Jaroslav Daniška

Vojenskú dohodu s USA schválilo 79 poslancov. Číslo ani výsledok neprekvapili, skôr niektoré okolnosti, ktoré budú mať závažné dôsledky.

Začnime s vyhlásením ministra Naďa: „Boli sme na križovatke, či sa vydáme cestou demokracie, slobody a garantovania ľudských práv alebo cestou diktatúry a tyranie.“

Akoby si minister obrany nebol vedomý, že hlasoval proti názoru väčšiny spoločnosti (demokracia?), pričom jeho patetický výlev o ľudských právach a tyranii je čistý nezmysel. Dobre to ale ilustruje, na akú cestu sa vydali politici tejto vlády. Ich správanie bude mať dôsledky aj pre iné politiky, keďže vládni politici si začínajú zakladať na tom, že zastupujú menšinu a považujú to za ochranu demokracie. Čoraz viac budú riešiť to, čo znamená princíp legitimity. Presnejšie nedostatku legitimity.

Rovnako prekvapilo zdržanie sa hlasovania u Borisa Kollára. Čo presne chcel týmto postojom demonštrovať? Že sa nevie alebo že sa bojí rozhodnúť? Ako s tým idú dokopy jeho reči na podporu zmluvy pred hlasovaním? Jedno aj druhé ho robí okrajovým a nepodstatným. Nespráva sa ako politik, ktorý má názor a podľa toho hlasuje.