Ferdinand I. Coburg – bulharský cár s vrúcnym vzťahom k Slovensku

Ferdinand I. sa narodil v roku 1861 vo Viedni do starej  šľachtickej rodiny Coburgovcov. Začiatkom 19. storočia sa časť rodiny presídlila do Rakúskeho cisárstva z Nemecka, pričom Ferdinandov dedo si vzal za manželku Máriu Antóniu Koháryovú.

Týmto sobášom sa Coburgovci dostali, okrem iného, k významným majetkom na strednom Slovensku. To položilo základ vrúcneho vzťahu s našou krajinou. Išlo o panstvá čabraďsko-sitnianske a jelšavsko-muránske či o železiarske podniky na Horehroní.

V rámci rodovej tradície mal Ferdinand prv vojenskú výchovu, ktorá sa mu však protivila. Radšej študoval prírodu, botaniku či zoológiu, zbieral motýle i kvety. Okrem svojho neskoršieho cárskeho titulu sa do dejín zapísal ako spisovateľ, botanik či entomológ.

Z kniežaťa cár

S Bulharskom spojila Ferdinanda až kríza v tomto štáte koncom 19. storočia. V roku 1885 sa po rusko-osmanskej vojne obnovil bulharský štát, na ktorého čelo sa dostalo knieža Alexander Battenberg. Ten však nemal v krajine úspech a zakrátko opustil krajinu.

Bulharská diplomacia sa neúspešne snažila nájsť vhodného kandidáta na miestny trón, veľa záujemcov o vládu však nebolo. Voľba nakoniec padla na Ferdinanda, ktorý ponuku prijal. Do Sofie odcestoval v roku 1887 vraj priamo zo Slovenska, pričom si svoj, vtedy ešte kniežací dvor, zostavil najmä z ľudí z Horehronia, respektíve z muránskeho panstva.

Za jeho vlády Bulharsko rýchlo vstávalo z popola. Krajinu sa mu podarilo vymaniť spod vplyvu Turecka a Ruska. V roku 1908 vyhlásil nezávislosť Bulharska a korunoval sa za bulharského cára Ferdinanda I. V roku 1918 abdikoval a vzdal sa panovníckeho titulu v prospech svojho syna Borisa. Do Bulharska sa už nikdy nevrátil. Ostal žiť v bavorskom meste Coburg, odkiaľ cestoval mnohokrát na Slovensko.

Prvé auto

Hovorí sa, že si našu zem zamiloval a venoval sa tu svojim záľubám – štúdiu prírody, cestovaniu či poľovaniu. Zaslúžil sa dokonca o výrobu prvého slovenského auta, ktoré sa volalo Drndička. To vyrobil kováč Michal Majer v roku 1913 po stretnutí s Ferdinandom.

Cár vtedy cestoval so svojím šoférom neďaleko obce Psiare, keď sa im pokazilo auto. Kováč Majer, ktorý ich tam stretol, sa ponúkol, že chybu odstráni. Skutočne, na mieste sa mu podarilo opraviť chybnú súčiastku. Ferdinand následne ponúkol kováčovi odmenu. Ten mal požiadať o tri veci: výrobné dokumenty k panovníkovmu autu, volant a kolesá. Následne si podľa dokumentácie vyrobil vlastné auto.

Cár sa na Slovensku najčastejšie zdržiaval v kaštieli vo Svätom Antone, ktorý patril rodine Coburgovcov. Začal taktiež stavať kaštieľ na Prednej Hore, avšak ten po vzniku Československa prešiel v roku 1928 do rúk štátu. Približne v roku 1934 došlo k dohode Ferdinanda so štátom a dostal kaštieľ na Prednej Hore späť do súkromného užívania až do svojej smrti.

V lone slovenskej prírody

Na Slovensku bol, vtedy už bývalý bulharský cár, posledný raz v roku 1944. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stiahol na západ a odišiel späť do Nemecka. Záver života strávil v Coburgu, kde skonal v roku 1948 ako 87-ročný.

Ferdinand bol vzdelaný a rozhľadený človek. Ovládal 18 jazykov vrátane slovenčiny, ktorú dokonca používal aj na cárskom dvore v Bulharsku či v Coburgu. Po slovensky rovnako vedela jeho rodina. Okrem vzdelanosti bol medzi ľudom slávny pre svoju ľudskosť a prívetivosť.

Na Slovensku poznali Ferdinanda Coburga aj ako grófa muránskeho, pričom pod týmto titulom u nás vystupoval a aj sa tak podpisoval. Slovensko a hlavne oblasti Gemera obľuboval natoľko, že si tu prial byť pochovaný. „Prajem si svojich desať kostí zložiť v lone prekrásnej slovenskej prírody,“ povedal Ferdinand I. To sa mu však nikdy nesplnilo – pochovaný je v Nemecku v meste Coburg.