Pri šoféroch z Ukrajiny mám istú obavu. Musia spĺňať viac podmienok, ako len jazdiť autobusom

V Bratislave opäť pokračuje sága so zabezpečením prímestskej dopravy, ktorá skolabovala od momentu, keď verejné obstarávanie vyhrala spoločnosť Arriva. Na istý čas vznikla dohoda predchádzajúceho a súčasného poskytovateľa, ale opäť je všetko pri starom.

Štandard sa preto rozhodol urobiť rozhovor s Michalom Dankom, riaditeľom SAD v Prievidzi, aby sme videli, ako o téme rozmýšľajú inde na Slovensku a aké ponaučenie si možno z bratislavského kolapsu zobrať. Michal Danko začal krátkym vyhlásením, ktoré sa ukazuje ako dôležité pre pochopenie témy: „Pracujem na SAD-ke viac než 30 rokov, v pozícii riaditeľa som už 18. rok, takže rozumiem vodičom a debate o tom, ako zarábajú, aká je to práca. Práca vodiča je ťažká, nerobí len 8 hodín, vodič má nerovnomerný rozvrh pracovného času, niekedy je v pohotovosti, inokedy čaká na prácu, niekedy začína ráno o 4. hodine a končí večer, a nemá pritom zaplatených 12 hodín práce. Sú to zaslúžené peniaze."

V Bratislave vypukol veľký problém s prímestskou dopravou, ktorá v podstate skolabovala, keď dopravcu Slovak Lines nahradila spoločnosť Arriva. Zaujíma nás, ako to vidíte z perspektívy vodičov?

Šoféra autobusu v Bratislave a šoférov v Lučenci, Vranove alebo u nás v Prievidzi nemožno porovnávať. Odlišné náklady na život v hlavnom meste a inde po krajine znamenajú odlišné nároky na plat. To treba chápať. Problémom Bratislavy sa stalo verejné obstarávanie, nechcem sa vyjadriť k detailom, ale treba povedať, že takýmito verejnými obstarávaniami musia prejsť všetky mestá, a súčasne, že existuje aj istá alternatíva.