Čo sme sa zatiaľ o rozsudku v „homofóbnej“ kauze Päivi Räsänenovej nedozvedeli

V stredu 30. marca 2022 sme sa dozvedeli, že fínsky prvostupňový súd jednomyseľne oslobodil fínsku kresťanskodemokratickú političku Päivi Räsänenovú spod všetkých obvinení ohľadom jej vyjadrení na adresu homosexuálov.

Podstata tohto prípadu, ktorý v slovenskom konzervatívnom prostredí reflektovali viacerí autori (napríklad Bohumil Petrík, Peter Števkov, Lukáš Krivošík, Samuel Javornický a čiastočne aj autor tohto textu), spočíva primárne v otázke, či politička svojimi výrokmi podnecovala k nenávisti voči príslušníkom homosexuálnej menšiny do takej miery, ktorá by odôvodňovala jej trestnoprávny postih. Nielen obhajoba (ADF International), ale nepochybne aj slovenskí konzervatívci prijali správu o jej oslobodení s nadšením a prezentujú ju ako víťazstvo slobody prejavu.

Čo sme sa však v skutočnosti dozvedeli o verdikte súdu, ktorého písomným vyhotovením zatiaľ nedisponujeme?

Nateraz poznáme dve dôležité konštatovania súdu sprostredkované tlačovou správou ADF International. Po prvé, súd zdôraznil, že na legitímne trestnoprávne obmedzenie Räsänenovej slobody prejavu „musí existovať závažný spoločenský dôvod“, čo sa v jej prípade nepodarilo preukázať. Po druhé, súd konštatoval, že jeho úlohou „nie je interpretovať biblické koncepcie“. Všimnime si bližšie tieto dva momenty.

K prvému bodu: Nevieme, či sa súd obmedzil len na toto pomerne všeobecné tvrdenie, alebo ho tiež nejako bližšie špecifikoval tak, aby bolo zrejmé, čo v takýchto prípadoch možno považovať za „závažný spoločenský dôvod“. Bolo by takým dôvodom napríklad to, keby Räsänenová pri svojej kritike homosexuálneho správania necitovala Bibliu, ale formulovala by dané tvrdenia ako svoje vlastné? A čo keby rovnaké citáty nepredniesla kultivovaná politička, lež krajne pravicový aktivista či prostoreký novinár – šlo by už v takom prípade o „závažný spoločenský dôvod“?

K druhému bodu: Nie je prekvapujúce, že sa súd explicitne zdržal toho, aby na seba nelegitímne preberal kompetencie vedeckého biblického fóra či vieroučnej autority. Postupoval by však rovnako zdržanlivo, keby napríklad posvätný text iného náboženstva ospravedlňoval usmrtenie ľudí z dôvodu ich sexuálnej orientácie?

Okrem týchto dvoch bodov nie je vylúčené, že sa voči rozhodnutiu prvostupňového súdu ešte odvolá prokuratúra, a tak bude o veci rozhodovať odvolací súd s výsledkom, ktorý dnes nedokážeme s istotou predpovedať.

Aktuálny vývoj kauzy dokazuje, že štát nateraz preukázal účinnú schopnosť vzdorovať urputnej snahe progresívnych ľavicových kruhov zneužívať trestné právo na presadzovanie vlastnej ideologickej agendy, čo treba oceniť. A to je zaiste skvelá správa nielen pre samotnú Päivi Räsänenovú, ale tiež pre slobodu prejavu a náboženskú slobodu vo Fínsku, a pravdepodobne aj v širšom európskom kontexte (aj vzhľadom na výraznú medzinárodnú pozornosť venovanú tejto kauze).

Hovorí sa však, že „diabol sa nachádza v detailoch“, a preto je potrebné prípad ďalej pozorne sledovať a následne podrobiť konkrétne zdôvodnenie právoplatného rozsudku kritickej reflexii.

Pri posudzovaní konkrétneho prípadu by sme sa totiž nemali uspokojiť len s tým, že sa súd postaví na stranu slobody prejavu a náboženskej slobody. Mali by sme si všímať aj dôvody, pre ktoré sa na stranu týchto slobôd postavil. Len tak sa totiž dozvieme, či ide o ojedinelý prípad, alebo máme dôvod dúfať, že obsahovo porovnateľné konzervatívne vyjadrenia budú požívať rovnakú právnu ochranu.