Čína, India a viaceré silné štáty nechcú v OSN hlasovať proti Rusku

Valné zhromaždenie schválilo rezolúciu, ktorá odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine. Vyše štvrtina štátov ju však nepodporila. Ich zoznam a prepojenia stoja za zmienku. Proti Rusku odmietol hlasovať takmer celý formát BRICS.

Výsledky hlasovania o rezolúcii týkajúcej sa Ukrajiny počas mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine v sídle OSN v New Yorku 2. marca 2022. Foto: TASR/AP

Na prvý pohľad je reč čísel suchá a jednoznačná – zo 193 štátov OSN až 141 zahlasovalo za rezolúciu, ktorá kritizuje Rusko za agresiu na Ukrajine a žiada ho o stiahnutie vojsk. Nájdeme medzi nimi celý Západ vrátane všetkých členov EÚ, väčšinu arabských a juhoamerických štátov aj menšie ostrovné štátiky.

Napriek tomu, že Izrael sa na rozdiel od západných štátov voči ruskej invázii oficiálne neohradil, za rezolúciu napokon zahlasoval. Hlasovaniu však predchádzal telefonát izraelského premiéra Naftaliho Bennetta a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Izrael čelil v posledných dňoch ostrému tlaku najmä z USA, potom ako v piatok minulý týždeň odmietol podporiť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorú predložili Američania. Izrael sa bránil tým, že nie je členom Bezpečnostnej rady a chce si udržať dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou, prípadne ako mediátor pri rokovaniach. Bezpečnostní experti ale viac zdôrazňovali spoluprácu Izraelu a Ruska v Sýrii. Keby sa skončila, tak by na to Izrael mohol doplatiť.

Prekvapením bola aj Brazília, ktorá rezolúciu napriek dobrým vzťahom s Ruskom tiež podporila. Po hlasovaní ale brazílsky veľvyslanec pri OSN vyhlásil, že je proti prísnym sankciám, ktorým Rusko čelí. Prezident Jair Bolsonaro sľúbil Rusku neutrálny postoj, poukazoval na závislosť brazílskeho poľnohospodárstva od dovozu ruských hnojív.

Pätica proti

Proti právne nezáväznej rezolúcii sa podľa očakávaní postavilo Rusko a Bielorusko, ktoré majú inváziu na svedomí. Rusko minulý piatok zablokovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala dôrazne odsúdiť jeho vojenskú agresiu proti Ukrajine.

Vzhľadom na politické väzby je logická aj sýrska podpora. Pridala sa Severná Kórea (KĽDR) a Eritrea.

Dôležitejšie však pre pochopenie situácie vo svete je, ktoré krajiny sa zdržali.

Postoj vyjadrili inak

Ide totiž o nezanedbateľnú skupinu štátov, ktoré sa vedome priamemu vyjadreniu k vojne vyhli. Až 35 štátov sa hlasovania zdržalo, medzi nimi niekoľko veľkých a vplyvných ázijských štátov.

V prvom rade Čína, ktorá má k ruskej invázii na Ukrajinu nejednoznačný postoj. Krátko pred vojnou podpísali Rusko a Čína vyhlásenie o "priateľstve bez limitov", spočiatku sa Peking proti invázii vyjadril s pochopením pre ruské záujmy, ale po pár dňoch už apelovala Čína na ukončenie bojov. Peking a Moskvu spája viacero tém, kritika USA a ekonomická previazanosť. Čínski obchodníci však začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu.

Čína má úzke obchodné vzťahy aj s Ukrajinou, Peking je pre Kyjev najväčším ekonomickým partnerom. V utorok čínsky minister zahraničných vecí Wang I vyzval na diplomatické riešenie konfliktu a „hlboko ľutuje, že medzi Ukrajinou a Ruskom vypukol konflikt a mimoriadne pozorne sleduje všetky ujmy spôsobené civilistom". Peking zastáva opatrný, problémový diplomatický postoj k napadnutiu Ukrajiny Ruskom, svojím blízkym spojencom. V OSN sa to prejavuje tým, že sa Čína zdrží hlasovania.

Podobne sa zdržala aj India, ktorá má s Ruskom blízku vojenskú spoluprácu, Putin navštívil Indiu v decembri, súčasťou návštevy bolo aj dodanie protiraketového systému S-400. Väčšina indickej vojenskej techniky je dlhodobo z ruskej produkcie. Naréndra Módí, indický premiér, Putinovi v deň začiatku vojny síce okamžite zavolal a vyzval ho k okamžitému prímeriu, ale inak si nechce vzťahy a obchod s Ruskom pokaziť. Podobný postoj má aj najsilnejší opozičný politik Gándhí. Obchod zabezpečujú aj dve dôležité indické banky pod kontrolou štátu, čo je zvlášť teraz pre Rusov vítaná podpora.

Ďalším štátom, ktorý nechce hlasovať proti Rusku, je Južná Afrika (čo znamená, že za rezolúciu nehlasoval celý formát BRICS okrem Brazílie), zdržal sa aj Pakistan (tradičný čínsky spojenec) plus Irán a Irak. Rovnako aj viacero štátov bývalého Sovietskeho zväzu v strednej Ázii, africké štáty a menšie republiky v strednej Amerike (vrátane Kuby).

Na hlasovaní neboli

Osobitnou kapitolou je 12 štátov, ktoré sa na hlasovaní nezúčastnili. Aj tu možno čítať motívy medzi riadkami. Nájdeme medzi nimi Azerbajdžan, ktorý s Ruskom len dva dni pred inváziou podpísal dôležitú dohodu. Utužuje diplomatickú aj vojenskú spoluprácu natoľko, že azerbajdžanský prezident hovorí o „vytvorení aliancie“.

Pri hlasovaní neboli dve bývalé sovietske republiky – Turkménsko a Uzbekistan –, Venezuela a niekoľko afrických štátov.

Ak spočítame obyvateľstvo a ekonomickú silu štátov, ktoré nechcú hlasovať proti Rusku, ide vďaka Číne, Indii o pomerne silné ekonomiky.

Hlasovanie v OSN o rezolúcii proti ruskej invázii na Ukrajine. Zdroj: Twitter/Kyiv Post

Celkové počty znejú trochu inak

Ak sa na čísla pozrieme z opačnej perspektívy ako na začiatku článku, obraz hlasovania vyznie úplne inak. Za rezolúciu namierenú proti ruskej invázii nehlasovala vyše štvrtina členov OSN (52 z 193 štátov), či hlasom proti, zdržaním sa, alebo neúčasťou v pléne.

Dôležité je tiež to, kto konkrétne nehlasoval za. Až päť veľkých štátov sa odmietlo pridať k Západu a verejne odsúdiť ruskú inváziu.