Leidenfrost po návrate z Kyjeva: Rusko musí niečo získať

Zastavme sa pri ňom na moment, správa sa trochu zvláštne. Zelenskyj opakovane napomenul Ameriku a jej najbližších spojencov za vytváranie paniky, Ukrajinu ohrozuje default, súčasná situácia predražuje pôžičky, takže sa tomu dá rozumieť. Povedal tiež, že nepozná presvedčivý dôkaz o ruskom útoku, že situácii rozumie lepšie ako prezident iného štátu, čo bol jasný odkaz na Bidena. To sú slová, ktoré idú akoby proti vojne. Súčasne ale povzbudzoval Západ k zavedeniu ďalších sankcií voči Rusku, Ukrajina vyhlásila, že plánuje vycvičiť dva milióny záložníkov. To má opačný náboj. Tvrdý odkaz poslal aj Nemecku, keď sa odmietol stretnúť s ministerkou zahraničných vecí Baerbockovou. Ako rozumiete Zelenského politike?

Je to vojna nervov. Kto prvý stratí nervy, prehrá. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že nejakému ozbrojenému Ukrajincovi prasknú nervy, začne strieľať a dá tým Rusku zámienku na vojenskú operáciu. Musím ale povedať, že pokiaľ ide o upokojenie, robí to Zelenskyj dobre. Jeho talent zabávača mu v tom dobre slúži. Aj tým, že si vybral práve Annalenu Baerbockovú na preukázanie svojej tvrdosti, nič nepokazil. Tá nevzdelaná žena sa síce snaží, ale v tejto hre z vnútropolitických dôvodov nemôže hrať podstatnú úlohu. Mám tým na mysli proruský sentiment hlavnej koaličnej strany SPD. Aj keby ju bol prijal, bolo by to stretnutie o ničom. Default ohrozuje Ukrajinu už takých 12 rokov, z toho by som si ťažkú hlavu nerobil, Ukrajinci sú už zvyknutí na chronicky krachujúci štát. Pozoruhodné je, aká stabilná je ukrajinská mena. Zažil som šialené výkyvy v rokoch horúcej vojny 2014 – 2015, teraz sa nedeje zhola nič – kurz na voľnom trhu bol celý týždeň až zázračne stabilný.

Spomenuli ste Macrona, boli ste v Kyjeve počas jeho návštevy, ako hodnotíte jeho iniciatívu a snahu hovoriť so všetkými a nenechávať riadenie procesov zo Západu najmä na Američanov?

Hodnotím to kladne. Rozhodne nie som fanúšikom francúzskeho prezidenta, ale musím mu uznať, že žiaden z aktérov sa momentálne nespráva tak konštruktívne ako on. Pritom sa mu podarilo ešte aj niečo z toho vytĺcť, predal Zelenskému 130 francúzskych lokomotív, gratulujeme. Závery jeho šesťhodinového rozhovoru s Putinom podľa mňa nie sú na zahodenie. Dôraz na naplnenie Minských dohovorov, ktoré Zelenského administratíva konzistentne ignoruje, môže byť schodnou cestou k zmieru. Už samotný fakt, že Macron sa do tejto misie pustil, mi dáva istú nádej: On je totiž mimoriadne chytrý. Keby veril v nevyhnutnosť vojny, asi by váhal spojiť s tým svoje meno. Priznávam však, že zo mňa hovorí aj nádej a že Macron to možno vníma oveľa pragmatickejšie – že na Ukrajine, s ktorou Francúzi nemajú intenzívny vzťah, nemá čo stratiť.

A ešte veta k tým Američanom. Nechať riadenie procesov na USA by som neodporúčal. Práve keď sa človek nachádza na Ukrajine, pôsobia vyhlásenia Bidenovej administratívy ako z iného filmu. Nemyslím tým samotné nebezpečenstvo vojny – to Ukrajinci považujú za reálne –, ale scenáre tej možnej vojny, ktoré USA nastoľujú. Tie pôsobia, zdvorilo povedané, propagandisticky. Keby som bol menej zdvorilý, poviem, že sú to halucinácie.

Rusko však reálne zvýšilo vojenskú prítomnosť v okolí Ukrajiny, ktorú zrejme len tak nestiahne. Popredný ruský analytik Dmitrij Trenin nedávno napísal, že veľmoci neblafujú. Rusko pomerne jasne pomenovalo svoje záujmy, Západ tvrdí, že tie sú v konflikte so západnými princípmi. Povedzme, že Rusko si nemôže dovoliť blafovať. Aký vývoj čakáte ďalej, špeciálne v najbližších 48 hodinách?

Dmitrij Trenin nemá pravdu, Rusko voči Ukrajine blafovalo už niekoľkokrát. Nie je to prvýkrát, čo Rusko zhromažďuje vojská v blízkosti ukrajinských hraníc. Teraz je to o poznanie horšie a zdroj z ukrajinskej armády mi povedal, že ukrajinskí velitelia pripravujú vojakov „na nepekné veci“. K logike blafovania ale patrí, že súper jej musí veriť, a keď blafovač v minulosti už blafoval, musí pri novom blafovaní výrazne zvýšiť stávku. Mne sa chce veriť, že práve to Putin teraz robí, preto aj tie krvné konzervy. Vie, že nabudúce to už nemôže zopakovať.

Napätie však aj pre správanie USA rastie, Biden nedávno povedal, že Putin má dve požiadavky. Ukrajina nemôže byť v NATO a na jej území nemajú byť strategické zbrane. Biden na to reagoval, že s tou druhou požiadavkou nemá problém, tá prvá problematická je, ale dá sa o nej rokovať. Pritom Amerika sa správa inak, posiela vojakov do východnej Európy a sťahuje svojich občanov z Ukrajiny. Otázka: Rusko z tohto napätia nemôže len tak ustúpiť, je to jeho pohraničie. Čo môžu spraviť?

Samozrejme, že Rusko z toho už nemôže len tak vycúvať. Musí niečo získať. Vrátenie NATO do hraníc pred rokom 1997 nedostane, nejaké bezpečnostné garancie dostať môže. Ale Putin svojím vydieraním už niečo získal: Zelenskyj stiahol zákon o správe odpadlíckych území o návrate k Ukrajine, ten zákon bol príkrym porušením Minských dohovorov. A úspechom je už aj to, že Západ s Kremľom húževnato rokuje.

Pripomínam, že ukrajinský Majdan pokazil Putinovi v roku 2014 jeho veľkolepú olympiádu v Soči, podľa mňa už len z tohto dôvodu je na Ukrajincov nasrdený. Teraz je olympiáda v Pekingu, na ktorú Putin napriek strachu z covidu zavítal, a ja si neviem predstaviť, že by Putin urobil Si Ťin-pchingovi to isté, čo Ukrajinci jemu. Aspoň ukrajinské noviny píšu, že Putin sa nevie dočkať konca olympiády v Číne, aby mohol udrieť. V najbližších 48 hodinách neočakávam žiaden mimoriadny vývoj. A celkovo si stále nemyslím, že z toho bude skutočná vojna. Daj Boh, aby som sa nemýlil.

Obsiahlu reportáž Martina Leidenfrosta z Ukrajiny si budete už čoskoro môcť prečítať na stránke Štandardu.