Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hotovosť rozhoduje, investori prehodnocujú výdavky na AI

Investori na Wall Street menia prístup k technologickým spoločnostiam investujúcim do umelej inteligencie. Kým donedávna oceňovali rozsiahle výdavky na výpočtovú infraštruktúru, teraz čoraz viac sledujú, či firmy dokážu ďalšie investície financovať z vlastných zdrojov.

Tento posun sa prejavil v stredajšom obchodovaní. Akcie Microsoftu po zverejnení výsledkov vzrástli o viac ako tri percentá v obchodovaní po uzavretí burzy, zatiaľ čo Alphabet, materská spoločnosť Googlu, stratil takmer desať percent.

Microsoft vykázal voľný peňažný tok 18,6 miliardy dolárov, takmer o desať miliárd viac, než očakávali analytici. Do výpočtovej infraštruktúry pritom investoval 45,2 miliardy dolárov a tržby cloudovej služby Azure zvýšil o 48 percent.

Alphabet naopak zaznamenal záporný voľný peňažný tok 9,07 miliardy dolárov. Hoci tržby Google Cloud stúpli viac než dvojnásobne, vysoké investície tento rast zatienili. Obavy investorov prehĺbil aj slabší než očakávaný rast príjmov z vyhľadávania Google.

Akcie Oracle medzitým posilnili takmer o 11 percent po oznámení plánu obmedziť externé financovanie a dosiahnuť kladný peňažný tok v druhej polovici fiškálneho roka 2028.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Fed sadzby nemení, Warsh nevidí prehriatu ekonomiku

Americká centrálna banka ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu v pásme 3,75 až štyri percentá napriek pretrvávajúcej inflácii. Rozhodnutie zodpovedalo očakávaniam trhov, nebolo však jednohlasné.

Guvernérka Lisa Cooková a šéfka clevelandského Fedu Beth Hammacková ako jediné z dvanástich hlasujúcich členov menového výboru presadzovali zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu. Takýto krok banka naposledy schválila v septembri.

Fed upozornil, že inflácia zostáva zvýšená. Ďalší postup chce určovať podľa nových údajov s cieľom zabezpečiť jej včasný návrat k dvom percentám. Ekonomická aktivita podľa banky rastie silným tempom, čo predstavuje priaznivejšie hodnotenie než v septembri.

Predseda Fedu Kevin Warsh na tlačovej konferencii odmietol názor, že americká ekonomika je prehriata. Väčšina jeho kolegov podľa neho tento záver nezdieľa ani napriek určitým dopytovým tlakom vyvolaným rozmachom investícií do umelej inteligencie.

Hospodárstvo podľa Warsha smeruje správnym smerom a cieľom banky nie je brzdiť jeho fungovanie. Samotný rast podľa neho nespôsobuje infláciu ani nesťažuje prácu Fedu.

Warsh zároveň poukázal na zlepšenie produktivity, hoci ju nemožno presne merať. Väčšina tohto zlepšenia podľa neho predchádzala súčasným diskusiám o superinteligencii.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Arabské strany podporia menšinovú vládu, do koalície vstúpiť nechcú

Líder Spoločnej kandidátky arabských strán Júsuf Džabarín je ochotný podporiť izraelskú vládu vedenú opozíciou, ktorá by nahradila kabinet Benjamina Netanjahua. Priamy vstup do koalície však odmieta.

V rozhovore pre agentúru AFP to odôvodnil pokračujúcou vojnou v Pásme Gazy, výstavbou osád na Západnom brehu Jordánu a ďalšími otázkami.

Podpora arabských poslancov by mohla Gadimu Eisenkotovi umožniť zostaviť menšinový kabinet. Podľa AFP však málokto z pozorovateľov očakáva, že by takáto vláda vydržala dlhodobo.

Arabskí občania tvoria približne pätinu izraelského obyvateľstva. Na utorkových voľbách sa zúčastnili v bezprecedentnom počte. Agentúra ich mobilizáciu pripisuje hnevu voči ultranacionalistickej vízii Netanjahuovej vlády a jej politike voči palestínskym územiam.

Likud v stredu obvinil arabské strany z „ukradnutia“ volieb prostredníctvom korupcie, vyhrážok, násilia, klamstiev a zakázaného softvéru. Dôkazy nepredložil, tvrdí však, že ich poskytne príslušným orgánom.

Eisenkot a väčšina jeho spojencov dosiaľ spoluprácu s arabskými poslancami odmietali. Líder Demokratov Jair Golan ich naopak vyzval na partnerstvo pri vytváraní vlády zmien. Odmietol pritom Netanjahuovo rozdeľovanie hlasov na židovské a arabské, ktoré označil za rasistické.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Bolsonaro tvrdí z USA, že je „skutočným prezidentom“

Brazílsky senátor Flávio Bolsonaro, ktorý po neúspechu v prezidentských voľbách ušiel do Spojených štátov, vo svojom stredajšom vyhlásení uviedol, že on je „skutočným prezidentom Brazílie“, informuje agentúra AFP a AP. „Chcem povedať nielen svojim 60 miliónom voličov, ale aj celému brazílskemu ľudu, že som zvoleným prezidentom a že zločinci, ktorí ukradli voľby v Brazílii, sú súčasťou zločineckej organizácie, ktorá nastolila tyraniu,“ uviedol Bolsonaro vo vyhlásení zverejnenom na platforme X, v ktorom ostro odsúdil „volebné podvody“.

„Odtiaľto (z USA) budem viesť opozíciu,“ dodal. Agentúra AFP v stredu informovala, že Bolsonaro odcestoval do Spojených štátov, kde žije jeho brat Eduardo. Stalo sa tak po tom, ako argentínska vláda oznámila, že Bolsonaro v utorok po odchode z vlasti pricestoval do Argentíny a následne pokračoval do Ekvádoru.

V nedeľňajšom druhom kole brazílskych prezidentských volieb zvíťazil úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva so ziskom 51,8 percenta hlasov pred Bolsonarom so 48,2 percentami. Bolsonaro odmieta priznať svoju prehru a Lulu obvinil zo zneužitia moci a avizoval právne kroky. Jeho otec, bývalý prezident Jair Bolsonaro, bol v septembri minulého roka odsúdený na 27 rokov väzenia za sprisahanie s cieľom udržať sa pri moci napriek prehre vo volebnom súboji s Lulom da Silvom v roku 2022. Svoju vinu naďalej odmieta a tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania.

Flávio Bolsonaro je navyše vyšetrovaný brazílskym Najvyšším súdom, ktorý ho obvinil z korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov. Súd mu nariadil, aby do utorkového poludnia odovzdal svoj civilný aj diplomatický pas. Policajný zdroj pre AFP v utorok povedal, že toto nariadenie nerešpektoval a pasy mu boli zneplatnené.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Petr Pavel vyznamenal osobnosti

Český prezident Pavel v stredu pri príležitosti Dňa vzniku samostatného československého štátu ocenil na Pražskom hrade 51 osobností. Vyznamenal napríklad gymnastku Věru Čáslavskú, filmového režiséra a držiteľa Oscara Miloša Formana či herečku Ivu Janžurovú. Ocenenie si odniesol aj youtuber Jiří Burýšek, ktorý sa okrem iného venuje odhaľovaniu manipulácií a dezinformácií.

Všetkých vyznamenaných podľa Pavla spája ochota urobiť viac, než sa od občana bežne očakáva. V jeho prejave tiež zaznelo viacero apelov smerom k politikom aj spoločnosti.

Český prezident podotkol, že vo formovaní budúcnosti krajiny majú dôležitú rolu všetci jej občania, pričom by sa mali snažiť pomáhať smerovať ju vpred. Vyjadril však obavy, že sa ľudia v poslednej dobe tejto zodpovednosti zriekajú. „V rokoch, ktoré prežívame v relatívnom bezpečí a dostatku, sa uchyľujeme k pohodlnosti, ktorá uhýba pred nepríjemnými správami, náročnými úlohami, pred odrieknutím si niečoho. Prehliadame alebo nechceme vidieť zreteľné signály kríz, ktoré môžu nastať,“ zdôraznil.

Spoločnosť podľa jeho slov dúfa, že ju krízy nakoniec minú a všetko dobre skončí - ako v rozprávke. Apeloval preto na vládu a ďalších politikov, aby ľuďom vysvetľovali potrebu pripravovať sa na situácie, ktoré ešte nenastali, ale môže k nim dôjsť. Krajina, ktorá sa bojí počuť pravdu, podľa neho stráca schopnosť sebareflexie a stáva sa zraniteľnou.

Na ceremónii sa zúčastnili najvyšší ústavní činitelia, poslanci, senátori, rektori, veľvyslanci a ďalší hostia vrátane bývalého českého prezidenta Václava Klausa s manželkou a vdovy po československom a českom exprezidentovi Václavovi Havlovi Dagmar Havlovej. Exprezident Miloš Zeman na Pražský hrad neprišiel. Na udeľovaní štátnych vyznamenaní sa nezúčastnil už štvrtýkrát po sebe.

(tasr)

Minúta  |  

Berlín presadil vypustenie pridruženého členstva Kanady

Európska únia odstránila z návrhu spoločnej deklarácie s Kanadou zmienku o „pridruženom členstve“. Na naliehanie Nemecka ju nahradil záväzok „čoraz užšieho pridruženia“, ktoré však neznamená plné členstvo.

Dokument majú prijať na samite vo štvrtok a piatok v Montreale. Kancelária predsedu Európskej rady Antónia Costu o formulácii intenzívne rokovala s členskými štátmi, predovšetkým s Berlínom.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v septembri navrhla, aby sa Kanada stala prvým pridruženým členom Únie. Výhrady k pôvodnému návrhu deklarácie však vzniesli Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Grécko.

Berlín chce najprv vymedziť konkrétny obsah užšej spolupráce s Ottawou. Odmieta ho zasadiť do pojmu, ktorý európske zmluvy nepoznajú a mohol by mať významné právne dôsledky. Kancelár Friedrich Merz pritom podobný status predtým navrhol pre Ukrajinu ako cestu k bezpečnostným zárukám pred plným členstvom.

Kanadský premiér Mark Carney uprednostňuje označenie „aliancia pre budúcnosť“. Sústreďuje sa na obsah dohody a terminológiu ponecháva Únii.

Upravený text opäť predložili na schválenie takzvanou tichou procedúrou. Prijatý bude, ak proti nemu členské štáty do stredajšieho popoludnia nevznesú námietky.

(euronews, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.