Preskočiť na obsah
  |  

Z bratislavského letiska sa začalo lietať do Baku

Letecký dopravca Wizz Air v stredu spustil novú pravidelnú leteckú linku z bratislavského Letiska M. R. Štefánika do Baku, hlavného mesta Azerbajdžanu. Generálny riaditeľ letiska Dušan Novota predpokladá, že o ňu bude „mimoriadny záujem“, o čom podľa jeho slov svedčí aj obsadenosť prvej rotácie letov. Informovala o tom hovorkyňa letiska Veronika Demovičová.

„Po prvý raz v histórii získava Slovensko priame letecké spojenie s Azerbajdžanom. Spolu s pravidelnými linkami do Arménska a Gruzínska sa tak región Južného Kaukazu stáva pre cestujúcich zo Slovenska a okolitých krajín dostupnejším než kedykoľvek predtým,“ skonštatoval Novota.

Nová linka je k dispozícii dvakrát týždenne, a to v stredu a v sobotu. Prvých cestujúcich, ktorí do Azerbajdžanu odleteli v stredu, pohostilo letisko tematickou tortou. Veľvyslanectvo Azerbajdžanu pre nich zároveň zabezpečilo ochutnávku lokálnych produktov.

Okrem novej linky do Azerbajdžanu otvoril od konca októbra 2026 rovnaký dopravca aj priame lety z Bratislavy do Agadiru v Maroku a do egyptskej Hurgady. Od 3. decembra plánuje spustiť aj novú linku do Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny.

(tasr, bak)

  |  

Nemecká brigáda bude sledovať vojenské signály z východu

Stála nemecká brigáda v Litve využije elektronický boj na včasné varovanie pred vojenskou aktivitou v Kaliningrade a Bielorusku. Agentúre Reuters to povedal viceadmirál Thomas Daum, šéf kybernetických síl.

Jednotka má byť plne nasadená budúci rok. Bude zhromažďovať údaje o ruských a bieloruských vojenských vysielačoch a radaroch. Informácie doplnia databázy elektronického boja používané nemeckými aj spojeneckými silami.

Ruské aktivity v častiach Európy podľa Dauma dospeli do fázy, ktorej cieľom je škodiť pod hranicou ozbrojeného konfliktu. „Kybernetický a informačný priestor ešte nie je vo vojne, ale už v ňom nie je mier,“ vyhlásil. Predchádzajúca fáza sa podľa neho sústreďovala na skryté prenikanie do západných sietí.

Nemecká vláda v auguste schválila rozšírenie právomocí spravodajských služieb na prenikanie do komunikácie a narúšanie operácií zahraničných protivníkov. Opatrenia ešte musí odobriť parlament.

Bundeswehr v Litve testuje detektory dronov, zariadenia na zachytávanie signálov, rušičky aj senzory odovzdávajúce údaje vzdialeným analytikom.

Kým pred vojnou na Ukrajine armáda ťažko hľadala dodávateľov, dnes vyberá z množstva ponúk. Daum zdôraznil potrebu zlepšiť schopnosti po desaťročiach obmedzených investícií a sústredenia na zahraničné misie.

(reuters, bak)

  |  

Netanjahu vedie, väčšinu však nemá ani jeden blok

Blok izraelského premiéra Benjamina Netanjahua má podľa priebežných výsledkov po spočítaní takmer piatich miliónov hlasov získať 53 kresiel v Knesete. Opozícii pripadá 48 a arabským stranám spolu 19 mandátov. Ani jeden z hlavných táborov tak nedosahuje väčšinu 61 poslancov.

Likud smeruje k 26 kreslám (o šesť menej než v roku 2022), strana Jašar premiérovho hlavného súpera Gadiho Eisenkota k 21. Arabská Spoločná kandidátka má získať 12 mandátov. Ľavicoví Demokrati Jaira Golana majú osem mandátov, ďalších päť strán po sedem a Náboženskí sionisti terajšieho ministra financií Becalela Smotriča šesť. Výsledky ešte môžu ovplyvniť hlasy vojakov a voličov zo špeciálnych volebných miestností.

Vznik vlády národnej jednoty sa javí ako nepravdepodobný. Eisenkot odmietol pôsobiť pod Netanjahuovým vedením aj v rotačnom usporiadaní. Koalíciu vedenú súčasným premiérom vylúčili tiež ďalší opoziční lídri.

Možnosťou zostáva menšinový kabinet, jeho vznik však komplikuje odpor časti opozície voči spoliehaniu sa na arabské strany.

Predseda Demokratov Jair Golan vyzval na ich zapojenie do vlády. Líder Spoločnej kandidátky Júsuf Džabarín deklaroval pripravenosť pomôcť zosadiť Netanjahuov kabinet. Poslanec Ahmad Tíbí odkázal opozícii, že jeho strana jej ponúka pomoc.

Patová situácia môže vyústiť do ďalších volieb, strany však ešte môžu dosiahnuť dohodu pri koaličných rokovaniach.

(jpost, bak)

  |  

Putin označil Muska za génia, Rusko len dobieha Starlink

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyzdvihol Elona Muska a priznal, že Moskva iba začína budovať obdobu jeho satelitného internetového systému. Starlink pritom počas vojny využíva ukrajinská armáda pri dronových operáciách aj komunikácii.

Minister digitálneho rozvoja Maksut Šadajev počas prezentácie oznámil, že Rusko vypustilo vyše 30 satelitov. Putin reagoval, že ide iba o prvý krok, a Muska opakovane označil za génia.

Šadajev pripísal americkému podnikateľovi viac ako päťtisíc fungujúcich družíc na nízkej obežnej dráhe. Podľa nezávislého portálu Orbital Radar sa však ich počet blíži k desaťtisíc.

Putin zdôraznil potrebu zvyšovať počet ruských satelitov. Tvrdí tiež, že Moskva udržiava úzky kontakt s americkými partnermi vrátane Muska, aby si na obežnej dráhe neprekážali a zachovali poriadok.

Ukrajina tento mesiac hlásila obmedzenia rýchlosti Starlinku a vojenskej verzie Starshield, ktoré komplikovali zachytávanie ruských dronov a vynútili zrušenie niektorých operácií. Cez víkend oznámila obnovenie plnej funkčnosti oboch služieb.

Musk následne obvinil ukrajinskú armádu z porušovania podmienok SpaceX. Zodpovednosť za obmedzenia neprijal on ani americká vláda, ktorá prevádzkuje Starshield s využitím technológie Starlink.

(reuters, bak)

  |  

Netanjahu môže viesť vojnu aj ako dočasný premiér

Benjamin Netanjahu bude po utorkových voľbách ako dočasný izraelský premiér čeliť väčším obmedzeniam. Podľa odborníkov si však jeho vláda môže zachovať významné právomoci vrátane možnosti viesť vojnu proti Iránu.

Izraelské médiá predpokladajú, že väčšinu v 120-člennom parlamente nezíska premiérova pravicová koalícia ani opozičný blok Gadiho Eizenkota. Ten varoval pred možným využívaním bezpečnostných otázok na politické ciele. Netanjahuova kancelária podobné obvinenia v súvislosti s Iránom už skôr odmietla.

Výskumník Guy Lurie z Izraelského demokratického inštitútu vysvetľuje, že dočasná vláda má podľa zákona rovnaké právomoci ako riadna, musí však postupovať zdržanlivo. Obmedzenia sa týkajú napríklad personálnych nominácií.

Bezpečnostné otázky predstavujú podľa Ora Ashera z inštitútu Tachlith najvýraznejšiu výnimku. Najvyšší súd vyžaduje, aby ďalekosiahle rozhodnutia odôvodňovala naliehavá potreba, historicky však nezasahoval do rozhodnutí o vojne. Parlamentný dohľad je navyše najslabší medzi ustanovením nového Knesetu a vytvorením jeho výborov.

Po konečnom sčítaní hlasov má prezident Jicchak Herzog konzultovať s lídrami strán a poveriť kandidáta s najväčšou šancou zostaviť kabinet. Ten dostane na vytvorenie vlády najviac 42 dní.

(reuters, bak)

  |  

Po Vučićovej porážke Srbsko otvára citlivé kauzy

Srbská prokuratúra po neúspechu Aleksandra Vučića v nedeľňajších parlamentných voľbách začína podľa tamojších médií otvárať politicky blokované prípady. Patrí medzi ne tragédia na železničnej stanici v Novom Sade aj údajné použitie zvukového dela proti demonštrantom.

Najvyššia štátna prokurátorka Zagorka Dolovacová zriadila päťčlennú komisiu s rozsiahlymi právomocami kontrolovať prokuratúry a nahliadať do spisov. Preverovať môže trestné činy proti životu a zdraviu, hospodársku kriminalitu, porušenia volebného práva či zneužívanie právomocí. Marenie jej práce môže viesť k disciplinárnemu postihu.

Pád betónového prístrešku v Novom Sade 1. novembra 2024 zabil 16 ľudí. V súvislosti s tragédiou dosiaľ nikoho neobžalovali. Bývalý minister Goran Vesić a viacerí manažéri železníc boli dočasne vo väzbe. Vyšetrovanie podľa agentúry DPA blokoval belehradský vrchný prokurátor Nenad Stefanović, vnímaný ako súčasť Vučićovho mocenského aparátu.

Komisia má podľa denníka Danas preskúmať aj zásah proti pokojnému študentskému protestu v Belehrade z 15. marca 2025. Údajné nasadenie zvukového dela mohlo vyvolať masovú paniku, keď viacerí účastníci utrpeli zranenia. Vučić jeho použitie popieral, nezávislí experti ho potvrdili.

Portál Nova informuje aj o preverovaní zákonnosti postupov pri údajnom odpočúvaní študentov, aktivistov, poslancov, prokurátorov a profesorov.

(tasr, bak)