Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drony potopili loď pri Bulharsku, posádku zachránili

Grécka kontajnerová loď CONTSHIP JET sa po stredajšom útoku troch námorných dronov potopila pri Bulharsku. Všetkých 18 členov posádky zachránili a previezli do Varny.

Plavidlo pod libérijskou vlajkou smerovalo zo Haify do Konstance so 421 kontajnermi. Zasiahli ho v bulharskej výlučnej ekonomickej zóne mimo teritoriálnych vôd.

Páchateľ nie je známy. Spoločnosť Ambrey vyhodnotila dron zo záberov ako pravdepodobný variant ruského typu Murena-300S. Moskva účasť na predchádzajúcich útokoch odmietla, tento bezprostredne nekomentovala.

Pri Bulharsku tento mesiac napadli najmenej šesť lodí, pričom panujú obavy zo smrti približne dvoch desiatok námorníkov. Francúzske lietadlo pred možným útokom varovalo, bulharské námorníctvo mu však nedokázalo zabrániť. Kontroly nezistili viditeľné znečistenie.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis následne v Bezpečnostnej rade OSN vyzval na globálne námorné prímerie. Zdôraznil, že obchodné lode musia plávať bezpečne a slobodne aj počas konfliktov. Útoky na civilnú dopravu označil za neprijateľné a upozornil, že zvyšujú prepravné, poistné aj spotrebiteľské náklady.

V súvislosti s turecko-líbyjskou námornou dohodou dodal, že žiadna bilaterálna dohoda nemôže obísť medzinárodné morské právo.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rezort vnútra tvrdí, že objednávku radarov zrušil

Ministerstvo vnútra odmieta tvrdenia Nadácie Zastavme korupciu, že skrývalo objednávku 25 radarov za 1,5 milióna eur. Podľa hovorcu Mateja Neumanna ju zverejnilo a už v septembri rozhodlo, že ju nezrealizuje. Žiadne zariadenie neprevzalo ani neprevezme.

Nadácia tvrdí, že nákup zadali priamo firme Soitron v rámci problematickej zmluvy za 22 miliónov eur a radary ukryli medzi počítače či tlačiarne. Namieta aj chýbajúcu certifikáciu. Žiada zrušenie objednávky a preverenie Najvyšším kontrolným úradom a Úradom pre verejné obstarávanie.

Rezort vysvetľuje, že označenie počítačov a tlačiarní predstavuje automaticky pridelenú účtovnú skupinu. Skutočný predmet je podľa neho v registri výslovne uvedený ako radarový rýchlomer. Nadáciu vyzýva na opravu tvrdenia o skrývaní.

Objednaný typ získal schválenie Slovenského metrologického ústavu 22. septembra. Ministerstvo zdôrazňuje, že zákon upravuje používanie meradiel, nie objednávanie, a žiadny radar rýchlosť nemeral. Národný bezpečnostný úrad podľa rezortu nezistil bezpečnostné riziko, objednávku zrušili bez ohľadu na posudok.

Peniaze z plánu obnovy sa nepoužili. Ministerstvo zariadenia z výdavkov vyňalo a v septembri informovalo Európsku komisiu. Ďalšie vybavenie polície chce obstarávať verejnou súťažou a kontrolórom prisľúbilo plnú súčinnosť.

(tasr, bak)

Minúta  |  

MMF podporil postup Fedu, silný rast otvára otázku vyšších sadzieb

Medzinárodný menový fond podporuje opatrný prístup americkej centrálnej banky, ktorá pri rozhodovaní o úrokoch sleduje ekonomické údaje. Hovorkyňa Julie Kozacková zdôraznila, že inflácia v USA zostáva nad dvojpercentným cieľom a Fed sa musí sústrediť na cenovú stabilitu.

Banka v stredu ponechala kľúčovú sadzbu v pásme 3,75 až štyri percentá po septembrovom zvýšení. Bez zmeny úrokov tento týždeň rozhodla aj Európska centrálna banka. Obe podľa fondu pôsobia vo vysoko neistom prostredí.

Americká ekonomika v treťom štvrťroku rástla najrýchlejšie za rok. Vyššie ceny ropy súvisiace s konfliktom na Blízkom východe neoslabili výrazné spotrebiteľské výdavky ani investície podnikov do umelej inteligencie.

Spolu so septembrovým zrýchľovaním a rozširovaním inflácie tieto údaje podľa ekonómov posilňujú argumenty na decembrové zvýšenie sadzieb.

Kozacková podporila vyjadrenia predsedu Fedu Kevina Warsha o dôraze na cenovú stabilitu a potrebe podľa okolností konať proti inflácii.

Rast hospodárstva podporuje aj produktivita. Produkcia na odpracovanú hodinu stúpala o 2,5 percenta ročne, výraznejšie než pred pandémiou aj v iných krajinách. Prínosy však podľa hovorkyne nie sú rovnomerne rozdelené a Spojené štáty by mali podporovať ich širšie rozšírenie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Putin chce lepšie vzťahy s Európou, varuje však pred vojnou

Rusko podporuje kroky smerujúce k obnove vzťahov s európskymi krajinami, vyhlásil v piatok prezident Vladimir Putin. Reagoval na svoj telefonát s lídrami Nórska a Fínska.

Moskva je podľa neho pripravená na prípadnú vojnu s Európou, hoci si ju neželá. Varoval, že ak by napätie zašlo príliš ďaleko, konflikt by nemal víťazov. „Sme pripravení na vojnu, ale žiadnu vojnu nechceme,“ vyhlásil. „Ak veci zájdu príliš ďaleko, nebude víťazov,“ dodal.

Doplnil, že jeho partneri hneď na začiatku zdôraznili, „že nezastupujú Európsku úniu“.

Putin zároveň povedal, že Rusko nechce, aby sa Baltské more dostalo do podobnej situácie ako Hormuzský prieliv.

„Nechceme, aby v Baltskom mori nastala podobná situácia ako v Hormuzskom prielive,“ uzavrel.

(reuters, lefigaro, bak)

Minúta  |  

Prvý tanker s ruskou naftou vyplával, cieľ zostáva neistý

Tanker Agioi Fanendes preváža prvú zásielku ruskej nafty po dohode Moskvy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Údaje o pohybe lodí naznačovali cestu do New Yorku, správca plavidla však následne oznámil, že cieľový prístav ani krajina zatiaľ neboli určené.

Loď plaviaca sa pod maltskou vlajkou naložila 22. októbra v Primorsku 40-tisíc ton nafty s veľmi nízkym obsahom síry. Podľa údajov LSEG mala do USA doraziť 7. novembra. Kupujúci ani predávajúci neboli bezprostredne známi.

Trump dohodu predstavil ako nástroj na zníženie prudko rastúcich cien nafty pred novembrovými voľbami do Kongresu. Pozastavil tiež uplatňovanie častí nového sankčného zákona proti Rusku a Európe pohrozil zákazom amerického vývozu nafty, ak neuvoľní viac núdzových zásob.

Ak náklad dorazí do Spojených štátov, pôjde o prvý dovoz ruských ropných produktov od zákazu zavedeného Joeom Bidenom v roku 2022.

Kremeľ potvrdil vyplávanie prvého tankera, jeho cieľ však nespresnil. Dohoda zahŕňala zrušenie ruského zákazu vývozu nafty.

Moskva obnovuje dodávky aj tradičným odberateľom. Podľa vicepremiéra Alexandra Novaka by sa vývoz mohol do konca roka vrátiť na obvyklých tri až tri a pol milióna ton mesačne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Orbánove výroky o odpore preverujú úrady

Maďarský Národný úrad vyšetrovania preveruje trestné oznámenie na bývalého premiéra Viktora Orbána pre jeho vyjadrenia o odpore proti vládnej strane Tisza. Podnet je zatiaľ v štádiu dopĺňania. Polícia následne rozhodne, či začne vyšetrovanie.

Orbán 18. októbra na celoštátnom tábore hnutia Digitálne občianske kruhy v Lakiteleku obvinil súčasnú vládu z ničenia výsledkov predchádzajúcich 16 rokov pravicového vládnutia. Trestné stíhania členov svojho niekdajšieho kabinetu označil za pokus zlikvidovať blok Fidesz-KDNP.

Priaznivcov vyzval na boj proti štruktúram Tiszy, ktorú nazval radikálnou, agresívnou a neokomunistickou. Tvrdil, že prostredníctvom štátnych orgánov vyvoláva strach.

Na otázku aktivistov o národnom odpore odpovedal, že krajina naň ešte nie je pripravená. „My sme už v stave, že by sme mohli rozdať vhodné nástroje, niekomu by sa ušiel tupší, inému ostrejší,“ citovali ho médiá.

Premiér Péter Magyar následne pripomenul, že násilná zmena ústavného zriadenia alebo jej presadzovanie hrozbou násilia sa trestá piatimi až 20 rokmi väzenia alebo doživotím. Za prípravu takého činu hrozí jeden až päť rokov. K reakcii na Facebooku pripojil video Orbánovho vystúpenia.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.