Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia v Portugalsku rozohnala protesty proti bytovej kríze

Portugalská polícia v nedeľu nadránom vstúpila na lisabonské námestie Rossio, aby vyčistila stanový tábor, ktorý tam vyrástol po sobotňajšom masovom pochode tisícok nespokojných občanov.

Demonštranti žiadali, aby menšinový stredopravicový kabinet stiahol kontroverzný návrh zákona o nájme, ktorý podľa nich ešte viac prehĺbi akútnu bytovú krízu.

Krajina čelí jednej z najťažších kríz bývania v Európe, pričom najviac zasahuje mladú generáciu. Ceny domov sa od roku 2017 viac ako zdvojnásobili a nájomné za novostavby narástlo takmer na dvojnásobok.

Aktivisti vztýčili v centre Lisabonu vyše päťdesiat stanov. Okolo pol piatej ráno sa do tábora presunuli desiatky policajtov so psami po tom, čo policajný veliteľ demonštrantov opakovane varoval pred demoláciou nepovolených obydlí a možnými obvineniami z občianskej neposlušnosti.

Stovky ľudí brániacich tábor napokon bezpečnostné zložky rozohnali za použitia štítov a obuškov.

Odpor verejnosti mieri proti legislatíve uľahčujúcej vysťahovanie a rušiacej stropy na nájomné pri nových zmluvách, ktorá prešla prvým čítaním vďaka tomu, že sa zdržala pravicová strana Chega. Premiér Luís Montenegro stiahnutie predlohy odmietol, no pripustil zmeny pred definitívnym hlasovaním.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bulharsko volí prezidenta, šance má prvýkrát v histórii žena

Bulhari v nedeľu pristúpili k volebným urnám v druhom kole prezidentských volieb po tom, čo tesný súboj v prvom kole nepriniesol jednoznačného víťaza.

Súčasná dočasná prezidentka Iliana Jotovová viedla pred bývalým úradujúcim premiérom Andrejom Gjurovom v prvom kole volieb, ale v konkurencii 27 kandidátov pri rekordne nízkej účasti neprekonala potrebnú 50-percentnú hranicu.

Výsledky hlasovania o prevažne ceremoniálnu funkciu budú známe v pondelok.

Voľby sprevádza napätie vyvolané sériou útokov dronov na obchodné plavidlá pri bulharskom čiernomorskom pobreží, pri ktorých zahynuli približne dve desiatky námorníkov a v stredu viedli k potopeniu gréckej kontajnerovej lode. Útoky prinútili vládu požiadať spojencov o posilnenie bezpečnosti.

Obaja prezidentskí rivali incidenty odsúdili a vyzvali na diplomatické ukončenie vojny. Premiér Rumen Radev, podporujúci Jotovovú, v tejto súvislosti uviedol, že výsledok útokov „prospieva Ruskej federácii“.

Prípadné víťazstvo 61-ročnej Jotovovej by z nej urobilo prvú riadne zvolenú prezidentku v dejinách Bulharska. Na čelo štátu nastúpila v januári po rezignácii Radeva, ktorý následne uspel v parlamentných voľbách.

Jej 50-ročný súper Andrej Gjurov, ktorý viedol dočasnú vládu a podpísal s Kyjevom bezpečnostnú dohodu, sa opiera o podporu prozápadných, reformných a pravicových strán vrátane bývalého premiéra Bojka Borisova.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurokomisár varuje Varšavu, že sudcov menuje parlament

Európska komisia očakáva, že poľské orgány zabezpečia fungovanie ústavného súdu v súlade s poľskou ústavou a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Vo vyhlásení pre stanicu RMF FM to uviedol eurokomisár pre spravodlivosť Michael McGrath.

„Je to dôležité pre každého poľského občana a je zodpovednosťou poľských orgánov to zabezpečiť,“ zdôraznil s tým, že Brusel vývoj pozorne monitoruje.

Komisár sa odvolal na stanovisko Benátskej komisie z 13. októbra 2026, ktoré potvrdzuje, že vymenovanie nových sudcov patrí do kompetencie Sejmu.

Pripomenul tiež predbežné opatrenia Európskeho súdu pre ľudské práva z 5. mája 2026, ktoré zaväzujú poľské orgány nebrániť v nástupe sudcom zvoleným Sejmom v marci.

Postoj Bruselu prichádza uprostred eskalujúceho sporu o osem nových sudcov a dodržiavanie princípov právneho štátu. Situáciu v sídle súdu vyhrotilo v piatok večer rozhodnutie služobne najstaršej sudkyne Anny Korwinovej-Piotrowskej, ktorá pozastavila výkon funkcie predsedu ústavného súdu Bogdana Święczkowského a oznámila, že preberá vedenie inštitúcie.

(max)

Minúta  |  

Milióny pre Ukrajinu zmizli. Od Dánska neprišiel ani jediný granát

Dánsky finančný príspevok určený na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu skončil bez dodania jediného granátu. Vyšetrovanie organizácie Danwatch a estónskych médií odhalilo, že 71 miliónov dánskych korún (9,5 milióna eur) previedlo Estónsko podozrivej talianskej spoločnosti Datasel, ktorú vlastní indický subjekt Neco Defence.

Firma sídli v prenajatých priestoroch predajcu áut v meste La Spezia a je oficiálne registrovaná ako softvérová spoločnosť bez predchádzajúcej histórie výroby delostreleckej munície. Indickí majitelia odmietajú prijaté platby vrátiť.

Hoci krajina vyplatila firme Datasel už skôr zálohy vo výške 187 miliónov korún (24,8 milióna eur) a nedočkalo sa žiadnych dodávok, po obdržaní dánskych peňazí odoslalo spoločnosti ďalších 71 miliónov korún.

Estónske centrum pre obranné investície potvrdilo, že 9,5 milióna eur v zálohových platbách súvisí s financovaním z darcovských krajín a rieši ich súdnou cestou. Škandál stál už aj ministra obrany Hannoa Pevkura kreslo.

Dánske ministerstvo obrany sa k detailom nevyjadruje a tvrdí, že zodpovednosť za zmluvy s dodávateľmi niesla partnerská krajina.

(max)

Minúta  |  

Rakvy z húb či prútia. Slovensko má dva prírodné cintoríny

Prírodné pochovávanie má na Slovensku v období klimatickej krízy veľký potenciál. Pre TASR to uviedla Andrea Uherková z projektu Funebra, podľa ktorej by v budúcnosti mohli pribúdať najmä lesné cintoríny v lesoparkoch či na okrajoch miest a obcí.

Takéto miesta by podľa odborníčky mohli zároveň posilňovať prírodné biotopy. Na rozdiel od tradičných cintorínov sú nenápadnou súčasťou krajiny a návštevník často ani nespozná, že sa nachádza na pohrebisku.

Pri ekologickom pochovávaní je dôležité používať biologicky rozložiteľné materiály. Rakvy môžu byť vyrobené z dreva bez plastových ozdôb a syntetických výsteliek. Vo svete sa využívajú aj prútené rakvy či rakvy z mycélia, teda materiálu vytvoreného z húb.

Popol zosnulých možno ukladať do rozložiteľných urien z papiera, hliny alebo prútia, prípadne priamo do zeme.

Na Slovensku v súčasnosti fungujú dva prírodné cintoríny, vo Zvolene a v Košiciach.

Projekt Funebra už pripravil dokumentáciu na vznik ďalších pohrebísk vo viacerých mestách a obciach, no zatiaľ sa žiadny z týchto zámerov nezrealizoval.

Uherková verí, že v blízkej budúcnosti vznikne prírodný cintorín aj na západnom Slovensku, kde podľa nej existuje dopyt po tomto spôsobe pochovávania.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kallasová nechce Putina na G20. Hovorí o vojnových zločinoch

Možná účasť ruského prezidenta Vladimira Putina na decembrovom samite G20 na Floride by mohla prispieť k normalizácii ruských vojnových zločinov na Ukrajine. V sobotu to v rozhovore pre Bloomberg TV vyhlásila šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Podľa nej by návrat Ruska na významné medzinárodné stretnutia znamenal prehliadanie zločinov, ktoré sa na Ukrajine dejú každý deň. Zdôraznila tiež, že ruská invázia odporuje princípom Charty OSN.

Putin zatiaľ nepotvrdil, či sa na decembrovom samite zúčastní. Naposledy osobne navštívil stretnutie G20 v roku 2019.

Napätie vyvolala aj účasť ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na ministerskom rokovaní G20 v Atlante. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zrušil tradičné spoločné fotografovanie po tom, ako európski predstavitelia odmietli stáť vedľa Lavrova.

Kallasová zároveň privítala rozhodnutie USA predať Ukrajine 500 protiraketových striel do systémov Patriot a vyzvala spojencov na sprísnenie sankcií proti Rusku.

Odmietla tiež údajné požiadavky Pentagónu, aby členské štáty NATO zmiernili kritiku Kremľa. Podľa nej hrozba nezmizne len preto, že sa o nej prestane hovoriť.

(politico, bloomberg, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.