Preskočiť na obsah
Matej Gašparovič

Autor

Matej Gašparovič

Publikované: 
NázoryNázor

Keď sa z očkovania stane dogma alebo prečo je neskoro naháňať včerajšie ciele

Keď si Briti začiatkom leta vyrátali, že kolektívna imunita je v časoch delty nemožná, ihneď pochopili, že vakcína nebude zázračný prútik, a tak prekopali stratégiu manažmentu pandémie. U nás doma sme zatiaľ stále ukotvení na jesennej náuke viery, že hnusobe vykrúti krk jedno zázračné riešenie. Akurát ním už nie je plošné testovanie, ale očkovanie, z ktorého už dnes nie je len efektívna metóda, ale tiež svätý grál spásy, ktorý svojou žiarou zaslepuje oči.

Bolo to v časoch, keď našu hokejovú reprezentáciu trénoval legendárny Jozef Golonka. Hrali sme prípravný zápas, myslím, že to bolo proti Kanade. Pred koncom duelu si tréneri vzali oddychový čas. Televízna réžia priblížila záber najprv na striedačku súpera, kde mal zahraničný tréner tabuľku s hracou plochou pokreslenú množstvom čiar, oblúkov a „borbélyovských“ diagonál. Skrátka, detailne premyslená, rafinovaná taktika, hráči mu viseli na perách, každý presne vedel, čo má robiť. 

Nasledoval prestrih na našu striedačku. Hráči boli zomknutí okolo Golonku, keď mikrofóny zachytili, ako majster tréner vykrikuje na svojich hráčov pre zmenu našu taktiku: „Zeberete puk a je..te to dopredu!“

Na túto milú príhodu som sa rozpamätal, keď som si uvedomil kontrast medzi britským manažmentom pandémie a politikou vlády u nás, ktorá je akoby postavená na jedinej „golonkovskej“ vete: „Zoberte vakcínu a rúbte to dopredu!“  

Streľba na bránu je zaiste kľúčovým faktorom víťazstva, ale málokedy vyhráte, ak celú taktiku podriadite bezhlavej streľbe. Presne takto sme dopadli s dogmou očkovania. Všetko sme jej podriadili, až sme na všetko ostatné zabudli.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.