Preskočiť na obsah
  |  

Macron viní Národné združenie zo šírenia rasistickej atmosféry

Francúzsky prezident Emmanuel Macron obvinil Národné združenie Marine Le Penovej a spriaznené politické hnutia z vytvárania „atmosféry rasizmu“. V rozhovore zverejnenom v stredu večer tvrdil, že prispeli k odbúravaniu zábran vo verejných vyjadreniach.

Reagoval po piatkovom rasovo motivovanom útoku v Trappes pri Paríži, pri ktorom zahynul 26-ročný Pengo Bossio Wangi a sedem ľudí utrpelo zranenia.

Podľa protiteroristickej prokuratúry 39-ročný podozrivý Kevin T. priznal, že hľadal obete „afrického alebo moslimského typu“. Medzi jeho vecami našli Hitlerovu knihu Mein Kampf a nálepky odkazujúce na Národné združenie. Tvrdil však, že nepodporuje žiadnu stranu.

Poslanec Jean-Philippe Tanguy prezidentove obvinenia odmietol. Za šírenie antisemitizmu, homofóbie a nenávisti označil za zodpovedného Macrona, ktorý Francúzsko vedie deväť rokov.

Politici pravice vrátane Jordana Bardellu spájali tohtomesačné rabovanie po protestoch s prisťahovalectvom bez predloženia dôkazov. Účastníci pietneho pochodu zase obviňovali médiá z podnecovania rasovej nenávisti.

Kritike čelí aj vláda. Sociologička Solène Brunová tvrdí, že normalizácia „krajne pravicových“ myšlienok zasahuje aj jej rady. Ministerku Aurore Bergéovú vyzvali, aby odvolala vyjadrenie, že je legitímne diskutovať o konšpiračnej teórii „veľkej výmeny“.

(reuters, bak)

  |  

Taliansky najvyšší súd potvrdil odstavenie oceliarní Ilva

Taliansky najvyšší súd potvrdil rozhodnutie o odstavení vysokých pecí bývalých oceliarní Ilva v juhotalianskom Tarante zo zdravotných a environmentálnych dôvodov. Vo štvrtok o tom informovali právne zdroje.

Kasačný súd zamietol odvolanie proti verdiktu milánskeho súdu, ktorý nariadil ich zatvorenie.

Rozhodnutie komplikuje úsilie vlády premiérky Giorgie Meloniovej zachrániť najväčšieho výrobcu ocele v krajine. Necelý rok pred parlamentnými voľbami zároveň zvyšuje neistotu o budúcnosti závodu a jeho približne 8-tisíc priamych zamestnancov.

(reuters, bak)

  |  

Mrazničky na amerických základniach mohli napadnúť hackeri

Pentagón vyšetruje augustové poruchy mrazničiek na vojenských základniach v Spojených štátoch ako podozrenie na kybernetický útok. Agentúre Reuters to povedali štyria predstavitelia oboznámení s prípadom. Vyšetrovatelia spolupracujú s Francúzskom, kde podobný útok tento mesiac zasiahol supermarkety.

Poruchy postihli najmenej šesť predajní potravín pre vojenský personál. Na základni Fort Huachuca v Arizone sa mraznička počas noci prepla do rozmrazovacieho režimu, zohriala potraviny a znehodnotila ich.

Reuters nedokázal zistiť, do akej fázy vyšetrovanie dospelo ani či určilo príčinu alebo možného páchateľa. Pentagón potvrdil zapojenie jednotky kybernetického velenia, armádni vyšetrovatelia aj spoluprácu s francúzskymi orgánmi.

Vo Francúzsku hackeri ovládli reguláciu teploty chladiacich zariadení vo viac než 350 prevádzkach. Niektoré jednotky prehriali natoľko, že začali horieť. Podľa odhadu jedného majiteľa supermarketu môžu celkové škody dosiahnuť desiatky miliónov eur.

Dánsky výrobca Danfoss vysvetlil, že mnohé zasiahnuté zariadenia používali zastarané regulátory alebo firmvér. Značku vybavenia na amerických základniach Reuters nezistil.

Odborníci upozorňujú, že pripájanie pôvodne izolovaných regulátorov na internet vytvára bezpečnostné riziká a sabotáž chladenia môže narušiť zásobovanie potravinami.

(reuters, bak)

  |  

Matovič odmietol pozvanie PS na 17. november

Hnutie Slovensko sa nezúčastní na zhromaždení k 17. novembru na Námestí SNP v Bratislave. Igor Matovič odmietol stáť na pódiu so stranami, ktoré nevylúčili povolebnú spoluprácu s vládnou koalíciou.

Hnutie pripravuje vlastné podujatia v siedmich krajských mestách, Bratislavu vynechá. Pozýva na ne PS, SaS, KDH, Demokratov, Za ľudí a hnutie NOVA.

Pozvanie progresívcov odmietli aj Konzervatívci – Kresťanská únia. Výročie Nežnej revolúcie si pripomenú v bratislavskom Dóme svätého Martina. Podľa predsedu Milana Krajniaka nejde o úprimnú spoločnú spomienku opozície, keďže pozývalo iba PS.

Účasť potvrdili SaS, KDH, Demokrati a Maďarská aliancia. Sme rodina o nej ešte bude informovať. Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová podporila myšlienku spájania opozície, za riskantné však označila pozývanie strán z opačného hodnotového spektra na spoločné pódium.

Podľa predsedu PS Michala Šimečku sa zapojí aj občianska spoločnosť. Zástupcovia strán majú vystúpiť o 17.30 h. Cieľom je pripomenúť hodnoty demokracie, slobody a právneho štátu a odkázať vláde, že budúci rok skončí.

(tasr, bak)

  |  

Seniori môžu investovať, nátlakové ponuky sú však rizikom

Pri zhodnocovaní úspor by starší ľudia mali zohľadniť svoje finančné potreby, investičný horizont a mieru rizika. Upozornil na to Marek Sokol zo spoločnosti Universal maklérsky dom.

Varuje pred ponukami vyžadujúcimi rýchle rozhodnutie. Záujemcovia by si mali preveriť podmienky, poplatky, dostupnosť investovaných peňazí aj regulátora produktu. Ak niečomu nerozumejú, odporúča poradiť sa s blízkymi alebo ďalším odborníkom.

Za možnosti na zváženie označil realitné a dlhopisové fondy s nižším rizikovým profilom. Dynamické akciové portfóliá s horizontom 20 až 30 rokov nepovažuje pre seniorov za vhodné. Cieľom má byť ochrana úspor pred infláciou pri rešpektovaní ich potrieb.

Investovanie môže pomôcť aj pri príprave na dôchodok. Podľa jeho príkladu by tridsiatnikovi na dosiahnutie budúcej mesačnej renty vo výške 1 000 eur stačilo odkladať 90 eur mesačne, na rentu 1 500 eur približne 130 eur. Výsledok však závisí od predpokladov výpočtu a vývoja investícií.

Sokol upozornil aj na väčšie ťažkosti ľudí nad 75 rokov pri používaní technológií, ktoré zvyšujú ich zraniteľnosť voči podvodom. Pomôcť môžu vzdelávacie programy, semináre a osveta v médiách.

(tasr, bak)

  |  

Mamografický skríning absolvovala len tretina žien

V roku 2025 podstúpilo skríningovú mamografiu 91 246 žien vo veku 45 až 74 rokov. U 455 sa potvrdila rakovina prsníka. Organizovaný skríning pokryl 16,4 percenta cieľovej populácie, po zahrnutí oportúnneho skríningu približne 32 percent.

Na Slovensku funguje 39 skríningových pracovísk v 31 mestách. Podľa odborníkov však samotná dostupnosť týchto pracovísk na zvýšenie účasti nestačí. Potrebná je spolupráca štátu, poisťovní, zdravotníkov, pacientskych organizácií aj médií.

Vyšetrenie je určené ženám bez príznakov. Vo veku 45 až 74 rokov ho poisťovňa hradí raz za dva roky, ženám vo veku 40 až 44 rokov v rovnakom intervale na odporúčanie gynekológa. Rizikové pacientky majú individuálny plán sledovania. Pri ťažkostiach alebo podozrivom náleze lekár indikuje diagnostiku bez ohľadu na vek.

Rakovina prsníka je najčastejším nádorovým ochorením žien na Slovensku. Ročne pribudne približne 3 500 prípadov a takmer 1 000 pacientiek zomiera. S diagnózou žije viac ako 30-tisíc žien. Približne 90 percent prípadov sa diagnostikuje u žien po 45. roku života, takmer 30 percent v pokročilom alebo metastatickom štádiu. Cieľom skríningu je zachytiť ochorenie pred príznakmi, keď býva liečba úspešnejšia.

(tasr, bak)