Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín presadil vypustenie pridruženého členstva Kanady

Európska únia odstránila z návrhu spoločnej deklarácie s Kanadou zmienku o „pridruženom členstve“. Na naliehanie Nemecka ju nahradil záväzok „čoraz užšieho pridruženia“, ktoré však neznamená plné členstvo.

Dokument majú prijať na samite vo štvrtok a piatok v Montreale. Kancelária predsedu Európskej rady Antónia Costu o formulácii intenzívne rokovala s členskými štátmi, predovšetkým s Berlínom.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v septembri navrhla, aby sa Kanada stala prvým pridruženým členom Únie. Výhrady k pôvodnému návrhu deklarácie však vzniesli Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Grécko.

Berlín chce najprv vymedziť konkrétny obsah užšej spolupráce s Ottawou. Odmieta ho zasadiť do pojmu, ktorý európske zmluvy nepoznajú a mohol by mať významné právne dôsledky. Kancelár Friedrich Merz pritom podobný status predtým navrhol pre Ukrajinu ako cestu k bezpečnostným zárukám pred plným členstvom.

Kanadský premiér Mark Carney uprednostňuje označenie „aliancia pre budúcnosť“. Sústreďuje sa na obsah dohody a terminológiu ponecháva Únii.

Upravený text opäť predložili na schválenie takzvanou tichou procedúrou. Prijatý bude, ak proti nemu členské štáty do stredajšieho popoludnia nevznesú námietky.

(euronews, bak)

Minúta  |  

Odstúpila generálna riaditeľka srbskej televízie

Generálna riaditeľka rozhlasu a televízie Srbska (RTS, Radio-televizija Srbije) Manja Grčičová podala demisiu, informuje portálu Vreme. Grčičová v odôvodnení svojej rezignácie uviedla, že toto rozhodnutie prijala po dôkladnom zvážení okolností, za ktorých verejnoprávne médium v súčasnosti funguje. Podľa vlastných slov sa domnieva, že je v záujme RTS, aby bolo umožnené bezproblémové a plynulé jej ďalšie fungovanie.

„Očakávam, že správna rada v rámci svojich zákonných kompetencií bezodkladne podnikne všetky potrebné kroky na zabezpečenie kontinuity riadenia a odovzdania funkcie,“ uviedla Grčičová vo vyhlásení. Za jej odstúpením je podľa portálu Nova.rs obrovský politický tlak po neúspechu exprezidenta Aleksandra Vučiča a jeho strany v nedeľňajších voľbách, aj škandál okolo jej vzdelania.

O vysokoškolskom diplome Manje Grčičovej, ktorý získala na Univerzite v Leedse v Spojenom kráľovstve, sa v Srbsku dlho diskutovalo už pred jej vymenovaním do vedenia RTS. Nebolo totiž jasné, či splnila zákonom stanovené podmienky na výkon tejto funkcie.

Po nedeľňajšom víťazstve Študentskej kandidátky nad Vučičovou koalíciou sa štátna televízia RTS dostala pod tlak verejnosti. Študentské hnutie a opozičné strany vyzvali Grčičovú na odstúpenie. Verejnosť vnímala RTS pod jej vedením ako „továreň na propagandu“, ktorá systematicky ignorovala protivládne protesty, zamlčovala korupčné kauzy a realitu v krajine. Tlak na jej dovolanie však prišiel aj priamo zvnútra televízie.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelské trhy po voľbách klesli, šekel stratil vyše dve percentá

Izraelská mena, akcie aj dlhopisy sa v stredu dostali pod tlak po priebežných výsledkoch volieb. Blok premiéra Benjamina Netanjahua prekonal očakávania, no parlamentnú väčšinu nezískal.

Šekel oslabil o viac než dve percentá na 3,1208 za dolár. Smeroval tak k najhoršiemu dňu od obdobia po útokoch Hamasu z októbra 2023. Vymazal utorkové zisky, keď vysoká volebná účasť posilnila očakávania zmeny vlády.

Telavivský akciový index TA-125 klesol o 2,5 percenta, najvýraznejšie za vyše štyri mesiace. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov stúpol takmer o päť bázických bodov na 4,13 percenta.

Po spočítaní približne 86 percent hlasov médiá predpokladali 53 kresiel pre Netanjahuov blok, 48 pre opozičný blok jeho rivala Gadiho Eisenkota a 19 pre arabské strany. Na väčšinu treba 61 mandátov. Konečné výsledky sa očakávajú vo štvrtok.

Časť investorov dúfala, že výmena kabinetu zlepší vzťahy so západnými spojencami, zmierni regionálne napätie a ukončí spornú reformu súdnictva.

Analytici varujú pred krehkou vládou, pokračujúcou neistotou či ďalšími voľbami. Rizikom zostáva eskalácia konfliktu s Iránom. Bez nej však podľa analytika Abdallu Saleha pohyby trhov odrážajú skôr náladu investorov než zmenu základných podmienok izraelskej ekonomiky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Briti dostanú pomoc s energiami, banky zaplatia vyššiu daň

Britská vláda prispeje domácnostiam na vysoké účty za energie a poskytne daňové úľavy vybraným podnikom. Bankám a firmám v oblasti hazardu naopak dane zvýši. Opatrenia predstavil minister financií John Healey vo svojom prvom rozpočte.

Príspevok 100 libier dostane viac než 20 miliónov domácností žijúcich v nehnuteľnostiach s nižšou hodnotou. Pomoc má zmierniť dosahy drahých energií na chudobnejších Britov a štát bude stáť približne 2,6 miliardy libier.

Banková daň sa od januára zvýši o tri percentuálne body na obdobie 15 mesiacov. Vyššie zdanenie hazardu má pomôcť vykompenzovať úľavy pre maloobchod, hotely, reštaurácie a podniky poskytujúce voľnočasové aktivity.

Minister zverejnil aj aktualizovanú hospodársku prognózu vychádzajúcu z údajov Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť. Tento rok má ekonomika vzrásť o 1,2 percenta, mierne rýchlejšie, než vláda predpokladala v marci.

Výhľad na rok 2027 sa však výrazne zhoršil. Namiesto pôvodne očakávaných 1,6 percenta má rast dosiahnuť iba jedno percento.

Prognóza na rok 2028 zostala nezmenená. V nasledujúcich dvoch rokoch sa očakáva o niečo rýchlejší rast, než naznačovali predchádzajúce odhady.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Parolin: Totality padli, túžba ovládať ľudí zostáva

Totalitné režimy minulosti patria do dejín, samotný fenomén však nezanikol. Kardinál Pietro Parolin na konferencii v Ríme varoval pred pretrvávajúcim pokušením človeka „byť ako Boh“, kontrolovať život a myslenie ľudí a vnucovať im vlastné ideologické presvedčenie.

Vatikánsky štátny sekretár vystúpil 28. októbra na Pápežskej Gregoriánskej univerzite počas otvorenia medzinárodnej konferencie o vzťahu Svätej stolice k totalitným systémom 20. storočia.

S odkazom na encykliku pápeža Leva XIV. Magnifica humanitas pripomenul, že sloboda a demokracia nestoja iba na pravidlách a postupoch. Vyžadujú súlad s faktmi, úsilie o dobro jednotlivcov i spoločnosti a vernosť pravde.

Komunizmus, národný socializmus a fašizmus podľa Parolina sľubovali spoločenskú utópiu. Nahradením Boha triedou, rasou či štátom vytvárali „politické náboženstvá“, ktoré rozpúšťali jednotlivca vo všeobsiahlom kolektíve. Komunizmus a národný socializmus označil za nezlučiteľné s kresťanstvom a pripomenul prenasledovanie Cirkvi.

(vaticannews, bak)

Minúta  |  

Plyn prekonal sto eur, Brusel varuje pred ťažkou zimou

Európska referenčná cena zemného plynu v stredu prvýkrát od decembra 2022 prekročila sto eur za megawatthodinu. Holandský kontrakt TTF s dodaním v najbližšom mesiaci dosiahol o 16.00 h hodnotu 100,37 eura, pričom počas dňa vzrástol o vyše štyri percentá. Pred februárovým začiatkom vojny s Iránom stál približne 32 eur.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen varoval, že Únia čelí ďalšej energetickej kríze a náročnej zime pre obyvateľov aj hospodárstvo.

Vojna narušila dodávky skvapalneného zemného plynu, najmä z Kataru. Zásobníky EÚ boli 21. októbra naplnené na 75 percent, výrazne pod obvyklým cieľom 90 percent k začiatku novembra. Jeho uplatňovanie však štáty mohli prispôsobiť.

Podľa agentúry ACER konflikt zvýšil európsky účet za dovoz plynu o 18 až 33 miliárd eur. Spojené štáty už zabezpečujú približne 30 percent dodávok. Konkurencia s Áziou o voľné náklady môže priniesť ďalšie cenové výkyvy. Dopyt je však asi o pätinu nižší než pred krízou v roku 2022.

Komisia očakáva napätý trh s naftou aj v roku 2027 a chce zvýšiť výkon európskych rafinérií. Únia zároveň skúma dlhodobú dohodu o dodávkach LNG s Kanadou. Ministri energetiky sa stretnú vo štvrtok.

(euronews, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.