Na Tri krále o krok dále. Aké tradície a vinše sa k sviatku viažu

Traja králi, podľa legendy aj podľa biblického textu traja mudrci, stelesňovali múdrosť vtedajšieho sveta. Bádatelia sa domnievajú, že šlo o perzských učencov a astronómov, ktorí pri pozorovaní úkazov na oblohe zistili, že sa objavila nová žiarivá hviezda. V súhvezdí Rýb v čase Kristovho narodenia nastala konjunkcia planét Jupiter a Saturn, čo sa na nočnej oblohe prejavilo ako veľká hviezda. Tá mala troch mudrcov priviesť do Betlehema.

Nábožná úcta k trom kráľom siaha do čias prvých kresťanov. Svätá Helena doniesla roku 333 ich relikvie do Milána a po dobytí Milána cisárom Fridrichom Barbarossom roku 1164 sa dostali do Kolína, kde sú uložené v kolínskom dóme.

Trojkráľová svätená voda a krieda

Na Tri krále sa v kostole svätí voda. Svätená voda sa preto nazýva aj trojkráľová. Každý veriaci si z nej môže nabrať pre svoju potrebu. V minulosti sa svätenej vode pripisovala veľká moc, dokonca sa obradne pila – každý člen rodiny si upil pár glgov, aby bol celý rok zdravý. Svätená voda sa používala v ľudovom liečiteľstve, slúžila aj ako ochrana pred nečistými silami.

Kňazi východných cirkví – gréckokatolícki a pravoslávni – svätili vodu priamo v potokoch a riekach za prítomnosti veriacich. Bola to potom „jordánska voda“. Tečúcu vodu ráno na Tri krále takto svätili kňazi aj v obciach severozápadného Slovenska.

Podobné ochranné schopnosti sa pripisovali aj trojkráľovej kriede, takisto posvätenej v tento deň. Ak sa ňou nakreslil kruh, mal magický účinok a chránil pred nečistými a zloprajnými silami. Ak mal niekto pocit, že ho chodí v noci tlačiť (gniaviť) mora, mal si urobiť si okolo postele kruh trojkráľovou kriedou. V niektorých regiónoch Slovenska si ľudia dávali posvätiť nielen vodu a kriedu, ale aj soľ a cesnak. Časť svätenej vody, hlavička cesnaku, jedna krieda i troška soli sa v domácnostiach opatrovali ako ochrana pred nepriaznivými silami.

Popoludní na Tri krále sa koledovanie a vinšovanie končilo. Starší chlapci sa poobliekali za troch kráľov, nosili so sebou betlehem a vinšovali alebo predvádzali trojkráľovú hru, ktorej obsahom bola návšteva troch mudrcov v Betleheme. Keďže podľa legendy jeden z nich bol černoch, jeden z chlapcov mal sadzami začiernenú tvár. Bývalo zvykom, že koledoval aj kňaz s miništrantmi (takzvaná kňazská koleda) a posvätil príbytok.

Okolo sviatku Troch kráľov chodievali po obci Buková v Malých Karpatoch betlehemci v zložení traja pastieri, bača a anjel. Oblečení boli v bielych košeliach, na hlave mali koruny z papiera a v rukách palice. Vinšovali:

My traja králi ideme k vám,
šťastia, zdravia, vinšujeme vám,
šťastia, zdravia dlhé letá,
my sme k vám prišli zďaleka.

Zďaleka je cesta naša,
od Betlema od Ježiška,
kde sme mu dary dali.

Zbohom v rodine ostávajte
A dobre sa vy mávajte.
Nech vás Boh požehná
a dá vám spasenia.

V Pohorelej traja králi spievali:

Tri krále od východu,
zbadali hviezdu novú,
hneď na cestu sa vybrali,
svoje dary povybierali.

Hľadali Pána svého,
novonarodeného.

Príduc k mestečku večnému,
Betlehemu, nad nímž tá hviezda
zastala a ten chliev im ukázala,
veľmi sa potešili,
keď to dieťa spatrili.

Do maštale povchádzali,
dary své oddávali,
zlato, kadidlo, myrtu
vďačne dali Pánu Kristu,
Ježiškovi malému,
v jasliach položenému.

I my své dary dajme,
srdcia si povznášajme,
tak on skrz své narodenie,
dá nám hriechov odpustenie,
tiež po časnosti zeme,
privedie v slávu v nebe.

V Rudine na Dolných Kysuciach sa na Tri krále piekol pletenec z kysnutého cesta a dával sa aj ako výslužka koledníkom. Konávala sa obchôdzka troch kráľov aj posväcovanie domácností kňazom. Trojkráľovú hru predvádzali zvyčajne väčší chlapci. Mali na sebe biele košele a kožúšky naruby, na hlavách papierové koruny. Jeden niesol betlehem a dvaja mali v rukách palice. V Súči chodil s tromi kráľmi ako štvrtý aj Kubo. Jeden z kráľov predstavoval černocha, druhý bol natretý žltou farbou a tretí bol biely. Na hlavách mali papierové koruny, oblečené mali zimné gate z miestneho kroja, rubáše a papierové ornáty. Každý držal ozembuch. Keď prišli do domácnosti, pozdravili „Pochválen“ a do malej kadidelnice nasypali sušenú živicu, aby vôňa prešla celým domom.

Potom zaspievali vinš:

My troje králi
prišli sme k vám,
zdravje, ščastje
vinšovat vám.

Zdravje, ščastje,
dlhé letá
my zme k vám
prišli zdaleka.

Zdaleka je cesta naša,
od Betlema do salaša.

A ty starý na tom zadu,
nevystrkuj na nás bradu.

Čierny kráľ dodáva:

Vidzte, vidzte, že som čierny,
u nás slnce prevelice páli,
kebych nebol slnkom chodil,
nebol by som si tvár opálil.

V okolí Banskej Bystrice bola začiatkom 20. storočia rozšírená dievčenská obchôdzka nazývaná chodenie s belčovom. V belčove (kolíske) bola uložená vyzdobená bábika. Pochôdzka predstavovala Máriu s Ježiškom, ako si hľadajú prístrešok. Po príchode do domu dievčatá spievali:

Prišli tri krále od východu,
klaňali sa tomuto rodu.

Aj my sme sa vám prišli klaňati,
s trýma králi obdarovati.

Jozefe, Jozefe, vravím ja tebe,
nenahávaj Máriu sebe.

Mária panna s dieťatkom sama
S trýma králi obdarovaná.

Domáci vložili do kolísky mince či iné dary a dievčatá sa lúčili piesňou:

Ďakujeme Vám za vaše dary,
čo ste nás vy obdarovali.

Nech vás obdarí sám
Pán Boh z neba,
Čo vám bude najviacej treba.

Iným druhom trojkráľového koledovania bolo chodenie s hviezdou. Čierny kráľ alebo štvrtý člen skupinky koledníkov, nazývaný Hviezdonoš (Hviezdonos) alebo Anjel, niesol papierovú hviezdu na palici. Text takejto koledy uverejnil vo svojej zbierke Národnie spievanky Ján Kollár:

Osoby: Hviezdonos, Kašpar, Melchior, Baltazar.

(Vchádzajúc do domu spievajú všetci):

Búh se nám nyní narodil
a místo vyvolil
v judském mestečku Betleme.
Raduj se Jeru, Jeruzaleme!

Kašpar:
My tri králi z dalekej krajiny
prišli sme mezi tento lid neznámý;

Byli sme u Herodesa krále,
zeptali sme se tam smele:

Kde jest ten král narozený,
novou hvezdou oznámený?

I my sme proto sem prijeli,
aby sme se jemu klaneli.

Napravte nás na cestu, prosíme za to,
já mu nesem na dar zlato.

Melchior:
Hvezda, která se nám ukázala,
a nás v cestách predcházela,

taká se nám zdála divná,
jiným hvezdám nepodobná,

proto tážeme se na jeho bydlo,
já mu nesem na dar kadidlo.

Baltazár (ako murín):
Já sem od Arabie král,
mám od slunce spálenou tvár,

u nás nikdy zima nebývá,
tam prehorce slunce pálívá.

I já sem dal oné hvezde víru
a jdu obetovat tuto myrhu.

Hviezdonos (k domácim):
Z toho se my velice tešíme a radujeme,
že mohli techto trech králú ve zdraví a štestí dožiti.
A pritom ze srdce vinšujeme,
aby se mohli po smrti v nebesích
s Kristem Pánem na večné veky radovati.

Tu otec, matka a iní domáci dávajú im rozmanité dary: peniaze, koláče, jablká a orechy.

Idúc von spievajú všetci:
O, dejž pro tvé narození
v dobrém setrvání,
a po smrti večný život,
náš pane Kriste, králi Sabaoth!

Z Kollárových Národných spievaniek pochádza aj záznam trojkráľovej hry známej ako Chodenie s kolískou:

Osoby: Mária, v čepci, veľký ručník na hrdle, v ruke má z dreva strojne urobenú kolísku, v ktorej leží dieťa. Je asi desaťročná. Dve mladšie dievčatká, asi osemročné, jej družky, čisto oblečené, s rozpustenými vlasmi. Jozef, oblečený ako tesár.

Vojdúc do príbytku, Jozef zostane pri dverách, dievčatká však idúc k stolu, na ktorom Mária kolísku položí a ustavične stojac v prostriedku, takto spievajú:

Daj Pán Búh večer vždy veselý,
ponajprvé hospodárovi.

Prišli tri králi od východu,
klaňali sa tomuto rodu.

Aj my sme sa jim prišli klaňati,
víru pravú oferovati.

I oferujeme jim víru pravú,
a po smrti daj radost večnú.

A na jich stole červená ruža,
jich panenkám pekného muža.

A na jich ráme vela tanierov,
jich panenkám vela frajerov.

A pánu otci holbu vína,
žeby vychovali strojného syna.

A paní matki praženičku,
žeby vychovali strojnú paničku.

Mária:
Jozefe!

Jozef:
Čo chcete?

Mária:
Poďte mi toto deťátko zakolíbati.

Jozef:
Zakolíbaj si ho sama,
však si mu ty mama.
Ale už len idem zakolíbati:
Hájaj, belej, kolíbám ťa,
ak neusneš, prekotím ťa!

Vtom Jozef kolísku nemotorne prevrátiac, hodí sa na zem a skrútnuc sa, opäť vstane. Herci obdarovaní od pánov domu, uberajú sa ďalej s týmto spevom:

Ďakujeme jim za jich dary,
čo nám oni oferovali.
I oferujeme jim víru pravú
a po smrti daj radost večnú.

Po Troch kráľoch sa zvyčajne oberal vianočný stromček. Pooberaný stromček sa zavesil na niektorý ovocný strom, najmä na taký, ktorý nechcel zarodiť. Verilo sa, že vianočný stromček vráti ovocnému stromu plodivú silu a umocní tú, ktorú už má, takže bude hojná úroda ovocia.

Z trojkráľových pranostík:

Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.

Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.

Na Tri krále zima stále.