Hlavné mesto a Bratislavský kraj možno považovať za dlhodobú volebnú slabinu Smeru. Platí to pri voľbe primátora, župana a poslancov do zastupiteľstiev. Neznamená to, že by ho voliči odmietali. Dôvodov, prečo Smer v tejto oblasti zaostáva, je viac.
Strana Roberta Fica naráža na väčšinový volebný systém v komunálnych voľbách, problémy s nasadením kandidátov, ktorí by zaujali širšie spektrum voličov, a na fakt, že obyvatelia Bratislavy a jej okolia podporujú skôr pravicové a liberálne orientované politické subjekty. Výsledky sobotňajších volieb zrejme ovplyvnilo aj dianie vo „veľkej“ politike.
Kresťanskí demokrati neprišli s alternatívou
Výhodou pre Valla bolo, že sa uchádzal o znovuzvolenie. Mohol tiež ťažiť zo skladby voličov orientovaných na súčasné opozičné strany. Opieral sa o svoju lokálnu stranu Team Bratislava. K jeho podpore sa pripojili PS, SaS a Demokrati.
Kresťanskí demokrati sa nepridali. Zároveň však nemali ani výrazného kandidáta, ktorý by predstavoval alternatívu k Vallovi a jeho vyzývateľovi Jozefovi Rážovi. Ráž síce kandidoval ako nezávislý, mal však nálepku Smeru, ktorú mu Vallo aj médiá pripomínali. V súčasnosti možno už len špekulovať, či by Ráž zdolal Valla, ak by nebol členom Ficovej vlády.
Doterajšie výsledky Smeru v hlavnom meste a župe majú svoju výpovednú hodnotu. Smer od svojho vzniku v roku 1999 nemal vlastného primátora ani bratislavského župana. Istou výnimkou je len bývalý politik Strany demokratickej ľavice Milan Ftáčnik.
Členom Smeru nebol. V komunálnych voľbách v roku 2010 kandidoval ako nezávislý. Podporoval ho však Smer. Ftáčnik sa stal primátorom s výsledkom 47,13 percenta. Jeho hlavná protikandidátka Magda Vášáryová s podporou SDKÚ, KDH, SaS a OKS dosiahla 32,05 percenta a v poradí tretí kandidát Ján Budaj mal 18,87 percenta.
Vášáryová a Budaj spolu získali 64 251 hlasov, čo bolo o 4 794 viac ako Ftáčnik. Pre jeho víťazstvo bolo teda kľúčové, že sa rozdelili hlasy medzi jeho súperov. Volebná účasť bola vtedy slabá, nepresiahla 34 percent.
Ftáčnikovi sa nepodarilo zopakovať podobný úspech, keď kandidoval na post bratislavského župana v roku 2017. Vyhral Juraj Droba, ktorý mal za sebou SaS, vtedajšie OĽaNO, Novu, SMK, OKS, Zmenu zdola a Demokratickú úniu Slovenska. O kreslo župana sa uchádzali viacerí silní kandidáti: Rudolf Kusý, exminister kultúry Daniel Krajcer či úradujúci župan Pavol Frešo.
Ftáčnik zdôrazňoval, že kandiduje ako nezávislý. Nakoniec skončil vo voľbách tretí. Dokonca došlo medzi ním a krajským šéfom Smeru Martinom Glváčom k slovnej kontroverzii. Smer ho totiž v závere kampane podporil. Glváč po voľbách uviedol, že Ftáčnik bol vždy úspešný, keď bol spojený so Smerom, no keď začal špekulovať, volič to „prekukol“.
Jozef Ráž (vľavo) a Matúš Vallo v relácii Na telo. Foto: TV Markíza
Čo hovoria čísla o Smere a PS
Pozíciu Smeru v hlavnom meste ilustruje niekoľko čísel. V sobotňajších voľbách Valla volilo takmer 122-tisíc ľudí (64,36 percenta). Ráž dostal viac ako 61-tisíc hlasov (32,32 percenta).
V mestskom zastupiteľstve navyše nebude mať koalícia Smeru, Hlasu a SNS ani jedného poslanca a rovnako ani v bratislavskom župnom parlamente. Opätovne zvolený župan Droba (SaS, PS, Demokrati, Team Bratislava) získal takmer 189-tisíc hlasov (70,96 percenta). Jeho protikandidát Rastislav Gajarský, podporovaný stranami vládnej koalície, mal iba niečo vyše 30-tisíc hlasov (11,54 percenta).
V parlamentných voľbách v roku 2023 boli hlavnými súpermi PS a Smer. Hnutie PS získalo v Bratislavskom kraji 130 315 hlasov, čo predstavovalo 31 percent. Smer volilo 77 921 ľudí, teda 18,54 percenta voličov. V Bratislave PS získalo v parlamentných voľbách 98 835 hlasov (33,95 percenta). K Smeru sa priklonilo 48 341 voličov (17,49 percenta).
V každom prípade mal Smer v samosprávnych voľbách slabšiu podporu ako vo voľbách do Národnej rady pred tromi rokmi. Z dostupných dát sa však nedá určiť, akú časť rozdielu mohol tvoriť odchod voličov od Smeru a akú nižšia účasť.
V parlamentných voľbách sa pritom rozdeľujú poslanecké mandáty podľa pomerného princípu. Účasť v nich v roku 2023 dosiahla takmer 75 percent, kým v sobotňajších komunálnych a župných voľbách bola približne 47 percent.
Hřích: Veľká politika zdvihla účasť
Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO uviedol, že výsledky volieb v hlavnom meste a Bratislavskom kraji ukázali, že „sa viac-menej podarila mobilizácia veľkou politikou“. Podľa neho o tom svedčí aj vyššia účasť v porovnaní s poslednými komunálnymi a župnými voľbami. „Podarilo sa témou veľkej politiky zdvihnúť vlnu účasti, pretože v Bratislave vždy rozhoduje účasť. Strana, ktorá privedie viac voličov k urnám, vyhrá,“ povedal pre Štandard.
Koalično-opozičný súboj o Bratislavu podľa sociológa „strhol“ aj voľbu starostov a poslancov. „Bol to čisto stranícky súboj,“ poznamenal.
Nielen v hlavnom meste, ale aj v Bratislavskom kraji uspela koalícia strán PS, SaS, Demokrati a Team Bratislava. Sociológ uviedol, že voľba primátora Bratislavy bola motiváciou k vyššej účasti. „Keď majú voliči nejaké nastavenie, tak ho väčšinou opakujú aj pri voľbách starostov a poslancov mestských častí a županov,“ objasnil Hřích.
Poukázal tiež na to, že Droba nemal silného vyzývateľa. „Bolo jasné, že prídu hlavne jeho priaznivci, a to potiahlo aj zastupiteľstvo,“ doplnil.
Analytik tiež vysvetlil, že Smer a jemu blízke strany mali vždy zhruba tretinu voličov v Bratislave. „Tak to bolo aj vo voľbách 2023. Ide skôr o to, že zvyšok politickej scény sa zjednocuje, hlavne čo sa týka Bratislavského kraja, pod PS a kedysi to bolo pod SaS,“ priblížil.
Smer by mal podľa Hřícha v budúcnosti hľadať osobnosti, ktoré by dokázali zaujať. „Myslím si, že teraz sa mu to podarilo, pretože viac ako 30 percent pre Ráža je dobrý výsledok. Druhá vec je, že Bratislava je náročná. Centralizuje sa v nej politika. Tým, že je Smer vo vláde, ktorá je v pokročilom štádiu pôsobenia, je viac nepopulárna ako populárna,“ zhodnotil.
Odborník na verejnú mienku upozornil, že Smer komunikuje hlavne sociálne témy, ktoré sa viac dotýkajú ľudí na Slovensku. „Tým, že Bratislava je ekonomicky silnejšia, tak v hlavnom meste sa volič nedá len tak ľahko ‚kúpiť’,“ usúdil.
Navyše, Smer bol podľa neho v minulosti iný než dnes. „Profilácia Smeru momentálne nevyhovuje bratislavskému voličovi. Keby sme išli viac ako jednu dekádu dozadu, videli by sme, že bol relatívne liberálna strana. Aj preto sa Smeru nedarí, lebo profil voličov je iný,“ podotkol. Dodal, že z jeho pohľadu majú všetky strany problém prinášať nové úspešné tváre.
Monika Beňová. Foto: Martin Baumann/TASR
Beňová: Nerobím z výsledkov veľké závery
Fico bol pri hodnotení výsledkov Smeru strohý. Na sociálnej sieti uviedol, že voľby vzhľadom na ich špecifický charakter nezmenili politickú mapu Slovenska, o čom svedčí skutočnosť, že nedošlo k výmene ani jedného predsedu kraja. Z volieb sa preto podľa premiéra nedajú robiť žiadne seriózne politické závery vo vzťahu k parlamentným voľbám v roku 2027.
Europoslankyňa Monika Beňová v roku 2006 kandidovala za Smer na post primátorky Bratislavy a v roku 2013 aj na županku. Upozornila, že výsledky komunálnych volieb v hlavnom meste „možno preklopiť“ aj do výsledkov prezidentských volieb a percentuálnych ziskov Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho.
Beňová si myslí, že v Bratislave žije veľká časť populácie, ktorá sa identifikuje pravicovo. Nie je to podľa europoslankyne len otázka toho, či sa Smeru darí, alebo nie.
Čo by mal Smer zmeniť, aby bol úspešnejší? „Chápeme, že niektoré trendy potrebujú možno dlhšie periódy na to, aby sa zmenili. Pravicové strany majú celkovo v mestách viac voličov. Nie je to len špecifikum Slovenska alebo Bratislavy,“ vysvetlila.
„Nerobím z toho veľké závery. Ani mi nepríde ten výsledok v žiadnych voľbách taký tristný, že by to malo motivovať k výrazným zmenám v rámci koncepcie fungovania straníckej politiky vo vzťahu k hlavnému mestu,“ uzavrela.
Jarjabek: Nevieme pozitívne mediálne zhodnotiť naše výsledky
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek tvrdí, že Bratislava je iná. Všíma si to aj na mladých ľuďoch v škole alebo v divadle. „Keď prídu do Bratislavy, chcú byť akože svetoví a národný princíp akoby bol pre nich len naftalín,“ poznamenal.
Na otázku, či považuje Bratislavu aj župu za antismerácke lokality, odpovedal, že takéto hodnotenie súvisí s tým, že veľká politika „nesmierne“ súvisí s tou malou, a to sa podľa neho stalo aj v komunálnych voľbách. „Jednoducho, Smer bol vyhlásený za nepriateľa a ľudia ani nevedia, prečo ho nevolia,“ podotkol.
Podľa neho je možné zvrátiť doterajší trend, aby mohli byť kandidáti strany úspešní. „Je to len otázka mediálneho zdôvodnenia toho, čo Smer presadil. Ako keby sme nevedeli pozitívne mediálne zhodnotiť všetky veci, ktoré robíme,“ uzavrel poslanec Smeru.
