Horiace vládne budovy a nespokojnosť v bezpečnostných zložkách. Kazachstan sa otriasa v základoch

Pôvodne lokálny protest proti nárastu cien skvapalneného ropného plynu (LPG) sa stal iskrou, ktorá v tomto až doteraz relatívne stabilnom stredoázijskom štáte zapálila roky potláčanú všeobecnú nespokojnosť. Hoci vláda ustúpila, v krajine začínajú horieť budovy miestnych administratív a k demonštrantom sa údajne pridávajú aj príslušníci bezpečnostných zložiek

Epicentrom protestov sa stalo, ako už mnohokrát v minulosti, priemyselné západokazašské mesto Žanaözen. V nedeľu vyšli do jeho ulíc stovky miestnych obyvateľov, aby tak vyjadrili svoj protest proti prudkému nárastu cien LPG. Demonštranti požadovali, aby bola cena tejto komodity znížená zo 120 tenge za liter (približne 0,24 eura) na pôvodných 60 tenge (približne 0,12 eura). Takmer okamžite vypukli podobné demonštrácie aj v iných mestách tradične nepokojnej a na ropu bohatej Mangystauskej oblasti. V mestečku Aktau prerástli demonštrácie už v pondelok do prvých zrážok s políciou. Dnes sa tam dav snaží obsadiť budovu miestnej administratívy.

Facka od neviditeľnej ruky trhu

Korene rozsiahlych demonštrácií na západe štátu siahajú až do roku 2019, keď vláda začala s postupným prechodom na digitálne obchodovanie s LPG. Cieľom bolo ukončiť štátnu reguláciu cien LPG pre domácich konzumentov a umožniť tak prechod na trhové ceny danej komodity. Táto transformácia bola definitívne zavŕšená 1. januára 2021. Po novom roku sa s LPG na domácom trhu začalo obchodovať výhradne už len na digitálnych platformách.

Tiroteos y disturbios en #Kazakhstan el gobierno en pleno ha dimitido,todo se inicio ayer por masivas protestas subida del gas 👇🏻 pic.twitter.com/fNmmtBETYe

— Jose (@EpubliR) January 5, 2022

Prechod na voľný trh s LPG viedol k predvídateľnému nárastu jeho cien tam, kde je dopyt najvyšší. To je práve prípad na nerastné suroviny bohatej a tradične nepokojnej Mangystauskej oblasti. V regióne, kde podľa vládnych odhadov 70 až 90 percent vozidiel jazdí na LPG, stúpla cena tejto pohonnej hmoty v priebehu dvoch dní takmer dvojnásobne.

Mangystauská oblasť je pritom aj napriek nerastnému bohatstvu v porovnaní s hlavným mestom Nursultan a finančným centrom Alma-Ata chudobná a zaostalá. Cesty sú tam prevažne v zlom stave, pričom potraviny a iné tovary musia byť do izolovanej púštnej provincie dovážané z veľkých vzdialeností, čo má za následok ich pomerne vyššie ceny.

Medzitým už avizovanú spiatočka od voľného trhu späť k systému štátnych cenových regulácií však možno len ťažko označiť za optimálne riešenie . V dôsledku štátnych regulácií sa totiž výroba LPG producentom vôbec nevyplácala. LPG tak bol síce lacný, avšak bol ho dlhodobý nedostatok a obyvateľov trápili časté výpadky dodávok.

Režim hasí požiar rezignáciou a ústupkami

V noci z pondelka na utorok zasiahla šíriaca sa vlna nespokojnosti aj hlavné mesto Nursultan, kde sa tisícky demonštrantov dostali do konfliktu s miestnymi bezpečnostnými zložkami. Tie museli na skrotenie davu použiť slzotvorný plyn aj zábleskové granáty. Krátko na to vyhlásil kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v metropole a niektorých častiach krajiny stav núdze.

„Nepodľahnite provokáciám zvnútra našej krajiny ani zo zahraničia. Výzvy na poškodovanie civilných a vojenských budov sú absolútne protizákonné. Je to zločin, ktorý bude potrestaný. Vláda nepadne, my nepotrebujeme konflikt, ale vzájomnú dôveru, dialóg,“ vyhlásil pri tejto príležitosti Tokajev.

Masové nepokoje však medzitým vypukli aj v historickom hlavnom meste a ekonomickom centre Kazachstanu Alma-Ate. Hoci sa polícii v noci na stredu podarilo vytlačiť dav z Republikového námestia, demonštranti sa takmer okamžite preskupili na neďalekom Astanskom námestí, kde v sovietskych časoch sídlila miestna vláda.

https://twitter.com/disclosetv/status/1478481734073307138

V reakcii na vzniknutú situáciu nakoniec prezident v stredu prijal rezignáciu kazašskej vlády. Tokaev tiež prikázal obnovenie štátnych regulácií cien LPG, pričom túto politiku rozšíril aj o benzín, diesel a iné „sociálne dôležité“ komodity. Úradujúcej vláde tiež odporučil pripraviť návrh zákona o osobnom bankrote, zmraziť ceny služieb spojených s nájmom, ako aj samotný nájom v prípade sociálne slabších rodín.

Vláda tak na explóziu nespokojnosti s pokusom o liberalizáciu trhu s LNG reagovala nielen návratom k pôvodnému, z mnohých príčin nevyhovujúcemu stavu, ale dokonca jeho rozšírením. Korene nespokojnosti miestneho obyvateľstva sú však omnoho hlbšie, a je preto otázne, či to bude stačiť. Objavujú sa medzitým informácie, že protesty nielen pokračujú, ale údajne sa k nim majú pridávať aj viacerí príslušníci bezpečnostných zložiek.

Some servicemen joined protesters in Atyrau https://t.co/ib19TU9Mca pic.twitter.com/vkllbUfzOD

— Liveuamap (@Liveuamap) January 5, 2022

Preč so starcom!

To, že celoštátne demonštrácie neboli len vyjadrením solidárnosti so spoluobčanmi zo západu krajiny, naznačuje nielen ich rozsah a intenzita, ale aj heslá, ktoré dav skandoval. Jedným z najčastejším bolo „Šal ket!“, ktoré sa dá preložiť ako „preč so starcom“. Zvyčajne ide o narážku na bývalého dlhoročného lídra Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, ktorý si aj po svojom odchode z úradu zachoval značný vplyv. Zároveň je to vyjadrenie odporu voči celému kazašskému režimu. Ten má podľa mnohých miestnych obyvateľov na svedomí obrovské sociálne nerovnosti, ktoré v tejto na nerastné suroviny bohatej krajine stále panujú.

Priemerná mzda je v Kazachstane podľa oficiálnych údajov 250 000 tenge (približne 508 eur), avšak podľa miestnych obyvateľov je táto suma značne nadhodnotená. Príjmy väčšiny obyvateľstva v posledných rokoch stagnovali, ceny základných produktov, ako aj nehnuteľností, medzitým však zatiaľ prudko vzrástli.

Pocity mnohých bežných Kazachov pre portál Eurazianet.org zhrnula Manšuk Ergalijevová – riaditeľka obchodu s domácimi potrebami v Alma-Ate. „Vďaka príjmom z ropy by sme mohli žiť rovnako dobre ako obyvatelia Dubaja. To by však nemohli byť rozkradnuté.“