Pozrite si ukrajinské video, ako by vyzeral ruský útok na Berlín

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa postupne prihovára viacerým parlamentom v západných krajinách. Jeho krátke príhovory zazneli už v parlamente v Londýne, prihovoril sa Kongresu USA, kanadskému parlamentu, vo štvrtok minulý týždeň hovoril pred nemeckým Bundestagom.

A bol to jeden z tých prejavov, kde žiadal najviac. Američanov, Britov či Kanaďanov žiadal o zbrane, Nemcov žiadal o celkovú zmenu prístupu. Kancelára Scholza dokonca napomenul.

Pripodobnil sa pritom k prezidentovi Reaganovi, ktorý v roku 1987 v západnom Berlíne hovoril o zrútení Berlínskeho múru, vyzval na to sovietskeho prezidenta Gorbačova. Zelenskyj teraz z Kyjeva priamo oslovil kancelára Olafa Scholza, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko: „Drahý pán spolkový kancelár Scholz, zničte tento múr,“ apeloval Zelenskyj. „Dajte Nemecku vedúcu rolu, akú si (v súčasnej situácii) zaslúži.“

Scholz sedel v sále, na výrok, ktorým ho Zelenskyj v podstate napomenul, nereagoval.

„Znova sa akosi nachádzate za múrom: nie je to síce Berlínsky múr, avšak múr uprostred slobodnej Európy. A tento múr mohutnie každou (ruskou) bombou, ktorá dopadne na územie Ukrajiny,“ varoval Zelenskyj. Podľa neho takýto „múr“, hoci nie v podobe fyzickej bariéry, teraz vyrastá medzi Ukrajinom a Západom, ktorý podľa neho nerobí dosť pre záchranu Ukrajincov pred ruskou agresiou.  

„Rusko bombarduje naše mestá a ničí všetko, čo je na Ukrajine: domy, nemocnice, školy, kostoly, (jednoducho) všetko. S raketami, leteckými bombami, delostrelectvom. Za tri týždne zomrelo veľmi veľa Ukrajincov, sú ich tisíce,“ uviedol prezident Ukrajiny.

Tri dni po tomto prejave sa na internete šíri vizualizácia, ako by asi vyzeral útok na Berlín. Tieto počítačovými trikmi vytvorené zábery chcú len podčiarknuť to, o čom hovoril Zelenskyj. Video si možno pozrieť tu:

Visualization of the bombing of Berlin. pic.twitter.com/9cQczNtCZs

— Промисловий Портал (@ua_industrial) March 20, 2022

Zelenskyj v svojom príhovore hovoril, že jeho krajina bojuje „za život a slobodu“ a že potrebuje pomoc Západu. Je presvedčený, že doterajšie sankcie zrejme nie sú dostatočné na to, aby Moskvu primäli k ukončeniu vojny. Vyzval Nemecko na zvýšenie podpory pre Ukrajinu a kritizoval, že Moskva vyvíja tlak na Berlín prostredníctvom dodávok ropy a plynu. „Vždy sme hovorili, že Nord Stream 2 je zbraňou,“ povedal ukrajinský prezident s tým, že Kyjev dlho od Berlína počúval len to, že ide výlučne o ekonomický projekt. Nemeckých poslancov tiež upozornil na doposiaľ neúspešné snahy Kyjeva o členstvo v NATO a Európskej únii. Všetky tieto skutočnosti sú podľa jeho slov „kameňmi“ na výstavbu nového múru rozdeľujúceho Európu.

Otázkou je, ako tieto silné výzvy budú dlhodobo pôsobiť na politiku západných krajín.

Je zjavné, že fungujú na voličov a niektorí politici sa to snažia využiť. Napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa nedávno obliekol „na Zelenského“, hoci vždy chodí v košeli a hladko oholený, teraz bol zarastený a v mikine. Vyvolalo to úsmevy a poznámky vo viacerých európskych krajinách.

Vážnejšou témou je, ako môžu Zelenského apely dlhodobo pôsobiť a čo môže a čo nemôže od západných politikov reálne dosiahnuť.

Prirodzene, situácia Ukrajiny vyvoláva empatiu a solidaritu, Rusko svojho suseda agresívne napadlo, vedie na jeho území vojnu, pre ktorú zomierajú stovky civilistov, ničia sa domy a celé mestá, zhruba 3 milióny Ukrajincov ušli do cudziny, ďalšie stovky tisíc obyvateľov migrujú na západ a do bezpečnejších častí Ukrajiny, materiálne škody údajne dosiahli už úroveň 50 miliárd dolárov. Západné štáty Ukrajine posielajú peniaze aj zbrane, zároveň sa zaviedli tvrdé sankcie voči Rusku.

Prezident Zelenskyj ale žiada viac. Najmä zavedenie bezletovej zóny, dovoz lietadiel a protivzdušnej obrany či úplnú stopku na import ropy a plynu. Neúspešne dopadla aj Zelenského žiadosť, aby sa Ukrajina stala rýchlo členom EÚ. Návrh síce podporilo niekoľko premiérov (najmä z východnej Európy), ale skončilo to v slepej uličke. Ukazuje sa, že Zelenského požiadavky vníma trochu inak západná verejnosť a trochu inak západní politici.