Preskočiť na obsah
  |  

Hasiči odmietajú výhrady SaS k nákupu sanitiek

Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) odmieta kritiku opozičnej SaS týkajúcu sa nákupu hasičských sanitiek. Technické požiadavky podľa zboru vychádzajú z praktických skúseností a podmienok, v ktorých vozidlá zasahujú.

Hasiči vysvetlili, že odkazy na austrálsko-novozélandské a americké normy slúžia na preukázanie bezpečnosti a funkčnosti fixačného koľajnicového systému. Neurčujú krajinu jeho výroby a súťaž pripúšťa aj rovnocenné výrobky a normy.

Požadovaný výkon motora a počet prevodových stupňov predstavujú podľa HaZZ minimálne hodnoty, nie presne určené parametre. Zbor zdôraznil, že požiadavky zohľadňujú hmotnosť plne vybaveného vozidla aj potrebu zásahov mimo spevnených ciest.

SaS v stredu oznámila, že pre podozrenia z účelového nastavenia zákazky podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad. Poslanec Juraj Krúpa poukázal na technické špecifikácie aj odhadovanú sumu nákupu. Upozornil tiež, že dodávateľa sanitiek zastupuje spoločnosť dodávajúca hasičské autá, ktoré vyšetruje polícia.

Hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann uviedol, že Krúpove tvrdenia sú v rozpore so zverejnenou dokumentáciou. Podľa neho poslanec nesprávne uviedol počet uchádzačov a zamieňa predpokladanú hodnotu zákazky s predloženou ponukou.

(tasr, lud)

  |  

Opozícia chce po voľbách preveriť zmluvy s Westinghouse

Opozičné strany PS, SaS, Hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati avizovali, že po parlamentných voľbách preveria zmluvy týkajúce sa výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Americkému veľvyslanectvu zároveň poslali otvorený list, v ktorom kritizujú postup vlády pri príprave projektu.

Reagovali na stredajší podpis zmluvy medzi Jadrovou energetickou spoločnosťou Slovenska (JESS) a americkou firmou Westinghouse o poskytovaní služieb predbežného projektového inžinieringu.

Podpredseda PS Ivan Štefunko vyhlásil, že opozícia urobí všetko pre to, aby sa proces prípravy projektu nestal nezvratným. Poslanec SaS Karol Galek kritizoval postup vlády a vyslovil podozrenia z politickej korupcie.

Predstavitelia opozície v liste zdôraznili, že podporujú jadrovú energetiku aj spoluprácu s americkými spoločnosťami. Namietajú však absenciu súťaže, verejného posúdenia alternatív a hodnoty projektu za peniaze či dostatočného zapojenia parlamentu.

Premiér Robert Fico (Smer) naopak deklaroval zámer zabezpečiť nezvratnosť prípravy projektu aj po voľbách v roku 2027. Nový jadrový zdroj s plánovaným výkonom 1 100 megawattov by mohol začať fungovať do roku 2040.

(tasr, lud)

  |  

Po útoku na železničnú stanicu v Dnipre hlásia mŕtvych

Ruský dronový útok na hlavnú železničnú stanicu v ukrajinskom meste Dnipro si vyžiadal 13 obetí. Dron zasiahol nástupište, na ktorom sa nachádzali cestujúci pripravujúci sa na odchod vlaku. Najmenej ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol oblastný gubernátor Oleksandr Hanža.

Ukrajinská štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznycia informovala, že na nástupište dopadol dron s prúdovým pohonom. V tom čase sa tam pripravoval na odchod prímestský vlak smerujúci do neďalekého Záporožia.

Podľa železníc sa cestujúci nachádzali na nástupišti napriek upozorneniu na zvýšené nebezpečenstvo. Na miesto útoku dorazili záchranné tímy.

Primátor Dnipra Borys Filatov na Telegrame potvrdil vysoký počet obetí a zranených. „Mnoho ľudí zahynulo. Veľa ďalších utrpelo zranenia,“ uviedol.

(reuters, lud)

  |  

V Poľsku odsúdili biskupa za zatajenie zneužívania detí

Poľský súd vo štvrtok uznal biskupa Andrzeja Jeża vinným z toho, že úradom neoznámil sexuálne zneužívanie maloletých dvoma kňazmi zo svojej diecézy. Podľa agentúry Reuters ide o najvýznamnejší prípad tohto druhu týkajúci sa predstaviteľa katolíckej cirkvi v Poľsku.

Súd v juhopoľskom Tarnove mu uložil dvojročný trest obmedzenia slobody, ktorý majú vykonávať prostredníctvom zrážok zo mzdy. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, informovala agentúra PAP.

Jeż vinu odmietol. Oneskorené oznámenie prípadov vysvetľoval nejednoznačnosťou trestnoprávnych predpisov a osobitnými okolnosťami jednotlivých prípadov.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď katolícka cirkev v Poľsku čelí dôsledkom viacerých škandálov spojených so sexuálnym zneužívaním. V roku 2024 odstúpili biskup a arcibiskup pre zanedbanie povinností pri riešení prípadov sexuálneho zneužívania.

Kauzy postupne oslabujú dôveru verejnosti v cirkev, ktorá má v Poľsku tradične významné postavenie. Podľa prieskumu agentúry IBRiS z roku 2025 jej dôverovalo 35 percent Poliakov, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo 58 percent.

(reuters, lud)

  |  

SaS predstavila plán ozdravenia ekonomiky

Opozičná SaS chce do konca budúceho štvorročného volebného obdobia znížiť deficit štátneho rozpočtu pod tri percentá HDP. Vo štvrtok predstavila plán, ktorý počíta s podporou hospodárskeho rastu, úsporami v štátnej správe a obmedzením plošných sociálnych dávok.

Predseda strany Branislav Gröhling zdôraznil, že konsolidácia nemá ísť na úkor obyvateľov. SaS chce v prvom roku vládnutia zaviesť rovnú 19-percentnú daň z príjmov pre zamestnancov aj firmy, zjednodušiť sadzby DPH a upraviť odvody živnostníkov podľa skutočných príjmov.

V druhom roku plánuje reformu odvodov, zavedenie odvodových stropov a rušenie nepotrebných úradov či administratívnych agend. Podľa podpredsedu Mariána Viskupiča by reforma verejnej správy mohla ušetriť štátu minimálne jednu až dve miliardy eur ročne.

Strana zároveň navrhuje nahradiť plošné dávky adresnou pomocou. Zmeny by sa dotkli 13. dôchodkov, obedov zadarmo aj energopomoci, ktorú chce nahradiť príspevkom na bývanie.

Peniaze na podporu ekonomiky chce SaS získať efektívnejším fungovaním štátu a lepším výberom daní. Plán má podľa strany stabilizovať verejný dlh a obnoviť udržateľný hospodársky rast.

(tasr, lud)

  |  

Lagardová oznámila odchod z čela Európskej centrálnej banky

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová vo štvrtok oznámila, že 7. februára 2027 odstúpi z funkcie. Jej mandát sa mal pôvodne skončiť až v októbri budúceho roka. Rozhodnutie potvrdila ECB vo vyhlásení.

Predčasný odchod poskytne súčasným lídrom Európskej únie čas vybrať jej nástupcu ešte pred francúzskymi prezidentskými voľbami. Medzi hlavných kandidátov na jej nástupcu patria bývalí guvernéri centrálnych bánk Holandska a Španielska Klaas Knot a Pablo Hernández de Cos.

O možnom odchode Lagardovej sa špekulovalo niekoľko mesiacov. Ako jedno z jej možných ďalších pôsobísk sa spomínalo Svetové ekonomické fórum.

Predseda Európskej rady António Costa oznámil, že proces výberu nástupcu Lagardovej sa začne ešte vo štvrtok. Cieľom je zabezpečiť plynulé odovzdanie vedenia banky a včasné rozhodnutie o jej novom prezidentovi.

ECB sa pritom nachádza uprostred cyklu zvyšovania úrokových sadzieb. Snaží sa zabrániť tomu, aby sa rast cien ropy súvisiaci s vojnou v Iráne premietol aj do ďalších cien a miezd.

Zároveň rastú výnosy štátnych dlhopisov, najmä vo vysoko zadlženom Francúzsku, čo zdražuje úvery domácnostiam a podnikom.

Banka má vo štvrtok rozhodnúť o úrokových sadzbách. Očakáva sa ponechanie depozitnej sadzby na úrovni 2,5 percenta, pričom ďalšie zvýšenie môže prísť už v decembri.

(reuters, lud)