpilo v oblasti Petrohradu.

Podobné otázky vyvolala májová cesta premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy. Fico vtedy tvrdil, že Litva a Lotyšsko odmietli povoliť prelet jeho lietadla. Litovské ministerstvo zahraničných vecí však uviedlo, že žiadnu žiadosť od Slovenska nedostalo.

Slovensko v máji požiadalo o prelet aj Poľsko. Šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski následne oznámil, že problém s preletom už neexistuje.

V januári 2025 slovenská parlamentná delegácia obvinila Poľsko z odmietnutia preletu do Ruska. Poľské veľvyslanectvo však tvrdilo, že Bratislava predložila neúplné dokumenty a po výzve na ich doplnenie zmenila trasu letu.

(tasr, lud)