Slovensko a vodík. Je to odvážna cesta, okolnosti sú priaznivé

Vodík nadovšetko v slovenskej stratégii

Postoje slovenskej vlády v uplynulých dvoch rokoch naznačujú, že Slovensko si vybralo. Vypúšťa signály, že stavilo na vodíkovú stratégiu. Takýto jasne čitateľný zámer v iných oblastiach nenájdeme. Pri vodíku vláda akoby povedala rozhodné slovo.

Ak sa vodíková stratégia skutočne ujme, znamenalo by to posun nielen pre slovenské hospodárstvo, ale mohlo by to naštartovať úplne novú etapu vývoja celého štátu. Slovensko by sa tak stalo jedným z európskych ťahúňov moderných technológií.

Má to však jeden háčik. Ako som už spomenul, dnes stále nie je jasné, či práve vodík bude palivom budúcnosti. Či naň naozaj budú jazdiť autá, vlaky, lietadlá, či ním nahradíme uhlie v priemysle, či ním budeme kúriť. Keby sa to podarilo, mali by sme úplne čistý zdroj energie.      

Niekoľko mesiacov pred tým, ako Sulík odhaľoval v Dubaji slovenské vodíkové auto, schválila vláda spomínanú Národnú vodíkovú stratégiu. Cieľom je mohutné využívanie vodíka ako alternatívneho energetického zdroja v priemysle, doprave, teplárenstve, v uskladňovaní prebytočnej elektrickej energie. Sulík, ktorý vedie stranu povestnú liberálnym prístupom, spravil jednu veľkú výnimku a stavil všetko na jednu kartu. V súťaži nových čistých energetických zdrojov povýšil vodík na piedestál. 

No k skutočným revolučným krokom je ešte ďaleko. Stratégií na papieri malo už Slovensko veľa, keď prišlo na lámanie chleba, vyprchali do stratena. Má vodík šancu? Ukáže sa to azda čoskoro. Akčný plán, teda sled konkrétnych krokov, chcel mať Sulík schválený už do konca minulého roka. To sa zatiaľ nepodarilo. Ale pomohla mu iná vec.

S vodíkom ráta európska stratégia

V úplnom závere minulého roka, na Silvestra, predložila Európska komisia návrh, ako by sa mali v budúcich rokoch podporovať udržateľné zdroje energie. Ide o takzvanú taxonómiu, teda aké technológie sa budú v nasledujúcich rokoch podporovať z európskych peňazí. Návrh ešte musia schváliť väčšinovým hlasovaním členské štáty a Európsky parlament, ale keďže kompromisne vyšiel v ústrety Francúzsku a Nemecku, možno očakávať, že do pol roka dostane zelenú.

Medzi udržateľné zdroje sa má podľa návrhu Európskej komisie dostať do roku 2045 jadro a s trochu výraznejšími obmedzeniami aj zemný plyn. Jadro je dôležité pre Francúzsko, pre jeho technológie a ich dodávky do zahraničia, plyn zas pre Nemecko, lebo po odstavení jadra a uhlia mu aspoň v prechodnom období iný alternatívny zdroj neostáva.

Oba nosiče energie sú dôležité pre Slovensko, lebo jadro je významné pri výrobe elektriny, plyn zas pri vykurovaní.

Spiatočka, ktorú zaradila Európska komisia, súvisí aj s aktuálnym nepriaznivým stavom na trhu s energiami. Na tento krok sa podujala napriek tomu, že to môže ohroziť ciele stanovené v minulom roku v mimoriadne ambicióznom pláne Fit for 55. Ale v spiatočke je predsa akási poistka, ktorá poteší práve slovenského ministra hospodárstva.

Od roku 2026 budú musieť plynové elektrárne a teplárne primiešavať do zemného plynu najmenej 30 percent vodíka. V prípade Slovenska ide hlavne o teplárne či individuálnych odberateľov, lebo plyn sa používa na výrobu elektriny v menšej miere. O vodík tak s veľkou pravdepodobnosťou bude veľký záujem, bude privilegovaným palivom a pôjdu naň veľké európske peniaze.

A práve na európskych peniazoch je postavená slovenská vodíková stratégia. Predseda vládnej strany Sloboda a solidarita v minulosti vystupoval za okresávanie európskych fondov, teraz sa bez nich nezaobíde. Ale o peniaze bude boj, sú tu aj iné priority.

Autá na vodík sú zatiaľ pridrahé

Súperenie bude hneď pri automobiloch, kde sa Sulík zatiaľ zviditeľnil najviac. Črtá sa boj medzi elektrickými a vodíkovými autami ako alternatíve k dopravným prostriedkom so spaľovacím motorom na ropné produkty. A zaujímavý môže byť priamo v slovenských pomeroch. 

Či sa ako tankovacia látka použije elektrina alebo vodík, stále ide v princípe o elektrické auto. V jednom i druhom prípade ho poháňa elektromotor. Kým v prvom prípade prichádza energia na poháňanie kolies z batérií, v druhom zo spaľovania vodíka. Principiálne otázky sa vynárajú hneď na začiatku.

Prvou je primárny pôvod poháňadla. To je vlastne priorita, pretože Európska únia chce, sledujúc svoje ciele, prejsť na udržateľné a bezemisné zdroje. Elektrina nasiaknutá v batériách môže pochádzať z elektrárne na slnko, ale aj uhlie. A vodík zas môže byť vyrobený z fosílneho zemného plynu či elektrolýzou z vody, na čo zas treba elektrinu – a pri tej opäť stojí otázka, z akého zdroja bude pochádzať.

Variácií je veľa a tie majú dosah na cenu pohonu auta budúcej generácie. Nemecký Posdamský inštitút pre výskum vplyvu na klímu sa prikláňa k tomu, že čas na vodík ešte nedozrel, pretože pre veľké náklady nebude možno až do roku 2040 konkurencieschopný. Masová výroba vodíka by zároveň viedla k väčšiemu náporu na spotrebu elektrickej energie a vyššiemu využívaniu fosílnych palív, čo je v rozpore s politikou presadzovanou Úniou.

Keď sa zoberie do úvahy celý reťazec od výroby vodíka cez jeho skladovanie, distribúciu až po spaľovanie, potom z tohto porovnania skutočne vychádzajú oveľa lepšie automobily na batérie. V porovnaní s elektromobilom sa v súčasnosti ekonomicky oplatí používať vodíkové auto iba zhruba z jednej tretiny.

Výrazným hendikepom je cena samého auta. Kým elektromobily sú síce ešte stále drahšie ako autá so spaľovacími motormi, ráta sa s postupným vyrovnaním cien. Vodíkové autá sú oproti benzínovým či naftovým násobne drahšie. Môžu za to náročné a stále nevycibrené technológie i nutnosť inštalovania prídavnej elektrickej batérie. Hoci sa dá očakávať, že aj tu pôjde cena rokmi nadol, bude to trvať určitý čas.

Vodík má však aj výhody. Oproti elektromobilu má takéto auto dlhší dojazd, ale hlavne rýchlejšie tankovanie. Kým pri elektromobile potrebujete na doplnenie energie desiatky minút či hodiny, pri vodíkovom aute sú to minúty. Samozrejme, zvážiť treba aj ďalšie náklady, najmä na vybudovanie infraštruktúry, elektrických dobíjačiek či zásobníkov na vodík.

V prvom rade ide o peniaze

Výhody či úskalia vodíka si môžeme priblížiť na príklade mestskej dopravy. Minister Sulík vlani vyhlásil, že by si prial, aby do konca funkčného obdobia tejto vlády malo aspoň jedno stredne veľké mesto na Slovensku autobusy na vodík. Týmto smerom sa začala vlani uberať priamo metropola.

V Dopravnom podniku Bratislava v decembri skončili súťaž na dodanie 40 vodíkových autobusov. Víťazom sa stala poľská spoločnosť Solaris Bus & Coach. Cena jedného vozidla má byť niečo vyše 600-tisíc eur. Podobné naftové autobusy doteraz nakupovali v hlavnom meste za menej ako polovicu tejto ceny.

Ako upozornil portál Československý dopravák, takéto autobusy sú drahé nielen pre ich palivové články, ale i pre výbavu batériami, pretože ich koncipujú ako hybridy. Problémom je aj ich nižšia životnosť. Prevádzkové náklady sú tak tri- až štyrikrát vyššie ako pri autobusoch s dieslovým motorom. Toto je daň za ekologickú dopravu.

Peniaze sú dôležité hneď na začiatku. Hoci v Bratislave skončili súťaž, nezačnú nakupovať, kým nedostanú dotácie z Európskej únie. V takomto štádiu je už v Česku mesto Ústí na Labem, súťaž beží tiež v Ostrave. V oboch prípadoch sa očakávajú peniaze z Bruselu.  

Ústretový krok k vodíku potvrdil spomínaný návrh taxonómie z dielne Európskej komisie, lebo sa má primiešavať do zemného plynu. Už dnes beží v Bruseli osobitný program na podporu vodíka. Bratislavský dopravný podnik spolu s takými firmami, ako sú Eustream, SPP distribúcia či Tatravagónka sa zapojil do Európskej aliancie pre čistý vodík. Predložili jeden zo 750 projektov, ktoré budú v Bruseli posudzovať. Podľa predstaviteľov Európskej komisie by sa do roku 2025 malo podporiť 600 projektov.

Napokon, pri celom vodíkovom programe ráta slovenské ministerstvo hospodárstva hlavne s európskymi peniazmi. Vo vodíkovej stratégii vymenovalo desiatku rozličných podporných fondov. Závislosť od vonkajších zdrojov pri premene Slovenska na vodíkového tigra bude jednoznačná. Aj pri najväčšej domácej ochote a vôli bude závisieť v prvom rade od nich.

Biznis zašípil príležitosť

Zariadenia poháňané vodíkom bude treba kŕmiť. Komplikácie sa ukazujú hneď pri výrobe vodíka. Dnes ho na Slovensku produkujú bratislavský Slovnaft, novácky Fortischem či šalianske Duslo. Možno ho označiť za sivý vodík, lebo pochádza z fosílnych zdrojov. Slovensko tým nie je výnimkou, dnes sa vo svete vyrobí 95 percent vodíka použitím fosílnych palív. Cieľom je produkovať zelený vodík, za ktorým neostáva uhlíkový tieň – teda plyn získaný elektrolýzou z vody pri použití elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Na vybudovanie takýchto výrobní treba čas a peniaze. Jedno takéto zariadenie hodlá postaviť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska v blízkosti elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Táto firma, v ktorej majú hlavné slovo slovenská a česká vláda, chce využiť viac ako sto hektárov pôdy, kde mala pôvodne stáť ďalšia atómová elektráreň plánovaná ešte vládami Roberta Fica. Pri výstavbe sa opäť počíta s podporou z európskych zdrojov. 

Pri Bohuniciach tak má vzniknúť fotovoltická elektráreň a vyprodukovaná energia sa má použiť na výrobu vodíka. Ten by mal slúžiť na viaceré účely, napríklad na zásobovanie prvého vodíkového vlaku Železničnej spoločnosti Slovensko. Podobný sen s vodíkovým vlakom má aj minister Sulík. Ten už hovorí o konkrétnej trati z Nových Zámkov do Prievidze, ktorá dodnes nie je elektrifikovaná.

Avizovaná európska podpora vodíku a zanietenosť Sulíka vysielajú biznisu na Slovensku signál, že sústrediť sa na vodík by sa mohlo oplatiť. Zelený vodík chcú po vybudovaní fotovoltických a veterných elektrární vyrábať pri Šali či po odstavení uhoľnej elektrárne v Novákoch. Trochu sa to podobá na situáciu spred pár rokov, keď po ohlásení povinného pridávania biopalív do nádrží automobilov firmy na Slovensku zašípili príležitosť a aktivity rozbehli viacerí výrobcovia.

Bratislavskému dopravnému podniku sa ako dodávateľ vodíka ponúkol Slovnaft. Ten ide modernizovať jeho výrobu, ale stále to bude z fosílnych zdrojov. Celý koncern MOL, kam Slovnaft patrí, však verejne ohlásil, že sa chce sústrediť na vodíkové technológie.

Ak sa Bratislave ozaj podarí kúpiť ekologické autobusy, budú potrebovať čerpaciu stanicu na vodík. Zatiaľ nie je jasné, kde bude stáť. Sulík očakáva, že za jeho ministrovania bude takáto tankovacia stanica v každom krajskom meste. Zatiaľ nestojí žiadna, hoci s prvými lastovičkami sa rátalo už v minulom roku.

Súboj automobiliek na Slovensku

Odhliadnuc od problémov to zatiaľ na Slovensku vyzerá tak, že sa ozaj chce ubrať vodíkovou cestou. Tento plyn sa má používať popri priemysle či vykurovaní hlavne v doprave. Preto stojí do veľkej miery na výrobcoch vlakov či automobilov. Slovensko je automobilová veľmoc a v tejto oblasti to tiež vyzerá na súboj koncepcií. Proti sebe stoja elektromobily a vodíkové autá. V slovenských pomeroch sú reprezentantmi odlišných prístupov Volkswagen a Kia/Hyundai.

Vlani, krátko po nastúpení novej vlády v Nemecku, oznámil Volkswagen, že spúšťa veľký investičný program. V rámci rozsiahlej strategickej transformácie koncernu má ísť v rokoch 2022 až 2026 do elektromobility takmer tretina všetkých investícií, spolu 52 miliárd eur. Voľba najväčšej európskej automobilky a suverénne najväčšej firmy na Slovensku je jasná – orientuje sa na elektromobilitu, vodíku nedôveruje. Podobne uvažujú ďalšie európske firmy.

Naopak, vo vodíku vidia perspektívu nové americké a tradičné ázijské automobilky, hlavne Toyota a Hyundai. Kia a Huyndai majú fabriky aj na Slovensku. A zdá sa, že Sulíkovi sú bližšie ako Volkswagen. Keď koncom predminulého roka bratislavský závod nemeckej automobilky ohlásil novú veľkú investíciu zameranú na spaľovacie motory, Sulík pri tom nebol. Ale pár mesiacov predtým navštívil v Žiline kórejský závod a so zástupcami firiem Kia a Hyundai si rozumel.

Hovorili spolu o budúcom využívaní vodíka. Kórejci ocenili, že Sulík nechce všetku energiu investovať do rozvoja elektromobility, ale že odvážnym skokom mieri do ďalšej dekády a chce sa sústrediť na vodíkový pohon. Možno sa nové kórejské vodíkové auto určené pre Európu bude vyrábať na Slovensku. Minister nevylúčil konkrétnu vládnu podporu podobným rozvojovým zámerom.

Vybralo si už Slovensko svoju cestu pri súperení medzi elektromobilmi a vodíkovými autami? Prijatá vládna vodíková stratégia a kroky ministra hospodárstva to naznačujú. Naplno sa to potvrdí, ak Sulíka podporí vláda pri schvaľovaní avizovaného akčného programu. Tam už pôjde o projektovanie konkrétnych krokov.

Slovensku by vodík zapasoval

Z pohľadu úrovne dnešných technológií, keď sa dôraz kladie na elektromobilitu, je efektívnejšie využívať elektrickú energiu na dobíjanie batérií v autách ako na výrobu vodíka. A viacerí odborníci tvrdia, že to tak bude ešte dlho. Za prudkým rozvojom elektromobilty sú však verejné podporné programy z Bruselu či členských štátov – ak by boli smerovali do vodíka, rovnako prudký rozmach by azda nastal aj v tejto oblasti. Vodík je zatiaľ v tieni, ale možno nie nadlho, ako predznamenáva aktuálny zámer Európskej komisie.

Ak sa postupne bude pridávať vodík do rozvodnej siete zemného plynu, ako naznačujú v Bruseli, bude ho treba ekologicky vyrobiť. Slovensko má na to veľmi dobré predpoklady. Po kompletnom spustení elektrárne v Mochovciach, čo možno očakávať ešte počas tejto vlády, bude mať Slovensko dostatok prebytkovej energie, aby ju mohlo využiť na výrobu vodíka. Keďže jadro sa zaradí medzi ekologické zdroje, takýto vodík bude možné považovať za zelený.

Slovensku hrá do karát aj to, že má jednu z najrozvinutejších plynových sietí v Európe, prístup k nej má až 95 percent obyvateľov. Ak sa bude do nej pridávať vodík, potom tento plyn nájde plošné uplatnenie. Komplikáciou budú nevyhnutné technické úpravy v sieti, pretože vodík spôsobuje v potrubiach hrdzavenie. Slovenských odberateľov bude zároveň čakať veľká výmena kotlov, aby boli schopné spaľovať zmes zemného plynu a vodíka.

Z hľadiska dopravy bude potrebné vybudovať vodíkovú infraštruktúru, sieť tankovacích staníc. A to sme nehovorili o ďalších potrebných zdrojoch, napríklad na napĺňanie dotačnej schémy pri nákupe vodíkových vozidiel, teda podobne, ako je to dnes pri elektromobiloch. Toto všetko bude stáť obrovské peniaze.

Sme na rázcestí. Vyzerá to na voľbu medzi elektromobilitou a vodíkom. Ťažké bude utiahnuť len jedinú oblasť, a nie dve paralelne naraz. Nech sa vláda na Slovensku rozhodne akokoľvek, jedno je isté – nápor na zdroje elektrickej energie bude rásť, budú ju potrebovať elektromobily i elektrolyzéry na výrobu vodíka. Práve na elektrine sa ukáže, či sú zámery Európskej únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu naplniteľné.