Preskočiť na obsah
Minúta  |  

MMF podporil postup Fedu, silný rast otvára otázku vyšších sadzieb

Medzinárodný menový fond podporuje opatrný prístup americkej centrálnej banky, ktorá pri rozhodovaní o úrokoch sleduje ekonomické údaje. Hovorkyňa Julie Kozacková zdôraznila, že inflácia v USA zostáva nad dvojpercentným cieľom a Fed sa musí sústrediť na cenovú stabilitu.

Banka v stredu ponechala kľúčovú sadzbu v pásme 3,75 až štyri percentá po septembrovom zvýšení. Bez zmeny úrokov tento týždeň rozhodla aj Európska centrálna banka. Obe podľa fondu pôsobia vo vysoko neistom prostredí.

Americká ekonomika v treťom štvrťroku rástla najrýchlejšie za rok. Vyššie ceny ropy súvisiace s konfliktom na Blízkom východe neoslabili výrazné spotrebiteľské výdavky ani investície podnikov do umelej inteligencie.

Spolu so septembrovým zrýchľovaním a rozširovaním inflácie tieto údaje podľa ekonómov posilňujú argumenty na decembrové zvýšenie sadzieb.

Kozacková podporila vyjadrenia predsedu Fedu Kevina Warsha o dôraze na cenovú stabilitu a potrebe podľa okolností konať proti inflácii.

Rast hospodárstva podporuje aj produktivita. Produkcia na odpracovanú hodinu stúpala o 2,5 percenta ročne, výraznejšie než pred pandémiou aj v iných krajinách. Prínosy však podľa hovorkyne nie sú rovnomerne rozdelené a Spojené štáty by mali podporovať ich širšie rozšírenie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Putin chce lepšie vzťahy s Európou, varuje však pred vojnou

Rusko podporuje kroky smerujúce k obnove vzťahov s európskymi krajinami, vyhlásil v piatok prezident Vladimir Putin. Reagoval na svoj telefonát s lídrami Nórska a Fínska.

Moskva je podľa neho pripravená na prípadnú vojnu s Európou, hoci si ju neželá. Varoval, že ak by napätie zašlo príliš ďaleko, konflikt by nemal víťazov. „Sme pripravení na vojnu, ale žiadnu vojnu nechceme,“ vyhlásil. „Ak veci zájdu príliš ďaleko, nebude víťazov,“ dodal.

Doplnil, že jeho partneri hneď na začiatku zdôraznili, „že nezastupujú Európsku úniu“.

Putin zároveň povedal, že Rusko nechce, aby sa Baltské more dostalo do podobnej situácie ako Hormuzský prieliv.

„Nechceme, aby v Baltskom mori nastala podobná situácia ako v Hormuzskom prielive,“ uzavrel.

(reuters, lefigaro, bak)

Minúta  |  

Prvý tanker s ruskou naftou vyplával, cieľ zostáva neistý

Tanker Agioi Fanendes preváža prvú zásielku ruskej nafty po dohode Moskvy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Údaje o pohybe lodí naznačovali cestu do New Yorku, správca plavidla však následne oznámil, že cieľový prístav ani krajina zatiaľ neboli určené.

Loď plaviaca sa pod maltskou vlajkou naložila 22. októbra v Primorsku 40-tisíc ton nafty s veľmi nízkym obsahom síry. Podľa údajov LSEG mala do USA doraziť 7. novembra. Kupujúci ani predávajúci neboli bezprostredne známi.

Trump dohodu predstavil ako nástroj na zníženie prudko rastúcich cien nafty pred novembrovými voľbami do Kongresu. Pozastavil tiež uplatňovanie častí nového sankčného zákona proti Rusku a Európe pohrozil zákazom amerického vývozu nafty, ak neuvoľní viac núdzových zásob.

Ak náklad dorazí do Spojených štátov, pôjde o prvý dovoz ruských ropných produktov od zákazu zavedeného Joeom Bidenom v roku 2022.

Kremeľ potvrdil vyplávanie prvého tankera, jeho cieľ však nespresnil. Dohoda zahŕňala zrušenie ruského zákazu vývozu nafty.

Moskva obnovuje dodávky aj tradičným odberateľom. Podľa vicepremiéra Alexandra Novaka by sa vývoz mohol do konca roka vrátiť na obvyklých tri až tri a pol milióna ton mesačne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Orbánove výroky o odpore preverujú úrady

Maďarský Národný úrad vyšetrovania preveruje trestné oznámenie na bývalého premiéra Viktora Orbána pre jeho vyjadrenia o odpore proti vládnej strane Tisza. Podnet je zatiaľ v štádiu dopĺňania. Polícia následne rozhodne, či začne vyšetrovanie.

Orbán 18. októbra na celoštátnom tábore hnutia Digitálne občianske kruhy v Lakiteleku obvinil súčasnú vládu z ničenia výsledkov predchádzajúcich 16 rokov pravicového vládnutia. Trestné stíhania členov svojho niekdajšieho kabinetu označil za pokus zlikvidovať blok Fidesz-KDNP.

Priaznivcov vyzval na boj proti štruktúram Tiszy, ktorú nazval radikálnou, agresívnou a neokomunistickou. Tvrdil, že prostredníctvom štátnych orgánov vyvoláva strach.

Na otázku aktivistov o národnom odpore odpovedal, že krajina naň ešte nie je pripravená. „My sme už v stave, že by sme mohli rozdať vhodné nástroje, niekomu by sa ušiel tupší, inému ostrejší,“ citovali ho médiá.

Premiér Péter Magyar následne pripomenul, že násilná zmena ústavného zriadenia alebo jej presadzovanie hrozbou násilia sa trestá piatimi až 20 rokmi väzenia alebo doživotím. Za prípravu takého činu hrozí jeden až päť rokov. K reakcii na Facebooku pripojil video Orbánovho vystúpenia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Štefánikovu bustu v Martine odhalili za účasti Rašiho a Okamuru

V Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej pribudla vo štvrtok busta generála Milana Rastislava Štefánika. Podujatie pripravili matičiari so Združením miest a obcí Slovenska v predvečer 108. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa.

Zúčastnili sa na ňom predseda Národnej rady Richard Raši a predseda českej Poslaneckej snemovne Tomio Okamura.

Raši vyzdvihol Štefánikov boj za slovenský národ aj prínos k vzniku Československa. Pripomenul, že spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom presvedčili svetové mocnosti o práve Čechov a Slovákov na vlastný štát. Ocenil tiež jeho zásluhy o budovanie československých légií ešte pred vznikom republiky.

Okamura označil Štefánika za jednu z najvýznamnejších osobností spoločných dejín, vedca, diplomata, vojaka a vlastenca, ktorý chápal potrebu bojovať za slobodu politicky aj so zbraňou.

Zdôraznil, že napriek zániku spoločnej republiky pretrvávajú historické, jazykové a kultúrne väzby, vzájomná úcta aj bratstvo.

Pripomenul tiež rozdielne názory Štefánika, Masaryka a Beneša. „Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, aby sme dokázali spoločné veľké veci,“ odkázal.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Obnova poškodených ekosystémov zaostáva za globálnym cieľom

V 149 krajinách sveta pracujú na obnove 252 miliónov hektárov poškodených ekosystémov. Podľa štvrtkovej správy Programu OSN pre životné prostredie však úsilie výrazne zaostáva za globálnym cieľom obnoviť do roku 2030 približne miliardu hektárov.

Krajiny sa k tomuto záväzku prihlásili v roku 2022 v rámci Kunmingsko-montrealského globálneho rámca pre biodiverzitu. Dohodli sa tiež na účinnej ochrane najmenej 30 percent svetových ekosystémov.

Najväčšia časť obnovovaných území, 192,2 milióna hektárov, sa nachádza v Ázii. Len Čína sa na výmere podieľa v rozlohe 127,4 milióna hektárov. Obnova suchozemských ekosystémov sa už priblížila k polovici stanoveného cieľa, pokrok pri sladkovodných a morských ekosystémoch však zostáva obmedzený.

OSN upozornila, že ročné financovanie obnovy musí do roku 2030 vzrásť zo súčasných 64 na 296 miliárd dolárov.

Podľa správy by obnova 15 percent prioritných ekosystémov mohla zachytiť a uložiť množstvo oxidu uhličitého zodpovedajúce 30 percentám priemyselných emisií a zabrániť 60 percentám vyhynutí druhov.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.