Preskočiť na obsah
  |  

Na propagáciu slovenských potravín pôjdu dva milióny eur

Pôdohospodárska platobná agentúra podporí marketingové aktivity 121 slovenských potravinárov sumou presahujúcou dva milióny eur. Úspešným žiadateľom začína zasielať zmluvy, pričom peniaze im vyplatí až po ich podpísaní. Informovalo o tom ministerstvo pôdohospodárstva.

Výrobcovia môžu podporu využiť na preplatenie nákladov spojených s propagáciou svojich výrobkov a značiek. Zahŕňa tvorbu marketingového obsahu, výrobu a tlač propagačných materiálov, reklamné kampane či vybrané služby súvisiace s výrobou obalov.

Pomoc má slovenským potravinárom uľahčiť oslovovanie zákazníkov a posilniť ich postavenie na trhu. Poskytujú ju formou refundácie oprávnených výdavkov, ktoré vznikli od 1. mája 2025 do 30. apríla 2026.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) zdôraznil, že kvalitné slovenské výrobky potrebujú aj účinnú propagáciu. Záujem potravinárov podľa neho potvrdzuje význam podpory.

Agentúra vyzvala úspešných žiadateľov, aby sledovali svoje e-mailové schránky a postupovali podľa pokynov na podpísanie a doručenie zmlúv.

Schéma minimálnej pomoci funguje druhý rok. Vlani agentúra na marketingové aktivity potravinárov vyplatila viac ako dva milióny eur.

(tasr, lud)

  |  

Po zrážke vlakov v Španielsku hľadajú ďalšie obete

Záchranári vo štvrtok pokračujú v prehľadávaní trosiek dvoch vysokorýchlostných vlakov, ktoré sa v stredu zrazili v španielskej provincii Toledo. Nehoda si dosiaľ vyžiadala 68 obetí, pričom záchranné tímy nevylučujú, že vo vrakoch zostali ďalší ľudia.

Hovorkyňa regionálnej vlády Kastílie-La Mancha Esther Padillová uviedla, že záchranári postupujú mimoriadne opatrne. Do pátrania opäť nasadia aj kynologickú jednotku. Žeriavy počas noci odstraňovali časti zničených vozňov.

Ide o najtragickejšiu železničnú nehodu v Európe od vykoľajenia vlaku v španielskom Santiagu de Compostela v roku 2013. Španielska vláda vyhlásila trojdňový štátny smútok.

Minister dopravy Óscar Puente uviedol, že pred zrážkou niekoľko vlakov automaticky zastavilo pre poruchu signalizácie. Jeden z vlakov následne dostal povolenie pokračovať bežnou rýchlosťou, hoci pred ním stál ďalší vlak.

Španielski rušňovodiči vo štvrtok uskutočnili vopred naplánovaný štrajk, ktorým žiadajú systémové zmeny v bezpečnosti železníc. Nehoda zasiahla aj kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami 29. novembra. Lídri dvoch najväčších strán pozastavili predvolebné podujatia.

(reuters, lud)

  |  

Steinmeier varoval pred rastúcou hospodárskou závislosťou od Číny

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyzval Čínu, aby pri úsilí o hospodársku sebestačnosť nevytvárala jednostrannú závislosť iných krajín. Vyplýva to z pripraveného textu jeho štvrtkového prejavu na Pekinskej univerzite, o ktorom informovala agentúra Reuters.

Podľa Steinmeiera je pochopiteľné, že Peking chce chrániť svoje hospodárstvo pred vonkajšími otrasmi, väčšia nezávislosť Číny však nesmie viesť k závislosti a zraniteľnosti ostatných.

Upozornil na obmedzený prístup európskych firiem na čínsky trh, zatiaľ čo do Európy prúdi veľké množstvo čínskeho tovaru podporovaného štátnymi dotáciami. Poukázal aj na čínske obmedzenia vývozu surovín.

Európska únia už označila rastúci obchodný deficit s Čínou za neudržateľný. Nemecko a Francúzsko zároveň navrhli nový mechanizmus rýchlej reakcie proti krajinám, ktoré poškodzujú Úniu.

Steinmeier zdôraznil, že Európa chce zachovať svoju priemyselnú základňu a riešenia hľadať prostredníctvom dialógu. Odmietol vznik nových súperiacich blokov, ktorý by podľa neho ohrozil medzinárodnú bezpečnosť aj svetovú ekonomiku.

S čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom sa má stretnúť v piatok.

(reuters, lud)

  |  

Sporné uznesenie o roku 2027 na Ukrajine zatiaľ neplatí

Uznesenie Ľvovskej oblastnej rady o vyhlásení roku 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), Romana Šuchevyča a Oleha Olžyča zatiaľ nenadobudlo účinnosť.

Šéf Ľvovskej oblastnej vojenskej správy Maksym Kozyckyj to oznámil v liste maršalkovi poľského Sliezskeho vojvodstva Wojciechovi Saługovi. Informovala o tom agentúra PAP.

Kozyckyj uviedol, že uznesenie, ktoré oblastná rada schválila 20. októbra, dosiaľ nepodpísali. Zdôraznil, že rozhodnutia orgánov na všetkých úrovniach musia zohľadňovať zahraničnopolitické záujmy Ukrajiny aj dobré susedské vzťahy s Poľskom.

Zároveň pripomenul citlivosť historických otázok pre oba národy a potrebu diskutovať o nich v atmosfére vzájomného rešpektu, otvorenosti a ochoty porozumieť si. Poďakoval Sliezskemu vojvodstvu za dlhoročnú spoluprácu a pomoc Ukrajincom počas ruskej agresie.

Uznesenie vyvolalo kritiku poľských predstaviteľov. Premiér Donald Tusk následne uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nepodporuje ďalšie kroky Ľvovskej oblastnej rady v tejto veci. Primátor Krakova Łukasz Gibała navrhol v reakcii pozastaviť partnerskú spoluprácu s Ľvovom.

(lud)

  |  

Krajniak odmieta vedúcu úlohu PS v opozícii, nepríde ani na protest

Strana Konzervatívci – Kresťanská únia sa nezúčastní na proteste Progresívneho Slovenska (PS) pri príležitosti 17. novembra. Podľa jej predsedu Milana Krajniaka by spoločnú spomienku na Nežnú revolúciu nemala organizovať iba jedna opozičná strana.

„Nechceme podporovať dojem, že jedinú zmenu voči Ficovej vláde predstavuje PS, pretože to nie je pravda. Odmietame uznávať akúsi vedúcu úlohu PS v opozícii,“ vyhlásil Krajniak.

Konzervatívci tiež odmietajú spájať výročie revolúcie s predvolebnou kampaňou. Namiesto protestu si 17. november pripomenú v bratislavskom Dóme svätého Martina.

Podpredseda strany Richard Vašečka uviedol, že Konzervatívci presadzujú vznik stredopravého bloku, ktorý by podľa nich predstavoval alternatívu k súčasnej vláde aj k PS.

Strana zároveň zdôraznila programové rozdiely s progresívcami. Odmieta oslabovanie práva veta Slovenska v EÚ, Green Deal či zvyšovanie environmentálnych poplatkov. Namiesto toho navrhuje zníženie daní vrátane desaťročnej garancie desaťpercentnej dane z príjmu právnických osôb.

Krajniak zdôraznil, že 17. november má zostať predovšetkým celonárodnou pripomienkou slobody a odvahy občanov, ktorí sa postavili komunistickému režimu.

(est)

  |  

ECB zrejme nezmení úroky. Rieši aj budúcnosť Lagardovej

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok pravdepodobne ponechá úrokové sadzby nezmenené. Pozornosť sa však sústredí aj na rastúce náklady na zadlžovanie Francúzska a možný predčasný odchod prezidentky ECB Christine Lagardovej.

Očakáva sa, že depozitná sadzba zostane na úrovni 2,5 percenta. Banka však môže naznačiť ďalšie zvýšenie už v decembri. Dôvodom sú obavy, že rast cien ropy spôsobený vojnou v Iráne podporí infláciu.

ECB zároveň čelí rastúcim výnosom štátnych dlhopisov, ktoré predražujú úvery vládam, firmám aj domácnostiam. Výrazný problém má Francúzsko, kde investorov znepokojuje vysoký verejný dlh a neistý vývoj verejných financií. Analytici však zatiaľ neočakávajú zásah centrálnej banky.

Lagardová bude pravdepodobne čeliť aj otázkam o svojej budúcnosti. Podľa informácií Reuters by sa už v novembri mohla stať predsedníčkou Svetového ekonomického fóra, hoci jej mandát v ECB sa skončí až o rok.

Za možných nástupcov sa považujú bývalí guvernéri centrálnych bánk Holandska a Španielska Klaas Knot a Pablo Hernández de Cos.

(reuters, est)