Nadpolovičná väčšina Fínov už podporuje členstvo v NATO, chceli by to riešiť čím skôr

Stačil polrok. Podľa najnovšieho prieskumu od Fínskeho združenia pre obchod a politiku (Eva) už zhruba 60 percent Fínov podporuje členstvo v Severoatlantickej aliancii. Informoval o tom fínsky verejnoprávny rozhlas Yleisradio (Yle).

V tohtoročnom jarnom skúmaní verejnej mienky s výrokom „Fínsko by malo vstúpiť do NATO“ súhlasilo 60 percent Fínov, z toho 36 percent súhlasilo jednoznačne a 24 percent čiastočne. Odpovedať nevedelo 21 percent obyvateľov a nesúhlasilo 19 percent – 10 percent absolútne a 9 percent čiastočne.

Tieto výsledky sa zhodujú s prieskumami Yle, ktoré rozhlas vykonal koncom februára a začiatkom marca. V období spustenia ruskej invázie súhlasilo so vstupom do NATO 58 percent Fínov, zhruba o dva týždne neskôr sa vyjadrilo kladne 62 percent.

Zmena názoru Fínov

V prieskumoch Eva (plné znenie a porovnanie je dostupné tu) ide zároveň o razantný nárast naproti poslednému meraniu verejnej mienky z jesene roku 2021, keď s členstvom Fínska v Severoatlantickej aliancii súhlasilo len 26 percent Fínov. Naopak, proti bolo 40 percent Fínov. Na zmene názoru sa podľa agentúry jednoznačne podpísalo rozpútanie vojny na Ukrajine.

Rozhodnutie o vstupe či odmietnutí členstva v NATO by sa podľa väčšiny respondentov malo udiať čím skôr. Zhruba 60 percent ľudí by to chcelo vyriešiť do konca tohto roka – 41 percent v nasledujúcich pár mesiacoch, 19 percent odpovedajúcich je ochotných počkať do konca decembra 2022.

Zvyšní respondenti chcú túto otázku riešiť buď po parlamentných voľbách (2023), alebo prezidentských voľbách (2024), alebo ešte neskôr. Len päť percent nechce otvárať tému členstva v NATO nikdy.

Krym a Donbas mali len malý vplyv

Eva sleduje názory občanov Fínska na NATO už od roku 1998, väčšinou v ročných až dvojročných intervaloch. Donedávna najvyššia podpora vstupu do NATO bola koncom 90. rokov, keď krok podporovalo 28 percent opýtaných.

Druhý najsilnejší rok pre podporovateľov Severoatlantickej aliancie bol v zime 2016, keď s členstvom súhlasilo 27 percent obyvateľov. Proti bolo 46 percent, zatiaľ čo 27 percent sa nevedelo vyjadriť. Nárast podpory členstva nastal po ruskej anexii Krymu a vzniku proruských separatistických republík v Donbase.

Obe udalosti sa v prieskumoch prejavili len miernym nárastom podpory členstva v NATO. Od zimy v roku 2014 a 2015 stúpla len o osem percentuálnych bodov (z 18 na 26 percent), odpor, naopak, o osem bodov klesol (z 51 na 43 percent).

Byť ako Fínsko

Fínsko je známe i takzvanou politikou finlandizácie. Výmenou za neutralitu po druhej svetovej vojne podriadilo svoje záujmy v zahraničnej a bezpečnostnej politike Moskve. Znamenalo to však podpísanie viacerých zmlúv, ktoré stanovovali Fínom záväzky voči Sovietom, pričom tento stav trval až do rozpadu ZSSR.

Výraz vznikol v nemeckých kruhoch vo význame „byť ako Fínsko“ vo vzťahu menšieho národa k veľmoci. Aj keď šlo zo strany severskej krajiny o pragmatickú snahu o prežitie, finlandizáciu časť obyvateľstva považuje za urážlivý pojem.

Finlandizácia sa už nejaký čas skloňuje aj vo vzťahu Ruska a Ukrajiny ako jedno z teoretických riešení súčasného konfliktu.