Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kandidátka na post berlínskej primátorky sa obáva Hamasu

Elif Eralpová, ktorá je považovaná za ďalšiu možnú primátorku nemeckého hlavného mesta Berlín, sa spolu so svojím manželom boja ľudí s údajnými väzbami na palestínsku teroristickú organizáciu Hamas.

Jej socialistická strana Ľavice (Die Linke) vyhrala septembrové voľby v Berlíne so ziskom 25,7 percenta hlasov a Eralpová sa pripravuje na rokovania o koalícii so Stranou zelených a stredoľavými sociálnymi demokratmi (SPD). Berlín je zároveň jednou zo 16 nemeckých spolkových krajín, čo znamená, že jeho primátor stojí na čele krajinskej vlády a menuje ministra zodpovedného za políciu a vnútornú bezpečnostnú službu.

Meno Ibrahim Ibrahim je v prípade ako problematické. Ide o prominentnú osobnosť berlínskeho propalestínskeho hnutia, ktorá sa 20. septembra zúčastnil na oslavách víťazstva Strany ľavice v berlínskej štvrti Neukölln. Podľa časopisu Der Spiegel Ibrahim predtým označil Yahyu Sinwara, jedného z hlavných organizátorov útoku hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023, za mučeníka.

Ibrahim je hlavnou osobou Spojeného palestínskeho národného výboru, známeho pod nemeckou skratkou VPNK. Berlínska vnútorná spravodajská služba túto organizáciu klasifikuje ako extrémistickú a opisuje ju ako zastrešujúcu skupinu pre stúpencov militantného hnutia Hamas a Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny (PFLP), ktoré sú v Európskej únii označené za teroristické organizácie.

Pro-palestínska frakcia strany Ľavice sa tiež podieľala na politických zoskupeniach po boku Ibrahimovej strany VPNK. Po tom, čo vypukla kontroverzia ohľadom jeho účasti na oslave, regionálna organizácia Strany ľavice verejne vyjadrila solidaritu s ním. Eralpová kritizovala antisemitizmus vo svojej strane a dištancovala sa od kontroverzných výrokov jednotlivých členov.

V sobotu 31. októbra budú delegáti Strany ľavice hlasovať o tom, či vstúpia do koaličných rokovaní, vďaka ktorým by sa Eralpová mohla stať ďalšou berlínskou primátorkou.

(Statement)

Minúta  |  

Saková žiada spoločnú pomoc EÚ, povinné šetrenie odmieta

Európa čelí pokračujúcej energetickej kríze, ktorá vysokými cenami zaťažuje domácnosti, podniky aj verejné rozpočty. Ministerka hospodárstva Denisa Saková na zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu vyzvala na urýchlené spoločné riešenie a uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci.

Kríza podľa nej trvá dlhšie, než sa očakávalo. Štátom dochádzajú zdroje na dlhodobé kompenzácie a súčasné európske pravidlá obmedzujú podporu podnikov. Drahé energie pritom ohrozujú konkurencieschopnosť priemyslu, výrobu aj pracovné miesta.

Ministri energetiky požadujú čo najskoršie spoločné zasadnutie s ministrami financií, ktoré má priniesť koordinovanú ochranu domácností a firiem.

Slovensko odmieta povinné plošné znižovanie spotreby energií. Podľa Sakovej už vysoké účty dostatočne motivujú k úsporám. Úlohou Únie má byť zabezpečenie dostatku energií za prijateľné ceny.

Pred zimou ministerka zdôraznila potrebu diverzifikácie dodávok. Slovensko podľa nej patrí v pomere zásob plynu k ročnej spotrebe medzi päť najlepšie pripravených krajín EÚ.

Pri smerovaní energetiky po roku 2030 presadzuje menej byrokracie, flexibilnejšie pravidlá a zrovnoprávnenie jadrovej energie. Spolu s Českom a Poľskom zároveň žiada európsku stratégiu na ochranu rafinérskeho sektora.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Teherán trvá na podmienkach, reagoval na list JD Vancea

Irán dostal list od amerického viceprezidenta JD Vancea, zatiaľ však naň neodpovedal. Vo štvrtok o tom informovala polooficiálna agentúra Tasním.

Denník The Wall Street Journal deň predtým napísal, že Vance oslovil šéfa iránskej bezpečnostnej rady Mohsena Rezáího, v snahe obnoviť mierové rokovania. Odvolával sa na amerických predstaviteľov a ľudí oboznámených so záležitosťou. Agentúra Reuters správu bezprostredne nedokázala nezávisle overiť.

Podľa Tasnímu Teherán naďalej trvá na splnení svojich siedmich podmienok zo strany Spojených štátov. Akýkoľvek postoj, ktorý tomuto rámcu odporuje, považuje za neprijateľný.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Raši vo výsledkoch volieb nevidí protivládny obrat

Výsledky spojených komunálnych a regionálnych volieb podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho ukázali, že ľudia uprednostnili kontinuitu. Pripomenul, že funkcie obhájili všetci predsedovia krajov a primátori siedmich z ôsmich krajských miest.

Na hlasovaní sa zúčastnila takmer polovica oprávnených voličov. Napriek konsolidácii, vojnám a drahým energiám podľa Rašiho nenastal protivládny obrat, ktorý očakávala opozícia. Celoštátne témy podľa neho výraznejšie zavážili iba v Bratislave.

Zmena nastala v Košiciach, kde Jaroslava Polačeka nahradil nezávislý Ladislav Lörinc podporovaný Košickou stranou. Raši poukázal na neschopnosť opozície dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi.

Hlas získal medzi politickými stranami najviac primátorov a starostov, viac ich mali iba nezávislí kandidáti. Voliči podľa Rašiho rozhodovali podľa osobností a ich životných príbehov.

Spojenie volieb si podľa neho vyžaduje analýzu. Zvýšilo účasť v krajských voľbách, ale aj počet chybných lístkov. Ich podiel odhadol na päť až 10 percent.

Hlas chce volebnou reformou posilniť zastúpenie regiónov v parlamente, v tomto volebnom období ju však už nestihne presadiť.

Raši zároveň označil 25. september 2027 za najpravdepodobnejší termín parlamentných volieb. Konečné rozhodnutie ešte nepadlo.

(tasr, bak)

Minúta  |  

ECB sadzby nemení, drahé energie zvyšujú inflačné riziká

Európska centrálna banka vo štvrtok podľa očakávaní ponechala úrokové sadzby bez zmeny. Kľúčová depozitná sadzba zostáva na úrovni 2,50 percenta.

Banka upozornila, že prudký rast cien energií zvyšuje inflačné riziká a zároveň môže brzdiť hospodársky rast. Varovanie môže posilniť očakávania trhov, že v decembri pristúpi k zvýšeniu sadzieb.

Euro po oznámení krátko prehĺbilo predchádzajúci pokles a strácalo až 0,4 percenta na 1,1105 dolára, najnižšiu úroveň od mája minulého roka. Voči britskej libre sa už pred rozhodnutím dostalo na minimum za 18 mesiacov.

Výnos nemeckých 10-ročných štátnych dlhopisov klesol o šesť bázických bodov na 3,32 percenta. Európske akcie mierne posilnili, širší index STOXX 600 získaval jedno percento.

Pozornosť investorov sa presúva na tlačovú konferenciu vedenia banky, od ktorej očakávajú náznaky ďalšieho vývoja sadzieb.

Prezidentka Christine Lagardeová zároveň oznámila, že 7. februára predčasne odstúpi. Podľa investičného riaditeľa spoločnosti Premier Miton Neila Birrella jej nástupca prevezme banku v náročnej situácii: trhy očakávajú zvyšovanie sadzieb počas budúceho roka, zatiaľ čo energie ohrozujú cenovú stabilitu aj rast ekonomiky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanár: Západný Balkán nesmie pri vstupe do EÚ zostať bokom

Slovensko podporuje členstvo štátov západného Balkánu v Európskej únii a odmieta dvojaký meter voči kandidátom. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár to povedal v Skopje po rokovaní so severomacedónskym kolegom Timčom Mucunským.

Nesúhlasí, aby krajiny regiónu, ktoré na vstup čakajú dlhé roky, predbehli Ukrajina, Moldavsko či Gruzínsko. Ocenil rastúcu pozornosť Bruselu voči západnému Balkánu aj reformné úsilie stabilnej a motivovanej vlády Severného Macedónska.

Bratislava navrhla spojiť niektoré kroky vyžadujúce jednomyseľné hlasovanie, aby sa obmedzili obštrukcie členských štátov. Postup by podľa Blanára nenarušil pravidlá rozširovania zakotvené v európskych zmluvách.

Bilaterálne spory, ktoré brzdia prístupové rokovania, by sa podľa neho dali efektívnejšie riešiť spoločne v Bruseli. Varoval, že bez jasnej a blízkej perspektívy členstva porastie frustrácia a Únia môže región stratiť.

Slovensko chce so Severným Macedónskom rozširovať akademickú, parlamentnú, politickú aj hospodársku spoluprácu. Súčasťou delegácie je ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá má podpísať dohodu alebo memorandum o kultúrnej spolupráci.

Blanár poďakoval aj za podporu slovenskej kandidatúry na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2028 až 2029.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.