Čo ak Krajniak dopadne ako Záborská

Minister Krajniak sa na Nový rok nadýchol a rozhovoril o tom, ako chce v treťom roku vládnutia presadiť najvážnejšiu časť svojej agendy. Tou je rodičovský bonus a pár ďalších návrhov, ktoré sumárne nazval opatreniami pre prorodinný štát.

Štandard od začiatku podporuje rodičovský bonus, Vladimír Palko je nielen autorom idey na Slovensku, ale aj najsystematickejším podporovateľom a diskutérom k téme.

Už dlhšie ale narastá obava, či z rodičovského bonusu niečo bude. Tento text možno čítať aj ako kritiku Milana Krajniaka, najskôr ale dve uznania.

Po prvé, Krajniak túto tému presadil. Dnes už nikto nielenže nespochybňuje, ale každý uznáva, že rodičia (a matky zvlášť) sú finančne trestaní za to, že vychovali deti. Zatiaľ síce hovoríme iba o výške dôchodkov, ale tento argument platí aj pri zdravotnom poistení. Tí, ktorí udržujú systém v chode a financujú ho (rodičia s deťmi), naň doplácajú. Majú nižšie dôchodky.

Matka, ktorá vychovala tri deti, ktoré pracujú na Slovensku a platia odvody, má nižší dôchodok ako žena, ktorá deti nemala. Je to nelegitímne a neudržateľné. Dnes to podpisuje Iveta Radičová aj Jozef Mihál a to je pokrok. Návrh má aj podporu väčšiny spoločnosti, zaujal aj Poliakov.

Druhý pilier to nijako nerieši, navyše aj pri ňom platí, že ak by bola zlá demografia, jeho výnosy dôchodcom nebudú stačiť. O druhom pilieri ale nie je teraz reč, to nechajme bokom.

Druhý úspech ministra Krajniaka je v tom, že túto tému presadil do ústavy. Obidve tieto veci treba oceniť.

Problém je s presadením konkrétneho zákona, ktorým by deti začali rodičom posielať časť peňazí z odvodov a začali im reálne zvyšovať dôchodky.

Idea je to vznešená, odkázal svojmu kolegovi Matovič, ale v tejto podobe nepriechodná. Vraj mu ale drží palce.

Povedzme si pár vecí. Po prvé, Krajniakov návrh bol od začiatku mierny, diskrimináciu rodičov (a matiek zvlášť) úplne neodstraňoval. Iba znižoval, nelegitímny stav by naďalej pokračoval.

Po druhé, Krajniak pripravil deväť variantov, to znamená, že okrem oficiálne predstaveného návrhu musí ísť o osem iných podôb ústupkov. Čiže je ochotný ďalej ustupovať a ani to nestačí.

Krajniak k tomu pridáva aj to, že podporuje Matovičovu reformu, ktorá sa týka aj jeho vlastného rezortu a agendy (na tlačovke pritom nestáli spolu na pódiu, ale Krajniak sedel medzi poslucháčmi), plus nekritizuje Matovičove excesy v tom istom návrhu. Ide najmä o živnostníkov. Sulík kričí, Krajniak je takticky ticho.

Politicky povedané, Krajniak stavil na Matoviča (pri testovaní to bolo druhé SNP, teraz víta jeho reformu) aj na Hegera, označil ho za kľúčového politika. Oceňoval ich a bránil pred kritikmi. Čo má za to?

Za Hegera ho okopávajú jeho úradníci, Matovič mu dal frčku sám. Hovoria o ňom, aký je konštruktívny a férový, ale keď príde na bonus – zabudni.

Tá najhoršia obava pritom vyzerá tak, že Krajniak bude stále a ďalej ustupovať, navrhne niečo, čo bude len kozmetickou zmenou, s ktorou by nemal mať nikto problém, červené denníky budú tradične preháňať a ani to napokon neprejde. Že skrátka Krajniak dopadne ako Záborská.

Ak sa to stane, nebude to už zlyhanie Hegera a Matoviča, bude to zlyhanie Krajniaka. Heger a Matovič sú totiž jasne čitateľní. Matovič trošku menej, ale o to horšie. Krajniak by si mal spomenúť, ako kedysi prebiehalo schvaľovanie rovnej dane. Nikto nebol ťažším a vážnejším oponentom rovnej dane ako Ivan Mikloš, ktorý ju napokon sám presadil. Tiež používal podobné argumenty ako dnes Igor Matovič. Krajniak stál pri rovnej dani od začiatku, ale to už dnes nikto nevie. Zásluhy patria niekomu inému.

Krajniaka a Záborskú spája viac vecí. Uverili, že sú členmi konzervatívnej vlády alebo aspoň koalície, ktorá má konzervatívnu väčšinu. Aj Záborská chválila Matoviča (porovnávala ho s Čarnogurským), s Hegerom bola dokonca na jednom billboarde, ktorý mal nápis kresťanskí kandidáti.

Dnes to už vyzerá ako vtip. S tým, že máme konzervatívnu vládu, to však nikdy nebola pravda. Dôkazom je nielen naša politika voči EÚ, Spojeným štátom či V4, ale aj schvaľovanie zákonov, ktoré možno označiť za konzervatívne. V skutočnosti konzervatívci slúžia tejto koalícii na to, aby si na nich robil zvyšok dobré body v liberálnej tlači.

Boli časy, keď sa niektorí slovenskí politici (aj z rôznych strán) dokázali stretnúť, porozprávať sa a na niečom sa dohodnúť. A potom to presadiť alebo niečo iné zastaviť. Títo bardi chodievali spolu „na párečky“, ako to volali. A fungovalo to.

Možno by Krajniak mohol pozvať Záborskú a „párečky“ navariť. Nie je ich síce v parlamente veľa, ale Heger a Matovič bez nich väčšinu nemajú.