Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štefánikovu bustu v Martine odhalili za účasti Rašiho a Okamuru

V Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej pribudla vo štvrtok busta generála Milana Rastislava Štefánika. Podujatie pripravili matičiari so Združením miest a obcí Slovenska v predvečer 108. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa.

Zúčastnili sa na ňom predseda Národnej rady Richard Raši a predseda českej Poslaneckej snemovne Tomio Okamura.

Raši vyzdvihol Štefánikov boj za slovenský národ aj prínos k vzniku Československa. Pripomenul, že spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom presvedčili svetové mocnosti o práve Čechov a Slovákov na vlastný štát. Ocenil tiež jeho zásluhy o budovanie československých légií ešte pred vznikom republiky.

Okamura označil Štefánika za jednu z najvýznamnejších osobností spoločných dejín, vedca, diplomata, vojaka a vlastenca, ktorý chápal potrebu bojovať za slobodu politicky aj so zbraňou.

Zdôraznil, že napriek zániku spoločnej republiky pretrvávajú historické, jazykové a kultúrne väzby, vzájomná úcta aj bratstvo.

Pripomenul tiež rozdielne názory Štefánika, Masaryka a Beneša. „Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, aby sme dokázali spoločné veľké veci,“ odkázal.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Obnova poškodených ekosystémov zaostáva za globálnym cieľom

V 149 krajinách sveta pracujú na obnove 252 miliónov hektárov poškodených ekosystémov. Podľa štvrtkovej správy Programu OSN pre životné prostredie však úsilie výrazne zaostáva za globálnym cieľom obnoviť do roku 2030 približne miliardu hektárov.

Krajiny sa k tomuto záväzku prihlásili v roku 2022 v rámci Kunmingsko-montrealského globálneho rámca pre biodiverzitu. Dohodli sa tiež na účinnej ochrane najmenej 30 percent svetových ekosystémov.

Najväčšia časť obnovovaných území, 192,2 milióna hektárov, sa nachádza v Ázii. Len Čína sa na výmere podieľa v rozlohe 127,4 milióna hektárov. Obnova suchozemských ekosystémov sa už priblížila k polovici stanoveného cieľa, pokrok pri sladkovodných a morských ekosystémoch však zostáva obmedzený.

OSN upozornila, že ročné financovanie obnovy musí do roku 2030 vzrásť zo súčasných 64 na 296 miliárd dolárov.

Podľa správy by obnova 15 percent prioritných ekosystémov mohla zachytiť a uložiť množstvo oxidu uhličitého zodpovedajúce 30 percentám priemyselných emisií a zabrániť 60 percentám vyhynutí druhov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Albánski opoziční poslanci odpálili v parlamente svetlice

Opoziční poslanci v Albánsku vo štvrtok narušili zasadnutie parlamentu odpálením svetlíc. Incident nasledoval po niekoľkých týždňoch protivládnych protestov, počas ktorých študenti požadujú odstúpenie premiéra Ediho Ramu.

Poslanci opozičnej Demokratickej strany zároveň zablokovali prístup k rečníckemu pultu počas hlasovania o zákone týkajúcom sa centrálnej banky. Líder opozície Sali Berisha ostro kritizoval vládnych poslancov a zásahy proti demonštrantom. Počas vystúpenia mu vypli mikrofón.

Študentské protesty vypukli v polovici októbra v Tirane a rozšírili sa do ďalších miest. Demonštranti kritizujú údajnú korupciu vlády, nedostatok pracovných miest a nízku úroveň školstva. Počas nepokojov podpálili vládne budovy a banky či hádzali dlažobné kocky na policajtov.

Rama, ktorý vládne od roku 2013, v nedeľu predstavil opatrenia proti násiliu vrátane pokút 500-tisíc lekov aj pre účastníkov protestov, ktorí sa sami násilia nedopustia.

Premiér zároveň vyzval študentov na dialóg a predstavil ekonomické opatrenia vrátane lacnejších palív a vyššej podpory chudobným rodinám. Ďalšiu demonštráciu plánujú na sobotu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Fínsko vyšetruje výstavbu dátového centra Googlu

Fínska polícia začala trestné vyšetrovanie pre podozrenie z porušenia environmentálnych predpisov pri príprave výstavby dátového centra spoločnosti Google na severe krajiny. Projekt je súčasťou širšieho investičného plánu americkej firmy vo Fínsku v hodnote 15 miliárd dolárov.

Podľa úradov dcérska spoločnosť Googlu Tuike Finland odstraňovala lesný porast a vykonávala odvodňovacie práce neďaleko mesta Muhos ešte pred dokončením zákonom požadovaného posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Polícia upozornila na nejasnosti a nedostatky pri odvodňovaní a hospodárení s vodou na stavenisku. Práve tieto okolnosti bude preverovať. Fínsky dozorný úrad už 6. októbra nariadil Googlu zastaviť prípravné práce zasahujúce do životného prostredia v Muhose aj na ďalšej lokalite.

Google sa k začatiu vyšetrovania bezprostredne nevyjadril. V minulosti uviedol, že prípravné práce spustil na základe svojho chápania zákonných požiadaviek na povolenia.

Plánované investície zahŕňajú dátové centrá, modernizáciu elektrických sietí aj projekty čistej energie a batériových úložísk.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Brusel brzdí národné zákazy sociálnych sietí pre deti

Európska komisia odmietla rakúsky návrh zakázať sociálne siete deťom mladším ako 14 rokov. Členské štáty podľa nej nemajú prijímať vlastné zákony, kým Únia nedohodne spoločné pravidlá ochrany mladistvých na internete.

Hovorca Thomas Regnier oznámil, že Komisia na 12 mesiacov odloží všetky návrhy vnútroštátnych zákonov prekrývajúce sa s pripravovanými jednotnými pravidlami. O návrhoch ďalších krajín vrátane Slovenska a Talianska zatiaľ nerozhodla.

Členské štáty musia takéto návrhy oznamovať Bruselu, aby sa preveril ich súlad s právom EÚ.

Komisia v septembri navrhla zákaz prístupu na sociálne siete pre deti mladšie ako 13 rokov. Do 15 rokov by bol povolený iba obmedzený prístup pod dohľadom.

Brusel sa obáva, že rozdielne vekové hranice v jednotlivých krajinách by mohli spomaliť prijatie spoločnej legislatívy. Dohodu štátov a Európskeho parlamentu o nariadení EU Kids Act očakáva v najbližších mesiacoch.

Postup však bude mať výnimky. Francúzsko má svoj návrh upraviť, Komisia ho pravdepodobne úplne nezablokuje, pretože ho oznámilo ešte pred predstavením celoúnijných pravidiel. Grécko už vlastnú úpravu prijalo a pripravovalo ju pred septembrom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kandidátka na post berlínskej primátorky sa obáva Hamasu

Elif Eralpová, ktorá je považovaná za ďalšiu možnú primátorku nemeckého hlavného mesta Berlín, sa spolu so svojím manželom boja ľudí s údajnými väzbami na palestínsku teroristickú organizáciu Hamas.

Jej socialistická strana Ľavice (Die Linke) vyhrala septembrové voľby v Berlíne so ziskom 25,7 percenta hlasov a Eralpová sa pripravuje na rokovania o koalícii so Stranou zelených a stredoľavými sociálnymi demokratmi (SPD). Berlín je zároveň jednou zo 16 nemeckých spolkových krajín, čo znamená, že jeho primátor stojí na čele krajinskej vlády a menuje ministra zodpovedného za políciu a vnútornú bezpečnostnú službu.

Meno Ibrahim Ibrahim je v prípade ako problematické. Ide o prominentnú osoba berlínskeho propalestínskeho hnutia, ktorá sa 20. septembra zúčastnila na oslavách víťazstva Strany ľavice v berlínskej štvrti Neukölln. Podľa časopisu Der Spiegel Ibrahim predtým označil Jahjá Sinwára, jedného z hlavných organizátorov útoku hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023, za mučeníka.

Ibrahim je hlavnou osobou Spojeného palestínskeho národného výboru, známeho pod nemeckou skratkou VPNK. Berlínska vnútorná spravodajská služba túto organizáciu klasifikuje ako extrémistickú a opisuje ju ako zastrešujúcu skupinu pre stúpencov militantného hnutia Hamas a Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny (PFLP), ktoré sú v Európskej únii označené za teroristické organizácie.

Pro-palestínska frakcia strany Ľavice sa tiež podieľala na politických zoskupeniach po boku Ibrahimovej strany VPNK. Po tom, čo vypukla kontroverzia ohľadom jeho účasti na oslave, regionálna organizácia Strany ľavice verejne vyjadrila solidaritu s ním. Eralpová kritizovala antisemitizmus vo svojej strane a dištancovala sa od kontroverzných výrokov jednotlivých členov.

V sobotu 31. októbra budú delegáti Strany ľavice hlasovať o tom, či vstúpia do koaličných rokovaní, vďaka ktorým by sa Eralpová mohla stať ďalšou berlínskou primátorkou.

(Statement)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.