Preskočiť na obsah
  |  

Putin označil Muska za génia, Rusko len dobieha Starlink

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyzdvihol Elona Muska a priznal, že Moskva iba začína budovať obdobu jeho satelitného internetového systému. Starlink pritom počas vojny využíva ukrajinská armáda pri dronových operáciách aj komunikácii.

Minister digitálneho rozvoja Maksut Šadajev počas prezentácie oznámil, že Rusko vypustilo vyše 30 satelitov. Putin reagoval, že ide iba o prvý krok, a Muska opakovane označil za génia.

Šadajev pripísal americkému podnikateľovi viac ako päťtisíc fungujúcich družíc na nízkej obežnej dráhe. Podľa nezávislého portálu Orbital Radar sa však ich počet blíži k desaťtisíc.

Putin zdôraznil potrebu zvyšovať počet ruských satelitov. Tvrdí tiež, že Moskva udržiava úzky kontakt s americkými partnermi vrátane Muska, aby si na obežnej dráhe neprekážali a zachovali poriadok.

Ukrajina tento mesiac hlásila obmedzenia rýchlosti Starlinku a vojenskej verzie Starshield, ktoré komplikovali zachytávanie ruských dronov a vynútili zrušenie niektorých operácií. Cez víkend oznámila obnovenie plnej funkčnosti oboch služieb.

Musk následne obvinil ukrajinskú armádu z porušovania podmienok SpaceX. Zodpovednosť za obmedzenia neprijal on ani americká vláda, ktorá prevádzkuje Starshield s využitím technológie Starlink.

(reuters, bak)

  |  

Netanjahu môže viesť vojnu aj ako dočasný premiér

Benjamin Netanjahu bude po utorkových voľbách ako dočasný izraelský premiér čeliť väčším obmedzeniam. Podľa odborníkov si však jeho vláda môže zachovať významné právomoci vrátane možnosti viesť vojnu proti Iránu.

Izraelské médiá predpokladajú, že väčšinu v 120-člennom parlamente nezíska premiérova pravicová koalícia ani opozičný blok Gadiho Eizenkota. Ten varoval pred možným využívaním bezpečnostných otázok na politické ciele. Netanjahuova kancelária podobné obvinenia v súvislosti s Iránom už skôr odmietla.

Výskumník Guy Lurie z Izraelského demokratického inštitútu vysvetľuje, že dočasná vláda má podľa zákona rovnaké právomoci ako riadna, musí však postupovať zdržanlivo. Obmedzenia sa týkajú napríklad personálnych nominácií.

Bezpečnostné otázky predstavujú podľa Ora Ashera z inštitútu Tachlith najvýraznejšiu výnimku. Najvyšší súd vyžaduje, aby ďalekosiahle rozhodnutia odôvodňovala naliehavá potreba, historicky však nezasahoval do rozhodnutí o vojne. Parlamentný dohľad je navyše najslabší medzi ustanovením nového Knesetu a vytvorením jeho výborov.

Po konečnom sčítaní hlasov má prezident Jicchak Herzog konzultovať s lídrami strán a poveriť kandidáta s najväčšou šancou zostaviť kabinet. Ten dostane na vytvorenie vlády najviac 42 dní.

(reuters, bak)

  |  

Po Vučićovej porážke Srbsko otvára citlivé kauzy

Srbská prokuratúra po neúspechu Aleksandra Vučića v nedeľňajších parlamentných voľbách začína podľa tamojších médií otvárať politicky blokované prípady. Patrí medzi ne tragédia na železničnej stanici v Novom Sade aj údajné použitie zvukového dela proti demonštrantom.

Najvyššia štátna prokurátorka Zagorka Dolovacová zriadila päťčlennú komisiu s rozsiahlymi právomocami kontrolovať prokuratúry a nahliadať do spisov. Preverovať môže trestné činy proti životu a zdraviu, hospodársku kriminalitu, porušenia volebného práva či zneužívanie právomocí. Marenie jej práce môže viesť k disciplinárnemu postihu.

Pád betónového prístrešku v Novom Sade 1. novembra 2024 zabil 16 ľudí. V súvislosti s tragédiou dosiaľ nikoho neobžalovali. Bývalý minister Goran Vesić a viacerí manažéri železníc boli dočasne vo väzbe. Vyšetrovanie podľa agentúry DPA blokoval belehradský vrchný prokurátor Nenad Stefanović, vnímaný ako súčasť Vučićovho mocenského aparátu.

Komisia má podľa denníka Danas preskúmať aj zásah proti pokojnému študentskému protestu v Belehrade z 15. marca 2025. Údajné nasadenie zvukového dela mohlo vyvolať masovú paniku, keď viacerí účastníci utrpeli zranenia. Vučić jeho použitie popieral, nezávislí experti ho potvrdili.

Portál Nova informuje aj o preverovaní zákonnosti postupov pri údajnom odpočúvaní študentov, aktivistov, poslancov, prokurátorov a profesorov.

(tasr, bak)

  |  

Zelenskyj víta britské miliardy navyše pre Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu ocenil dodatočnú britskú podporu vo výške desať miliárd libier, približne 13,29 miliardy dolárov. O balíku a sankčnej politike hovoril s britským premiérom Andym Burnhamom.

„Skutočne silný a veľmi včasný krok,“ napísal na sociálnej sieti X v reakcii na pomoc oznámenú v ten istý deň.

Podľa Zelenského prichádza v čase, keď Rusko potrebuje vidieť a pocítiť, že Ukrajina nezostane sama pri riešení problémov, ktoré sa Moskva snaží vyostrovať.

(reuters, bak)

  |  

JESS a Westinghouse podpísali zmluvu k novému jadrovému bloku

Zástupcovia Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) a americkej spoločnosti Westinghouse v stredu podpísali zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti predbežného projektového inžinieringu vo veci nového jadrového zdroja (NJZ) v Jaslovských Bohuniciach.

Premiér Robert Fico (Smer) po podpise priznal, že projekt bol zdržaný osem až desať mesiacov, verí však, že už proces nič nezastaví.

 „Teším sa z podpisu tohto technického dokumentu. Je to síce malý krok, ale veľmi dôležitý. Po týchto krokoch prídu kroky, ktoré budú podstatne vážnejšie,“ avizoval premiér. Spresnil, že nový zdroj má mať výkon 1100 megawattov (MW), predtým sa hovorilo o výkone 1200 MW. Aj americkým partnerom Fico podľa svojich slov povedal, že chce zabezpečiť, aby bol proces prípravy projektu nezvratný aj po voľbách v roku 2027.

 K podpisu zmluvy na výstavbu jadrovej elektrárne by podľa predchádzajúcich vyjadrení premiéra mohlo dôjsť v roku 2027. Nový jadrový zdroj by mohol byť spustený do roku 2040 v areáli súčasnej atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

(tasr, bak)

  |  

Rezort vnútra odmieta výhrady SaS k nákupu sanitiek

Ministerstvo vnútra odmieta podozrenia SaS z účelového obstarávania sanitiek pre hasičov. Podľa hovorcu Mateja Neumanna tvrdenia Juraja Krúpu odporujú dokumentácii, nesedí počet uchádzačov a poslanec zamieňa predpokladanú hodnotu zákazky s ponukou.

Rezort vyhlásil tri súťaže. Prvú zrušil pre nízky počet ponúk a prekročenie predpokladanej hodnoty. Ponuku na vozidlo za 419-tisíc eur podľa hovorcu nedostal.

Pred druhou súťažou prieskum trhu stanovil hodnotu na takmer 7,79 milióna eur bez DPH. Jediná ponuka, opäť od LRK Trading, nesplnila požiadavky, preto súťaž zrušili.

V tretej vyhodnotili ponuku inej firmy za necelých 7,78 milióna eur bez DPH na desať sanitiek. Rámcovú dohodu nepodpísali; ani jej uzavretie nezaviaže štát nakupovať.

SaS namieta parametre údajne vyhovujúce iba Mercedesu Sprinter, austrálsku nadstavbu aj americké koľajničky pre nosidlá. Rezort tvrdí, že výkon 139 kilowattov a deväť prevodových stupňov boli minimá.

Strana podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad. Upozorňuje aj na prepojenie dodávateľa so spoločnosťou dodávajúcou hasičské autá vyšetrované políciou. Pri nákupe z eurofondov zvažuje aj Európsku prokuratúru.

(tasr, bak)