Mylné predstavy o zaostalom stredoveku stále pretrvávajú

Do stredoveku podľa bežného datovania vchádzame pádom západnej časti Rímskej ríše v roku 476 po Kr. Koniec tohto obdobia sa určuje rôzne. Na Slovensku sa zvyčajne končí bitkou pri Moháči v roku 1526, inde vo svete napríklad objavením Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492 alebo pádom Carihradu v roku 1453.

Pozícia medzi starovekom a novovekom je zrejme jeden z dôvodov, prečo o tomto období existuje toľko mylných predstáv a informácií. Z pohľadu väčšiny ľudí koniec koncov opúšťame vyspelý rímsky svet, ktorý roztrhali vnútorné spory, dekadencia a nápor barbarov. A aj keď Rím prežil na východe, nikdy už nedosiahol veľkosť a vplyv pôvodného Rímskeho cisárstva.

Najviac, takpovediac, trpí najmä včasný stredovek (zhruba od 5. do 10. storočia po Kr.), pre ktorý sa ujalo aj pomenovanie doba temna. Koncept sa začal u talianskeho učenca Petrarchu okolo roku 1330. Ten poukazoval na nedostatok prameňov na toto obdobie oproti predošlej rímskej dobe.

Tento pojem sa neskôr začal aplikovať na celý stredovek, najmä z pohľadu učencov renesancie a neskoršieho osvietenstva. Počas renesancie sa vlastne po prvýkrát uplatnil pojem stredného veku, teda obdobia (údajného) úpadku medzi vyspelou antikou a nadchádzajúcim lepším obdobím.