Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden a Macron rokovali o prímerí v Libanone

Diskutovali aj o posilnení pomoci Ukrajine, ktorá prvýkrát použila americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území.

Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron v piatok rokovali o snahe dosiahnuť prímere v Libanone, kde Izrael útočí na militantné hnutie Hizballáh, oznámil Biely dom.

„Prezidenti zhodnotili vývoj situácie na Ukrajine, ako aj na Blízkom východe, a to vrátane úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí v Libanone, ktorá by umožnila obyvateľom oboch krajín bezpečný návrat do svojich domovov," uvádza vyhlásenie Bieleho domu.

Biden už pondelok na summite skupiny G20 v Brazílii vyzval prítomných lídrov, aby podporili suverenitu Ukrajiny. Vyjadril sa len deň po tom, čo jeho administratíva po prvýkrát povolila Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na zasiahnutie cieľov v ruskom vnútrozemí.

(tasr)

Minúta  |  

Trump navrhol za ministerku práce kongresmanku Chavezovú-DeRemerovú

Lori Chavezová-DeRemerová, ktorá bola zvolená do Kongresu za Oregon v roku 2022, v novembri tesne prehrala svoj pokus o znovuzvolenie, keď ju porazila demokratka Janelle Bynumová.

Vo voľbách však získala silnú podporu od členov odborov v jej obvode.

„Loriina silná podpora zo strany podnikateľskej a zamestnaneckej komunity zabezpečí, že ministerstvo práce bude môcť zjednotiť Američanov všetkých vrstiev za náš program pre bezprecedentný národný úspech - urobiť Ameriku bohatšou, úspešnejšou, silnejšou a prosperujúcejšou ako kedykoľvek predtým!" uviedol Trump vo svojom vyhlásení.

Ako potenciálna ministerka práce by Chavezová-DeRemerová dohliadala na personál ministerstva práce, jeho rozpočet a okrem iného by stanovovala priority, ktoré majú vplyv na mzdy, zdravie, bezpečnosť a možnosť združovať sa v odboroch, ako aj na práva zamestnávateľov prepúšťať zamestnancov, poznamenala AP.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Trump zrejme vymenuje na post ministra financií investora Bessenta

O Scottovi Bessentovi sa vyjadrilo niekoľko významných osobností z ekonomickej a podnikateľskej sféry USA.

Hovoria o ňom ako o talentovanom človeku s dlhoročnými skúsenosťami na kapitálovom trhu, ktorý rozumie tomu, aký dopad na trh budú mať jeho opatrenia a zastáva politiku menej agresívnych ciel. Podľa ich slov môžu byť práve jeho dlhoročné skúsenosti dôležité v súvislosti s obavami z inflácie.

Niektorí odborníci však poukazujú na to, že budúci prezident a minister financií zdedia po súčasnej vláde ekonomiku v dobrom stave a aj to môže mať vplyv na pozitívny ekonomický chod v nadchádzajúcom volebnom období.

Trumpov tím bezprostredne nereagoval na žiadosť o komentár k možnej nominácii Bessenta, poznamenal Reuters.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Na G7 budú hovoriť aj o medzinárodnom zatykači na Netanjahua, tvrdí Meloniová

Taliansko sa bude na nadchádzajúcom stretnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7 venovať aj téme zatýkacích rozkazov, ktoré vo štvrtok vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu.

Podľa vyhlásenia premiérky je "táto vláda neoblomná v jednej veci – zodpovednosť štátu Izrael a teroristickej organizácie Hamas (vo vojne) nie je rovnocenná". Reagovala tak na vydanie zatykačov ICC na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta a tiež vodcu militantného hnutia Hamas Muhammada Dajfa pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Meloniová tiež vyhlásila, že "preskúma motiváciu" ICC pri tomto rozhodnutí. Spojenci Izraela rozhodnutie ICC skritizovali. Členské štáty Medzinárodného trestného súdu sú vo všeobecnosti povinné uplatňovať zatykače, hoci v prípade Netanjahua nie sú jednotné v otázke rešpektovania rozhodnutia. Napríklad Maďarsko už deklarovalo svoj zámer zatykač ignorovať, uvádza DPA.

Ďalšími členmi skupiny G7 sú Spojené štáty, Kanada, Británia, Japonsko, Francúzsko a Nemecko. USA však podobne ako Izrael neuznávajú jurisdikciu ICC.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto v televízii RAI už vo štvrtok vyhlásil, že podľa neho sa Medzinárodný trestný súd "mýli", no zároveň zdôraznil, že ak by Netanjahu a Galant "prišli do Talianska, museli by ich zatknúť" podľa medzinárodného práva.

Taliansko, ktoré v súčasnosti predsedá skupine G7, bude od pondelka hostiť ministrov zahraničných vecí v meste Fiuggi neďaleko Ríma.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko a Bulharsko dostávajú šancu na vstup do Schengenu

Na piatkovom stretnutí ministrov v Budapešti došlo k dohode o začatí potrebných krokov na zrušenie pozemných kontrol pod podmienkou pokračovania spoločného úsilia proti nelegálnej migrácii.

Rumunsko a Bulharsko majú šancu stať sa plnoprávnymi členmi schengenskej zóny od 1. januára 2025, uviedla v piatok komisárka pre vnútorné záležitosti EÚ, Ylva Johanssonová. Ministri vnútra EÚ by mali definitívne rozhodnutie prijať 12. decembra.

Tieto krajiny sa mali pôvodne pripojiť k Schengenu už v roku 2023, ale Rakúsko a Holandsko vzniesli námietky, najmä kvôli obavám z nárastu migrácie cez západobalkánsku trasu. Zatiaľ čo letecké a námorné kontroly medzi týmito štátmi a zvyškom EÚ už boli zrušené, pozemné hranice stále zostávajú pod kontrolou. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner priznal, že migrácia klesla o 80 %.

Rumunsko a Bulharsko tvrdia, že pokračujúce kontroly narúšajú ich ekonomiky, keďže spôsobujú dlhé rady a oneskorenia v dodávkach. Pre rumunského premiéra Marcela Ciolacu, ktorý sa uchádza o prezidentský post, je plný vstup do Schengenu kľúčovým bodom, ktorý by mohol podporiť ekonomiku krajiny.

Johanssonová vyjadrila nádej, že k zrušeniu kontrol dôjde už v januári. "Patríte do Schengenu a zaslúžite si využívať všetky slobody v schengenskom priestore," dodala.

(lup)

Minúta  |  

Ryanair či EasyJet. Španielsko udelilo piatim leteckým spoločnostiam mastné pokuty

Pokuty boli vypočítané na základe nezákonného zisku. Ministerstvo pokuty potvrdilo, aj keď ich firmy odmietli.

Španielska ľavicová vláda v piatok oznámila, že udelila pokutu vo výške 179 miliónov eur piatim nízkonákladovým leteckým spoločnostiam vrátane aerolínií Ryanair a EasyJet za ich "nekalé praktiky", ako je spoplatňovanie príručnej batožiny.

Dopravcovia, medzi ktorými sú i španielske letecké spoločnosti Volotea a Vueling, boli pokutovaní aj za to, že od cestujúcich vyberali poplatky za rezerváciu vedľajších sedadiel pre deti a iné závislé osoby a neprijímali hotovosť pri predaji leteniek na letiskách, uviedlo španielske ministerstvo pre ochranu práv spotrebiteľov.

Írska spoločnosť Ryanair dostala najväčšiu pokutu 107,8 milióna eur za zavedenie príplatku za príručnú batožinu v novembri 2018. Spoločnosť Vueling dostala pokutu 39,3 milióna eur, EasyJet 29,1 milióna eur, Norwegian Air Shuttle 1,6 milióna eur a Volotea 1,2 milióna eur.

Pokuty sú za zavádzajúce informácie a nedostatočnú cenovú transparentnosť, čo bráni spotrebiteľom v porovnávaní ponúk. Ryanair dostal pokutu aj za neprimerané poplatky za vytlačenie palubných lístkov. Spoločnosti sa plánujú odvolať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.