Preskočiť na obsah
  |  

Izraelské trhy po voľbách klesli, šekel stratil vyše dve percentá

Izraelská mena, akcie aj dlhopisy sa v stredu dostali pod tlak po priebežných výsledkoch volieb. Blok premiéra Benjamina Netanjahua prekonal očakávania, no parlamentnú väčšinu nezískal.

Šekel oslabil o viac než dve percentá na 3,1208 za dolár. Smeroval tak k najhoršiemu dňu od obdobia po útokoch Hamasu z októbra 2023. Vymazal utorkové zisky, keď vysoká volebná účasť posilnila očakávania zmeny vlády.

Telavivský akciový index TA-125 klesol o 2,5 percenta, najvýraznejšie za vyše štyri mesiace. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov stúpol takmer o päť bázických bodov na 4,13 percenta.

Po spočítaní približne 86 percent hlasov médiá predpokladali 53 kresiel pre Netanjahuov blok, 48 pre opozičný blok jeho rivala Gadiho Eisenkota a 19 pre arabské strany. Na väčšinu treba 61 mandátov. Konečné výsledky sa očakávajú vo štvrtok.

Časť investorov dúfala, že výmena kabinetu zlepší vzťahy so západnými spojencami, zmierni regionálne napätie a ukončí spornú reformu súdnictva.

Analytici varujú pred krehkou vládou, pokračujúcou neistotou či ďalšími voľbami. Rizikom zostáva eskalácia konfliktu s Iránom. Bez nej však podľa analytika Abdallu Saleha pohyby trhov odrážajú skôr náladu investorov než zmenu základných podmienok izraelskej ekonomiky.

(reuters, bak)

  |  

Briti dostanú pomoc s energiami, banky zaplatia vyššiu daň

Britská vláda prispeje domácnostiam na vysoké účty za energie a poskytne daňové úľavy vybraným podnikom. Bankám a firmám v oblasti hazardu naopak dane zvýši. Opatrenia predstavil minister financií John Healey vo svojom prvom rozpočte.

Príspevok 100 libier dostane viac než 20 miliónov domácností žijúcich v nehnuteľnostiach s nižšou hodnotou. Pomoc má zmierniť dosahy drahých energií na chudobnejších Britov a štát bude stáť približne 2,6 miliardy libier.

Banková daň sa od januára zvýši o tri percentuálne body na obdobie 15 mesiacov. Vyššie zdanenie hazardu má pomôcť vykompenzovať úľavy pre maloobchod, hotely, reštaurácie a podniky poskytujúce voľnočasové aktivity.

Minister zverejnil aj aktualizovanú hospodársku prognózu vychádzajúcu z údajov Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť. Tento rok má ekonomika vzrásť o 1,2 percenta, mierne rýchlejšie, než vláda predpokladala v marci.

Výhľad na rok 2027 sa však výrazne zhoršil. Namiesto pôvodne očakávaných 1,6 percenta má rast dosiahnuť iba jedno percento.

Prognóza na rok 2028 zostala nezmenená. V nasledujúcich dvoch rokoch sa očakáva o niečo rýchlejší rast, než naznačovali predchádzajúce odhady.

(tasr, bak)

  |  

Parolin: Totality padli, túžba ovládať ľudí zostáva

Totalitné režimy minulosti patria do dejín, samotný fenomén však nezanikol. Kardinál Pietro Parolin na konferencii v Ríme varoval pred pretrvávajúcim pokušením človeka „byť ako Boh“, kontrolovať život a myslenie ľudí a vnucovať im vlastné ideologické presvedčenie.

Vatikánsky štátny sekretár vystúpil 28. októbra na Pápežskej Gregoriánskej univerzite počas otvorenia medzinárodnej konferencie o vzťahu Svätej stolice k totalitným systémom 20. storočia.

S odkazom na encykliku pápeža Leva XIV. Magnifica humanitas pripomenul, že sloboda a demokracia nestoja iba na pravidlách a postupoch. Vyžadujú súlad s faktmi, úsilie o dobro jednotlivcov i spoločnosti a vernosť pravde.

Komunizmus, národný socializmus a fašizmus podľa Parolina sľubovali spoločenskú utópiu. Nahradením Boha triedou, rasou či štátom vytvárali „politické náboženstvá“, ktoré rozpúšťali jednotlivca vo všeobsiahlom kolektíve. Komunizmus a národný socializmus označil za nezlučiteľné s kresťanstvom a pripomenul prenasledovanie Cirkvi.

(vaticannews, bak)

  |  

Plyn prekonal sto eur, Brusel varuje pred ťažkou zimou

Európska referenčná cena zemného plynu v stredu prvýkrát od decembra 2022 prekročila sto eur za megawatthodinu. Holandský kontrakt TTF s dodaním v najbližšom mesiaci dosiahol o 16.00 h hodnotu 100,37 eura, pričom počas dňa vzrástol o vyše štyri percentá. Pred februárovým začiatkom vojny s Iránom stál približne 32 eur.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen varoval, že Únia čelí ďalšej energetickej kríze a náročnej zime pre obyvateľov aj hospodárstvo.

Vojna narušila dodávky skvapalneného zemného plynu, najmä z Kataru. Zásobníky EÚ boli 21. októbra naplnené na 75 percent, výrazne pod obvyklým cieľom 90 percent k začiatku novembra. Jeho uplatňovanie však štáty mohli prispôsobiť.

Podľa agentúry ACER konflikt zvýšil európsky účet za dovoz plynu o 18 až 33 miliárd eur. Spojené štáty už zabezpečujú približne 30 percent dodávok. Konkurencia s Áziou o voľné náklady môže priniesť ďalšie cenové výkyvy. Dopyt je však asi o pätinu nižší než pred krízou v roku 2022.

Komisia očakáva napätý trh s naftou aj v roku 2027 a chce zvýšiť výkon európskych rafinérií. Únia zároveň skúma dlhodobú dohodu o dodávkach LNG s Kanadou. Ministri energetiky sa stretnú vo štvrtok.

(euronews, bak)

  |  

Za Plutom objavili kandidáta na trpasličiu planétu

Vedci pomocou nového Observatória Very C. Rubinovej v Čile identifikovali ľadové teleso, ktoré by mohlo rozšíriť zoznam trpasličích planét slnečnej sústavy. Objekt s označením 2026 ED138 má odhadovaný priemer 600 až 1500 kilometrov.

Obieha približne 46-krát ďalej od Slnka než Zem. Pluto sa na porovnanie nachádza v priemernej vzdialenosti zodpovedajúcej asi 40-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka.

Na potvrdenie zaradenia sú potrebné ďalšie pozorovania. Trpasličia planéta musí mať dostatočnú hmotnosť, aby ju vlastná gravitácia sformovala do približne guľatého tvaru. Nové teleso túto podmienku zrejme spĺňa, jeho veľkosť a zloženie však zostávajú neisté.

Astrofyzik Matt Holman z Centra pre astrofyziku Harvardovej univerzity a Smithsonovho inštitútu, ktorý objekt ako prvý spozoroval, označil určenie jeho rozmerov za hlavnú úlohu. Pozorovaná jasnosť totiž závisí od veľkosti aj odrazivosti povrchu. Pomôcť môže čilské observatórium ALMA, ktoré dokáže zachytiť žiarenie vyžarované samotným telesom.

Ak sa predpoklad potvrdí, 2026 ED138 sa zaradí medzi najväčšie trpasličie planéty. Medzinárodná astronomická únia zatiaľ uznáva päť: Pluto, Eris, Haumeu, Makemake a Ceres.

Objav oznámili na vedeckom stretnutí v americkom Spokane.

(reuters, bak)

  |  

PS pozýva opozíciu na 17. november, Remišová má výhrady

Progresívne Slovensko pozvalo opozičné strany na zhromaždenie 17. novembra na bratislavskom Námestí SNP. Zástupcovia politických subjektov majú vystúpiť o 17.30 h, zapojí sa aj občianska spoločnosť.

Podľa predsedu PS Michala Šimečku má podujatie pripomenúť hodnoty demokracie, slobody a právneho štátu a vyslať vláde odkaz, že budúci rok skončí. Nechce z neho robiť stranícku akciu.

Účasť potvrdili SaS, Demokrati, KDH a Maďarská aliancia. Pozvanie dostali aj Hnutie Slovensko, Sme rodina, Sulíkovci, Konzervatívci – Kresťanská únia a Za ľudí.

Hnutie Slovensko tvrdí, že Šimečka jeho predstaviteľov zatiaľ osobne nekontaktoval, stanovisko oznámi vo štvrtok. Vtedy sa vyjadria aj Konzervatívci. Sme rodina pozvánku posúdi.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová podporila spoločné vystúpenie opozície, za riskantné však označila prizvanie strán z opačného hodnotového spektra. Namieta voči subjektom, ktoré podľa nej dehonestovali čestných policajtov, podporovali kandidátov Smeru alebo spolupracovali s Republikou.

Šimečku preto požiadala, aby zámer prehodnotil. Nie každú stranu mimo vlády podľa nej možno považovať za hodnotovú a proeurópsku opozíciu.

(tasr, bak)