Najbližšie k tomu bola vláda Roberta Fica v roku 2015. Dostala sa tak ďaleko, že v Národnej rade sa už očakávalo len záverečné hlasovanie, čo mala byť formalita, lebo Smer vtedy vládol sám a v parlamente mal jednoznačnú prevahu. No Ficov minister výstavby Ján Počiatek sa nečakane zasekol a zákon nadobro stiahol z rokovania. Vraj mu opoziční poslanci pozmeňovacími návrhmi hádzali polená pod nohy. Počiatkov počin dodnes ostáva jednou z najväčších záhad parlamentných rokovaní, nevieme, prečo si vtedy Smer neodsúhlasil stavebný zákon tak ako mnohé iné, nič mu v tom nebránilo.

Po necelých siedmich rokoch je tu druhý vážny pokus. Po súhlasnom postoji vlády sa do parlamentu dostal ďalší návrh nového stavebného predpisu, ktorý nesie názov zákon o výstavbe. Opäť je okolo neho nemalý rozruch a možno sa skončí tak ako parlamentný pokus číslo jeden z roku 2015. Ak sa tak stane, tentoraz budú príčiny čitateľnejšie.

Samosprávy podľa Holého zlyhali

Návrh nového stavebného zákona nesie špeciálne znaky. Prvým je, že ho nezosnovali na ministerstve výstavby, čo udivuje, lebo tam kompetenčne patrí. Na tomto ministerstve vyrastali všetky doterajšie návrhy, s ktorými by sa dalo ďalej pracovať. Teraz ho autonómne pripravil podpredseda vlády Štefan Holý. Prečo? Lebo si to tak prial predseda Sme rodina Boris Kollár, ktorý Holého na tento post nominoval, dozvedel sa Štandard priamo na ministerstve výstavby, ktoré obsadilo to isté hnutie. Takto si to vo vlastnej réžii rozdelili.

Keby sa človek úpornejšie usiloval, dala by sa v tom hľadať určitá logika, lebo Holý je podpredsedom vlády pre legislatívu. Má na starosti vládne návrhy zákonov. Ale prečo potom nepripravuje iné návrhy kľúčových zákonov a viditeľný je iba pri jednom z ďalších – o podpore nájomného bývania? Nie preto, že výstavba štátnych nájomných bytov bol jeden z hlavných predvolebných sľubov hnutia Sme rodina a on ten volebný program písal?

Druhým hlavným znakom návrhu nového stavebného zákona je, že k jeho kontúre sa neuskutočnila diskusia s tými, ktorých sa mal priamo dotknúť. Holý išiel inou cestou, predložil im až návrh zákona, lebo ako povedal vlani v apríli pre Štandard, „plná sála múdrych ľudí nič neurobí“ a diskutovať sa má až o konkrétnom koncepte pretavenom do paragrafov.

Tak to minulý rok aj urobil a okamžite si vyslúžil tvrdú kritiku a odmietnutie. Proti nemu sa postavili hlavne mestá a dediny. A nie div. Holý odoberá samosprávam kompetenciu, ktorú majú už takmer dve desaťročia. Stavebné konanie sa má presunúť opäť na vládu, lebo v komunále to vraj nezvládajú. Nevidí inej cesty, aby sa v tom spravil poriadok.

Holý hovorí, že stavebné konanie sa podľa jeho nového zákona zrýchli, lehoty budú pre úradníkov skutočne záväzné – ak ich nedodržia, pre stavebníka to bude znamenať, akoby mu udelili súhlas. K stavbe sa nebude vyjadrovať toľko účastníkov, len aby sa proces zjednodušil. Komunikácia medzi stavebníkmi a úradmi bude elektronická.

Toto vítajú zástupcovia stavebných podnikateľov a napokon aj ich strešná organizácia Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Holého predpis podľa nich „spĺňa všetky predpoklady na to, aby zo Slovenska vybudoval krajinu s moderným, flexibilným a dynamickým stavebným trhom“.

Samosprávy sa popri odmietaní odovzdania kompetencií ohradzujú, že Holého stavebný zákon nebude riešiť súčasné najvážnejšie problémy, napríklad v oblasti odstraňovania čiernych stavieb, vymáhateľnosti opatrení a fungovania stavebného dohľadu či stavebnej polície. Trochu si začali aj sypať popol na hlavu, prišli s vlastnými návrhmi, aby sa súčasné stavebné konanie vylepšilo, ale len nech ostane v ich réžii.

Holý však podľa samospráv nadbieha developerom. Najostrejšie sa k téme vyjadril hneď na začiatku primátor Trenčína Richard Rybníček, podľa ktorého návrh zákona rysuje „eldorádo pre investorov a developerov, lebo bude o stavbách rozhodovať iba štát bez toho, aby sa miestni občania vôbec mohli vyjadriť, či to chcú alebo nechcú“. A na to sa bude nabaľovať korupcia.

Búrka v parlamente i v uliciach

Podpredseda vlády Holý, ako avizoval, začal minulý rok o paragrafovom návrhu stavebného zákona skutočne diskutovať, dokonca netypicky otvoril dve kolá medzirezortného pripomienkového konania. Postoje sa však nezblížili, Holý v zásade trval na svojom. Rok 2021 ubehol a čakalo sa, čo bude ďalej.

Dnes už možno povedať, že situácia eskalovala. Začalo sa to vo vláde. Tá po Novom roku schválila návrhy Holého zákona o výstavbe a súvisiaceho zákona o územnom plánovaní, hoci okolo nich bolo toľko rozporov a rozruchu. To isté spravila v prípade novej súdnej mapy z dielne ministerky spravodlivosti, kde bola situácia veľmi podobná. Mária Kolíková (najskôr členka Za ľudí, v súčasnosti nominantka SaS) prišla s vlastnou upnutou predstavou a rozhádala sa so sudcami, advokátmi i prokurátormi. Takéto súbežné schvaľovanie rozporných návrhov z dvoch politických kuchýň bolo lámaním cez koleno, vyzeralo to ako obchod vo vládnej koalícii. 

Stavebné zákony putovali do parlamentu a tam sa začali diať veci. Pustili sa do nich viacerí poslanci, hlavne z OĽaNO. Najtvrdšie sa vyjadril Matovičov poslanec a predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský, ktorý vyzradil tajomstvo. Pred Vianocami sa v pracovnej skupine s Holým dohodli, že si aktuálne verzie rozpracovaných zákonov preštudujú, zozbierajú pripomienky a po Novom roku si to spoločne prejdú. To sa však nestalo. Do parlamentu tak prišiel z úradu vlády „chaotický nedorobok“.

Kremský odrazu chytil stranu samosprávam a ohradil sa, že ide o taký stavebný zákon, ktorý si presadili oligarchovia, čo sú za veľkými developerskými projektmi. To pred ním tvrdili viacerí, hlavne zo samospráv, medzi ktorými vynikal Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov (kandidoval ako nezávislý) a zároveň čerstvý expert Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Kremský prezradil ešte ďalšiu vec. Holý vraj presvedčil pri hlasovaní kolegov vo vláde bez toho, „aby zohľadnil názory niektorých ministrov, poslancov, zástupcov miest a obcí, samosprávnych krajov, neziskoviek, ale aj stavebného sektora“.

Ak sa vo vláde o dôležitých zákonoch hlasovalo spôsobom, ako naznačil Kremský, potom neudivuje ani konanie ďalších zainteresovaných, v tomto prípade samospráv. ZMOS, ktoré združuje 96 percent samospráv na Slovensku, poslalo ľudí do ulíc. Akoby polievka vykypela.

Pred sídlom vlády v Bratislave sa zástupcovia regionálnych združení ZMOS na začiatku februára ohradili proti prístupu kabinetu Eduarda Hegera, že s nimi nekomunikuje „adekvátne“. Žiadali stiahnuť návrhy zákonov, ktoré „ohrozujú fungovanie samospráv a zhoršujú život obyvateľov“, pritom menovite spomenuli koncept nového stavebného zákona. Predseda ZMOS a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger (kandidoval ako nezávislý) oznámil, že samosprávy predkladajú vlastné riešenia. Ak ich vláda a parlament neprijmú, protesty budú pokračovať a zapoja sa do nich volení predstavitelia miest a dedín.

Už dosť, centrum zlyháva

Týmto sa nebývalá aktivita komunálnych politikov nekončí. V časoch, keď z úst opozičných politikov znejú volania po rozličných referendách, na chuť tomuto inštitútu prišli aj samosprávy. Primátorom z blízkosti stredoslovenského letiska Sliač sa nepozdáva komunikácia zo strany vlády pred podpísaním obrannej zmluvy so Spojenými štátmi a v súvislosti s nevyjasneným ohrozením civilnej prevádzky letiska zvažujú iniciovať zatiaľ nešpecifikované referendum, pričom chcú získať podporu ďalších komunálnych politikov.

Súčasne s touto aktivitou vyhlásilo ZMOS petičnú akciu za referendum o vytvorení viacerých obvodov pri voľbách do Národnej rady SR, pretože od čias Vladimíra Mečiara z konca minulého storočia sa na Slovensku stále volí jednoobvodovo a žiadna politická reprezentácia s tým nepohla. Chcú tým zaručiť, aby sa do celoštátneho parlamentu dostalo viac regionálnych politikov. Riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák vyhlásil, že samosprávy chcú byť „súčasťou riešení, nie súčasťou problémov“. K tomu sa dá dodať nevyslovené – do takýchto problémov ich tlačia politici v súčasnej vláde.

Vyzerá to tak, že presadzovaným novým stavebným zákonom vykopala vláda so samosprávami nadobro vojnovú sekeru, i keď konkrétne postoje v koalícii sa vrstvia. Sme rodina s Holým trvá na svojom, SaS potichu cúva a OĽaNO zaraďuje spiatočku – aspoň tak to naoko vyzerá. Otázka je, čo hovoria politické dohody a či už nie je neskoro, či nejde len o dymovú clonu na prekrytie dávno odsúhlaseného.

Za aktivitami ZMOS, ktoré prekračujú komunálny rozmer, tak nemusí byť len pretláčanie regionálnych osobností do budúcich ústavných pozícií cez existujúce politické strany, ale možno cez novú, vlastnú. Takto sa v posledných rokoch úspešne presadzuje v susednom Česku hnutie Starostovia a nezávislí (STAN), ktoré je po vlaňajších parlamentných voľbách dokonca súčasťou vlády Petra Fialu. Od začiatku stavali na posilnení komunálnej politiky.

Ak by sa prípadný nový politický hráč mal vymedziť voči súčasným vládnym politickým stranám, už na tom ani nemusia veľmi pracovať. Argumentov ukázali dosť. Nejde len o chystané degradovanie samospráv pri stavebnom konaní, nové nariadenia v školskej politike písané od stola či zotrvávanie vlády na centrálnom prideľovaní eurofondov. Vláda neplní sľuby z vlastného programového vyhlásenia, veď mala prehodnotiť systém verejnej správy a posilniť kompetencie samospráv.

Samosprávy môžu stavať aj na tom, čo je vo verejnosti dostatočne informačne rozšírené, že ony podržali štát v časoch covidových testovaní či očkovaní, keď centrálna vláda často iba tápala. Inými slovami, komunálni politici sa ukázali schopnejší ako vrcholoví v Bratislave.

Politika nezávislých môže uspieť aj vyššie

Ak sa pozrieme na to, ako dopadli posledné mestské a dedinské voľby v roku 2018, pochopíme, že prípadná nová starostovská strana by mala z čoho vychádzať. Nezávislí kandidáti obsadili vtedy viac ako 42 percent pozícií starostov. Hrozivo vyzerajú výsledky aj z pohľadu súčasných vládnych strán. Pred štyrmi rokmi bodovali za nezávislými kandidátmi hlavne nominanti Smeru, Slovenskej národnej strany a Kresťanskodemokratického hnutia, zaznamenali stovky zvolených starostov. OĽaNO v koalícii s SaS skončili v poradí na dvanástom mieste s 13 starostami a Sme rodina ešte o miesto nižšie s 11 starostami. Na porovnanie, nezávislí obsadili 1 227 starostovských miest, čo je stonásobok.

Neschopnosť či nezáujem ujať sa v komunálnej politike je príčinou, prečo súčasné vládne strany ostávajú  pri neochote presúvať právomoci z Bratislavy nadol. Ťažko od nich očakávať, aby vôbec niečo podnikli, hoci to po vytvorení vlády sľúbili. Ba opak je pravdou. Holý, ktorý bol vo vláde pôvodne zodpovedný za reformu verejnej správy, sa horúceho zemiaka zbavil a zámer bez konkrétneho garanta vyprcháva.

Návrh nového stavebného zákona tak neprekvapuje, či už v prípade jeho tvorcov alebo koaličných podporovateľov. Vláda ma zosilnieť, mestá a dediny zoslabnúť.

Na jeseň čakajú Slovensko komunálne voľby. Práve ony, chystané protestné zhromaždenia či vyprovokovaná, avizovaným referendom okorenená diskusia o novom rozdelení volebných obvodov do parlamentných volieb v roku 2024 naznačia šance komunálnych politikov presadiť sa aj na celoštátnej úrovni. Nezávislí kandidáti budú mať v komunálnych voľbách opäť veľké šance na zvolenie a v ZMOS to vedia.

Ak by vzniklo na Slovensku niečo na štýl českých STAN, na svedomí to budú mať práve súčasní vládni politici. Kultivovaniu domácej scény to veľmi nepomôže, lebo politika na báze vyznávanej nezávislosti, apolitickosti sa robiť nedá, je to protirečivé už vo svojej podstate. Takýto počin by skôr pripomínal jeden z ďalších zúfalých pokusov, ktorý sa nám tu opakuje pomaly každé štyri roky.