Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prvý tanker s ruskou naftou vyplával, cieľ zostáva neistý

Tanker Agioi Fanendes preváža prvú zásielku ruskej nafty po dohode Moskvy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Údaje o pohybe lodí naznačovali cestu do New Yorku, správca plavidla však následne oznámil, že cieľový prístav ani krajina zatiaľ neboli určené.

Loď plaviaca sa pod maltskou vlajkou naložila 22. októbra v Primorsku 40-tisíc ton nafty s veľmi nízkym obsahom síry. Podľa údajov LSEG mala do USA doraziť 7. novembra. Kupujúci ani predávajúci neboli bezprostredne známi.

Trump dohodu predstavil ako nástroj na zníženie prudko rastúcich cien nafty pred novembrovými voľbami do Kongresu. Pozastavil tiež uplatňovanie častí nového sankčného zákona proti Rusku a Európe pohrozil zákazom amerického vývozu nafty, ak neuvoľní viac núdzových zásob.

Ak náklad dorazí do Spojených štátov, pôjde o prvý dovoz ruských ropných produktov od zákazu zavedeného Joeom Bidenom v roku 2022.

Kremeľ potvrdil vyplávanie prvého tankera, jeho cieľ však nespresnil. Dohoda zahŕňala zrušenie ruského zákazu vývozu nafty.

Moskva obnovuje dodávky aj tradičným odberateľom. Podľa vicepremiéra Alexandra Novaka by sa vývoz mohol do konca roka vrátiť na obvyklých tri až tri a pol milióna ton mesačne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Orbánove výroky o odpore preverujú úrady

Maďarský Národný úrad vyšetrovania preveruje trestné oznámenie na bývalého premiéra Viktora Orbána pre jeho vyjadrenia o odpore proti vládnej strane Tisza. Podnet je zatiaľ v štádiu dopĺňania. Polícia následne rozhodne, či začne vyšetrovanie.

Orbán 18. októbra na celoštátnom tábore hnutia Digitálne občianske kruhy v Lakiteleku obvinil súčasnú vládu z ničenia výsledkov predchádzajúcich 16 rokov pravicového vládnutia. Trestné stíhania členov svojho niekdajšieho kabinetu označil za pokus zlikvidovať blok Fidesz-KDNP.

Priaznivcov vyzval na boj proti štruktúram Tiszy, ktorú nazval radikálnou, agresívnou a neokomunistickou. Tvrdil, že prostredníctvom štátnych orgánov vyvoláva strach.

Na otázku aktivistov o národnom odpore odpovedal, že krajina naň ešte nie je pripravená. „My sme už v stave, že by sme mohli rozdať vhodné nástroje, niekomu by sa ušiel tupší, inému ostrejší,“ citovali ho médiá.

Premiér Péter Magyar následne pripomenul, že násilná zmena ústavného zriadenia alebo jej presadzovanie hrozbou násilia sa trestá piatimi až 20 rokmi väzenia alebo doživotím. Za prípravu takého činu hrozí jeden až päť rokov. K reakcii na Facebooku pripojil video Orbánovho vystúpenia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Štefánikovu bustu v Martine odhalili za účasti Rašiho a Okamuru

V Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej pribudla vo štvrtok busta generála Milana Rastislava Štefánika. Podujatie pripravili matičiari so Združením miest a obcí Slovenska v predvečer 108. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa.

Zúčastnili sa na ňom predseda Národnej rady Richard Raši a predseda českej Poslaneckej snemovne Tomio Okamura.

Raši vyzdvihol Štefánikov boj za slovenský národ aj prínos k vzniku Československa. Pripomenul, že spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom presvedčili svetové mocnosti o práve Čechov a Slovákov na vlastný štát. Ocenil tiež jeho zásluhy o budovanie československých légií ešte pred vznikom republiky.

Okamura označil Štefánika za jednu z najvýznamnejších osobností spoločných dejín, vedca, diplomata, vojaka a vlastenca, ktorý chápal potrebu bojovať za slobodu politicky aj so zbraňou.

Zdôraznil, že napriek zániku spoločnej republiky pretrvávajú historické, jazykové a kultúrne väzby, vzájomná úcta aj bratstvo.

Pripomenul tiež rozdielne názory Štefánika, Masaryka a Beneša. „Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, aby sme dokázali spoločné veľké veci,“ odkázal.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Obnova poškodených ekosystémov zaostáva za globálnym cieľom

V 149 krajinách sveta pracujú na obnove 252 miliónov hektárov poškodených ekosystémov. Podľa štvrtkovej správy Programu OSN pre životné prostredie však úsilie výrazne zaostáva za globálnym cieľom obnoviť do roku 2030 približne miliardu hektárov.

Krajiny sa k tomuto záväzku prihlásili v roku 2022 v rámci Kunmingsko-montrealského globálneho rámca pre biodiverzitu. Dohodli sa tiež na účinnej ochrane najmenej 30 percent svetových ekosystémov.

Najväčšia časť obnovovaných území, 192,2 milióna hektárov, sa nachádza v Ázii. Len Čína sa na výmere podieľa v rozlohe 127,4 milióna hektárov. Obnova suchozemských ekosystémov sa už priblížila k polovici stanoveného cieľa, pokrok pri sladkovodných a morských ekosystémoch však zostáva obmedzený.

OSN upozornila, že ročné financovanie obnovy musí do roku 2030 vzrásť zo súčasných 64 na 296 miliárd dolárov.

Podľa správy by obnova 15 percent prioritných ekosystémov mohla zachytiť a uložiť množstvo oxidu uhličitého zodpovedajúce 30 percentám priemyselných emisií a zabrániť 60 percentám vyhynutí druhov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Albánski opoziční poslanci odpálili v parlamente svetlice

Opoziční poslanci v Albánsku vo štvrtok narušili zasadnutie parlamentu odpálením svetlíc. Incident nasledoval po niekoľkých týždňoch protivládnych protestov, počas ktorých študenti požadujú odstúpenie premiéra Ediho Ramu.

Poslanci opozičnej Demokratickej strany zároveň zablokovali prístup k rečníckemu pultu počas hlasovania o zákone týkajúcom sa centrálnej banky. Líder opozície Sali Berisha ostro kritizoval vládnych poslancov a zásahy proti demonštrantom. Počas vystúpenia mu vypli mikrofón.

Študentské protesty vypukli v polovici októbra v Tirane a rozšírili sa do ďalších miest. Demonštranti kritizujú údajnú korupciu vlády, nedostatok pracovných miest a nízku úroveň školstva. Počas nepokojov podpálili vládne budovy a banky či hádzali dlažobné kocky na policajtov.

Rama, ktorý vládne od roku 2013, v nedeľu predstavil opatrenia proti násiliu vrátane pokút 500-tisíc lekov aj pre účastníkov protestov, ktorí sa sami násilia nedopustia.

Premiér zároveň vyzval študentov na dialóg a predstavil ekonomické opatrenia vrátane lacnejších palív a vyššej podpory chudobným rodinám. Ďalšiu demonštráciu plánujú na sobotu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Fínsko vyšetruje výstavbu dátového centra Googlu

Fínska polícia začala trestné vyšetrovanie pre podozrenie z porušenia environmentálnych predpisov pri príprave výstavby dátového centra spoločnosti Google na severe krajiny. Projekt je súčasťou širšieho investičného plánu americkej firmy vo Fínsku v hodnote 15 miliárd dolárov.

Podľa úradov dcérska spoločnosť Googlu Tuike Finland odstraňovala lesný porast a vykonávala odvodňovacie práce neďaleko mesta Muhos ešte pred dokončením zákonom požadovaného posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Polícia upozornila na nejasnosti a nedostatky pri odvodňovaní a hospodárení s vodou na stavenisku. Práve tieto okolnosti bude preverovať. Fínsky dozorný úrad už 6. októbra nariadil Googlu zastaviť prípravné práce zasahujúce do životného prostredia v Muhose aj na ďalšej lokalite.

Google sa k začatiu vyšetrovania bezprostredne nevyjadril. V minulosti uviedol, že prípravné práce spustil na základe svojho chápania zákonných požiadaviek na povolenia.

Plánované investície zahŕňajú dátové centrá, modernizáciu elektrických sietí aj projekty čistej energie a batériových úložísk.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.