Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina evakuovala 167 civilistov. Šesťdňové prímerie sa končí

Ukrajinská armáda v nedeľu evakuovala 167 civilistov z ohrozených oblastí Chersonskej oblasti. Stalo sa tak krátko pred vypršaním šesťdňového miestneho prímeria, ktoré umožnilo evakuáciu obyvateľov Ruskom okupovaného mesta Olešky.

Medzi evakuovanými bolo 22 detí a 21 ľudí so zníženou pohyblivosťou.

Prímerie sprostredkovali americká prvá dáma Melania Trumpová a pápež Lev XIV. Ide o najdlhšie miestne prerušenie bojov od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Podľa ukrajinských a ruských predstaviteľov sa prímerie dodržiavalo bez porušení. Umožnilo odmínovanie ciest a dodávky potravín, liekov či ďalšej humanitárnej pomoci.

Obyvatelia Olešiek, ktorí sa rozhodli odísť na Ukrajinu, absolvovali komplikovanú cestu cez okupovaný Krym, ruskú Anapu a Bielorusko.

Chersonský gubernátor Oleksandr Prokudin však varoval pred návratom do oblastí pri rieke Dneper, kde zostáva vysoké riziko ruských útokov.

Boje medzitým pokračovali v ďalších častiach Ukrajiny. Útoky v Sumskej a Vinnyckej oblasti si vyžiadali najmenej dvoch mŕtvych.

(reuters, est)

  |  

Bulhari si zrejme zvolili prezidentku. Presadzuje mier s Ruskom

Bulharská prezidentka Iliana Iotová podľa odhadov smeruje k víťazstvu v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb. Prieskum agentúry Myara uskutočnený pri odchode z volebných miestností jej pripisuje 51 percent hlasov, zatiaľ čo jej súper, bývalý dočasný premiér Andrej Gjurоv, získal podľa odhadov 44,7 percenta.

Iotová sa ujala prezidentského úradu v januári po odstúpení Rumena Radeva, ktorý sa rozhodol kandidovať v predčasných parlamentných voľbách. Po aprílovom víťazstve svojej strany sa Radev stal premiérom.

Prezidentku podporuje vládna stredoľavá strana Progresívne Bulharsko. Počas kampane presadzovala diplomatické riešenie vojny na Ukrajine prostredníctvom rokovaní s Ruskom a označovala sa za „prezidentku mieru“.

Jej protikandidát Gjurоv zdôrazňoval užšiu spoluprácu so západnými spojencami a výraznejšiu podporu Ukrajiny.

Hlasovať mohlo približne 6,5 milióna Bulharov. Účasť krátko pred zatvorením volebných miestností dosahovala podľa prieskumných agentúr približne 29 percent, čo bolo viac než v prvom kole.

Oficiálne výsledky zatiaľ neboli zverejnené.

(dpa, est)

  |  

Spor o Pečniansky les sa skončil. Bratislava ho chce chrániť

Bratislava chce naďalej chrániť Pečniansky les v Petržalke bez ohľadu na vlastnícke vzťahy. Pre TASR to uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý zamietol dovolanie štátneho podniku Lesy SR a Generálnej prokuratúry v dlhoročnom spore o zámenu pozemkov.

Pečniansky les je súčasťou európsky významných Bratislavských luhov a patrí medzi posledné zachované komplexy lužných lesov medzi Bratislavou a Viedňou.

Podľa magistrátu má územie zásadný ekologický aj klimatický význam. Poskytuje útočisko chráneným druhom, zadržiava vodu a slúži na rekreáciu. Nachádza sa tam tiež významný zdroj pitnej vody pre hlavné mesto.

Spor sa začal v roku 2008, keď občianske združenie Človek a strom požiadalo o výmenu približne 24 hektárov pozemkov pod Pečnianskym lesom za pozemky v Šiatorskej Bukovinke. Zámenu pôvodne schválilo ministerstvo pôdohospodárstva, neskôr však rozhodnutie zrušilo.

Bratislava deklaruje, že bude presadzovať zachovanie prírodných hodnôt územia a preverí možnosti posilnenia jeho ochrany. „Samotné rozhodnutie nemení režim ochrany tohto jedinečného prírodného územia,“ zdôraznil Bubla.

Lesy SR rozhodnutie súdu vzali na vedomie, no zvažujú ďalšie právne kroky.

(tasr, est)

  |  

Somálski piráti uniesli iránsku loď s 23 ľuďmi na palube

Skupina somálskych pirátov zajala podľa Fox News iránsku rybársku loď Azini, na palube ktorej sa nachádzalo celkovo 23 ľudí. Oznámilo to v nedeľu Námorné bezpečnostné centrum v Indickom oceáne.

Na plavidle sa plavilo 21 iránskych členov posádky a dvaja somálski príslušníci bezpečnostnej služby.

K únosu došlo ešte vo štvrtok v oblasti medzi pobrežnými mestami Bandar Bayla a Hafun v severovýchodnom regióne Puntland, čo potvrdil tamojší dôstojník námornej bezpečnosti z policajných zložiek.

Plavidlo obsadila skupina dvanástich pirátov. Osud členov posádky a bezpečnostnej služby zostáva nateraz nejasný.

Úrady vydali varovanie, že piráti môžu unesené rybárske plavidlo využiť ako svoju operačnú či „materskú loď“. Cez ňu by mohli podporovať a podnikať ďalšie útoky a narúšať väčšie obchodné lode prechádzajúce touto námornou trasou.

(max)

  |  

Podiel zlých úverov na Filipínach klesol, hrozbou ostáva El Niño

Pomer hrubých nesplácaných úverov filipínskych bánk sa v septembri znížil na 3,27 percenta, čo predstavuje najnižšiu úroveň za posledných deväť mesiacov.

Ukázali to predbežné údaje Bangko Sentral ng Pilipinas, na ktoré sa odvoláva web Business Mirror.

Hlavný ekonóm spoločnosti RCBC Michael L. Ricafort však varoval, že aj keď sa situácia zmiernila, hrozba fenoménu super El Niño by mohla podkopať platobnú schopnosť dlžníkov.

„Riziko supersucha spôsobeného javom El Niño by mohlo znížiť schopnosť dlžníkov splácať najmä v poľnohospodárskom sektore a súvisiacich, pridružených odvetviach,“ skonštatoval.

Ohrozené sú najmä subjekty bez možnosti premietnuť vyššie náklady do cien v prostredí silnejúcej konkurencie a dovozu, pričom inflácia zaťažuje aj nízkopríjmové domácnosti.

V skupine komerčných bánk klesol pomer hrubých nesplácaných úverov na 3,02 percenta a pri sporiteľniach na 5,90 percenta.

Naopak, vidiecke a družstevné banky zaznamenali nárast na 9,18 percenta, čo BSP pripísala najmä preklasifikovaniu jednej banky na digitálnu. Práve digitálne banky vykázali medzimesačné zhoršenie na 4,63 percenta.

(max)

  |  

Rakvy z Číny za tretinu. Výrobcovia žiadajú zásah Bruselu

Európski výrobcovia rakiev spájajú sily a obracajú sa na Brusel so žiadosťou o dôkladné prešetrenie dovozu z Číny. Podľa Politica varujú, že nízke ceny a obchádzanie colných pravidiel vážne ohrozujú odvetvie naviazané na predvídateľný trh úmrtnosti.

Skupina výrobcov vytvorila koalíciu, stretla sa s predstaviteľmi obchodného oddelenia Európskej komisie a pripravuje formálnu antidumpingovú sťažnosť.

Podľa konzultanta Folca Ciulliho klesol počet európskych producentov za posledných päť rokov zo 120 na 90. Tie, ktoré prežili, navyše nahradili len polovicu stratenej produkcie zatvorených podnikov.

Iniciatíva nadväzuje na minuloročný apel europoslancov adresovaný komisárovi pre obchod Marošovi Šefčovičovi. Výrobcovia argumentujú, že produkcia rakvy v Číne stojí približne tretinu talianskej ceny, a to aj pri použití identického dreva. Čínske firmy ťažia zo štátnych dotácií, daňových výhod pri exporte, lacnejšej práce a surovín, pričom presmerovaniu ázijského tovaru do Európy napomohli aj americké clá.

Odvetvie skúma aj podozrenia na colné machinácie. Matematik Emiliano Inguscio po analýze dát odhalil nevysvetliteľný výpadok zhruba 30-tisíc rakiev ročne v Taliansku.

Tento nepomer vedie k hypotéze o takzvanej „medzere IKEA“, pri ktorej sa tovar dováža v plochých baleniach deklarovaný len ako drevené komponenty a montuje sa až v Európe.

(max)