Chaos v školách: Ostanú otvorené, ale niektorí učitelia by uprednostnili riadne nastavené dištančné vyučovanie

Ani otvorené školy nie sú vždy víťazstvom, hovoria niektorí učitelia. Prednosť by dali jednotným podmienkam pre všetky triedy.

Vláda schválila v stredu prísnejšie opatrenia. Konzílium odborníkov navrhovalo na dva týždne zatvoriť školy, ale tento návrh neprešiel. Ministri z koaličnej strany Sloboda a Solidarita si uplatnili právo veta.

„Školy sa budú zatvárať ako posledné, trváme na tom, aby zostali otvorené. Nechceme vychovať generáciu nevzdelaných detí, to by bola obrovská spoločenská škoda,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Epidemiologické dosahy otvorených škôl si vraj strana berie na vlastnú zodpovednosť. Deťom od štvrtka pribudla povinnosť nosiť v školách rúška, čo má znížiť riziko šírenia nákazy.

Školský covid automat: Rôzne fázy, rôzne režimy

Školy sa budú naďalej riadiť školským semaforom, ktorý zabraňuje tomu, aby sa opäť plošne zatvorili. Zelená fáza semaforu platí, ak v škole testy neodhalia žiadnu osobu pozitívnu na koronavírus.

Ak sa v škole vyskytne aspoň jedna osoba pozitívna na covid, nastane oranžová fáza. Žiaci danej triedy idú do karantény a škola musí zabezpečiť dištančné vzdelávanie.

Červená fáza nastane, ak je v škole viacero potvrdených pozitívnych prípadov na covid a na základe rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva ide o epidemický výskyt. Ak je škola ohniskom nákazy, regionálny úrad ju môže zatvoriť úplne.

Hybridné vyučovanie je chaos, hovoria učitelia

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) pohrozil demisiou, ak by sa školy plošne zatvorili. Niektorí učitelia by však dištančné vyučovanie uprednostnili pred súčasnými podmienkami. Školský covid automat vedie k takzvanému hybridnému štýlu vyučovania – časť žiakov sa učí prezenčne a časť dištančne.

Hybridné vyučovanie sa využíva najčastejšie počas seminárov, kde sa miešajú maturitné triedy. Triedy, kde sa nevyskytol nakazený žiak, sa učia prezenčne a tým triedam, ktoré majú karanténu, vyučujúci školskú hodinu premieta cez počítač.

Takýto systém má svoje limity. Učiteľ sa počas výučby spravidla prechádza po triede a prítomným žiakom pomáha s pracovnými úlohami. Deti, ktorým sa vyučovanie premieta online, sa cítia ukrátení.

„Žiaci, ktorí sú doma, nepochopia skoro nič z online hodiny. Nepočuť dobre, školská wifi vypadáva, lebo sú na nej všetci napojení. A potom sú tu žiaci, ktorí v tej škole sú a pochopia takmer všetko. Takto vznikajú rozdiely medzi skupinami, ktoré sú v škole, a skupinami, ktoré nie sú,“ opisuje žiak Daniel z bilingválneho gymnázia v Žiline.

Aj niektorí učitelia by pred hybridným vyučovaním uprednostnili zatvorenie celej školy a dištančné vyučovanie.

„Pre učiteľa je lepšie, keď sa celá trieda učí dištančne – môže sa tak naplno venovať výučbe cez zoom, zdieľaniu obrazovky a ukazovaniu interaktívnych úloh,“ hovorí Veronika Sekelská, učiteľka základnej školy v Starej Ľubovni.

„Naše technické možnosti komplikujú hybridné vyučovanie. Predovšetkým sa to týka počuteľnosti odpovedi žiakov v triede a niektoré časti učiva je komplikované im sprostredkovať, najmä ak ide o praktickú ukážku alebo pokus, ktorý sa uskutoční na hodine. Ale snažíme sa hľadať aj tu technické riešenie,“ vysvetľuje Pavol Petranský, riaditeľ Gymnázia sv. Moniky v Prešove.

Riadne nastavené dištančné vzdelávanie by bolo lepšie

Nájdu sa aj učitelia, ktorým v súčasnej epidemickej situácii nevyhovuje ani klasická výučba podľa školského covid automatu. Školy totiž predstavujú ohnisko nákazy a viaceré triedy, ktoré prišli z karantény, sa po niekoľkých dňoch v škole do nej opäť vracajú.

„Kým RÚVZ rozhodne, aby trieda išla do karantény, tak prejdú tri až štyri dni v závislosti od toho, ako rýchlo má žiak zistený pozitívny PCR test. Medzitým si deti chodia do školy, rúška nenosia a ani keď ich poprosíte, si ich všetci nenasadia. Toto kolovanie medzi školou a karanténou doma je horšie ako riadne nastavené dištančné vzdelávanie,“ povedala Andrea Rabčanová zo základnej školy v Žiline.

Učitelia sú zmätení a musia sa rýchlo adaptovať na meniaci sa režim. Pracovné materiály si musia robiť dvojito, lebo niektoré triedy učia len cez počítač a iné priamo v škole.

„Nič sa nedá naplánovať, lebo o hodinu môže byť všetko inak. Deti a aj my učitelia máme chaos v tom, čo, kedy a ako sme prebrali,“ opísala učiteľka Mária Vankušová zo strednej školy v Martine.

Covid automat vraj neráta s tým, že učitelia nemôžu počas vlastnej práceneschopnosti alebo OČR učiť a ich hodiny musí niekto suplovať.

Každý deň v škole sa ráta, hovoria iní

Naopak, nájdu sa aj učitelia, ktorí chcú učiť prezenčne hoc aj pár dní. „Naši žiaci uprednostňujú prezenčné vyučovanie, hoci sa musia viac pripravovať. Je to lepšie aj pre učiteľov,“ približuje Mária Hvižďáková, riaditeľka Gymnázia v Sobranciach.

Učitelia upozorňujú, že veľa žiakov pochádza z marginalizovaných komunít, a teda nemá prístup na internet. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky sa v školskom roku 2019/2020 do dištančného vzdelávania nezapojilo okolo 52-tisíc žiakov a žiačok základných a stredných škôl (7,5 percenta žiackej populácie). Približne 128-tisíc žiakov a žiačok, zhruba 18,5 percenta žiackej populácie, sa neučilo prostredníctvom internetu. 

„Školský covid automat nie je nastavený zle. Žiakom jednoznačne pomáha, ak sa čo najdlhšie vzdelávajú prezenčne,“ myslí si Tatiana Hribová, riaditeľka základnej školy v Trenčíne.

Výnimka z lockdownu pre školy je vraj správna. „Každý deň, ktorý žiak strávi v škole, je dobrý deň a učite som za to, aby sa neinfikovaní žiaci vzdelávali priamo v škole, kde sa im dá venovať viac ako za počítačmi. Aj za cenu toho, že niekto sa musí na vyučovaní zúčastniť v hybridnej forme či samostatne si distančne dobrať učivo,“ hovorí učiteľ Peter Sás z bratislavského gymnázia.